Stovky ton vyhorených plastových kahancov z cintorínov končia na Slovensku na skládkach či v spaľovniach odpadu. Jakub Gerthofer prišiel na spôsob, ako ich využiť a zrecyklovať. Svoje služby pod značkou Reparaf zatiaľ ponúka štyrom obciam na Záhorí.
„Už ako dieťa som si z vosku robil také fakličky, ktoré sme zapaľovali a bola to celkom sranda,“ hovorí o svojej ceste k vosku Jakub Gerthofer.
Bežne pracuje v rodinnej tlačiarni, no počas finančnej krízy začal uvažovať nad tým, ako si príjem doplniť. „Napadli mi tieto sviečky, tak som sa išiel pozrieť na to, koľko ich v odpade je a overiť si, že sa s nimi naozaj nič nerobí,“ popisuje.
Povedal si preto, že by ich mohol skúsiť recyklovať on. Od nápadu k jeho realizácii však viedla dlhá cesta. „Vôbec to nebolo jednoduché,“ smeje sa. Vyrobiť takú sviečku totiž nie je tak ľahké, ako by sa laikovi mohlo zdať. Na to, aby správne a dobre horela potrebuje špecifické parametre. Skúšal rôzne cesty, ako nedohorený vosk použiť tak, aby sa z neho dalo niečo vyrobiť. „Bol to systém pokus-omyl.“
Ručná práca ako oddych pre myseľ
Dnes Reparaf recykluje sviečky z cintorínov v štyroch obciach na Záhorí – domovskom Zohore, Stupave, Borinke a Plaveckom štvrtku. Tie mu za recykláciu, vrátane odvozu a osadenia špeciálnych kontajnerov platia nevysoký poplatok. „Je to na ich dobrej vôli, lebo ich k tomu nezaväzuje žiadne nariadenie, chcú byť len ekologickí,“ hovorí Jakub.
Vosk od plastového kahancu oddeľuje mechanicky. Využíva jeho prirodzenú vlastnosť reakcie na chlad, kedy sa zmrští a vypadne sám. „Ak sám nevypadne, tak ho vyškrabem alebo rozrežem.“ Keď sa vosku nahromadí dostatočné množstvo, odlieva ho po zahriatí do foriem s knôtom. „Je to taká ručná práca, ale mám už vymyslenú aj technológiu, ako to robiť vo veľkom,“ hovorí Jakub.
Všetky zozbierané sviečky tak dnes recykluje ručne. Jakub sa smeje, že je to zdĺhavé, ale preňho je to relax. „Ja si pri tom tak dobre oddýchnem, úplne vypnem mozog, len ruky idú.“
Pozrite si o Reparafe viac vo videoreportáži od Natur-Packu:
Spracovať jednu sviečku mu tak zaberie pár sekúnd, no ročne mu ich prejde rukami 120-tisíc. Toľko sa ich v štyroch menších obciach nazbiera do špeciálne označených kontajnerov. Tie vynesie dohromady 150-krát, čo vydá na takmer tri tony materiálu, ktorý takto Reparaf zachráni pred skládkou či spálením.
A koľko vypálených sviečok treba na naplnenie nového kahancu? „Okolo desať, ale záleží to od ročného obdobia,“ hovorí.
Z cintorínu k jabloniam
Zrecyklovaný vosk nachádza využitie v nových sviečkach. Obľúbené sú v podobe veľkých sviečok, ktoré sa používajú na ochranu kvitnúcich ovocných stromov proti jarným mrazom. „Jeden rok sa po všetkom, čo som vyrobil, sa okamžite zaprášilo.“ hovorí Jakub.
Tie majú výhodu aj v tom, že pri nich nezáleží na tom, aký druh vosku sa v nich zmieša, čo by pri klasických kahancoch mohol byť problém.
Okrem sviečok proti mrazu vyrába Reparaf aj bloky vosku a vymyslené má aj ďalšie produkty. Tie však zatiaľ nestihol preniesť do reality, nakoľko sa Jakub sviečkam zatiaľ venuje popri druhej práci.
Vosk by narušil recykláciu plastu
Plastový kahanec sa dá niekedy znovu naplniť, no keď je poškodený, posiela ho Reparaf na energetické zhodnotenie do Ecorecu. Napriek tomu, že väčšinou sú kahance z čistého polypropylénu, ich recyklácia nie je ani po vybratí vosku možná.
„Už sa to testovalo a nejde to,“ hovorí Jakub. „Stačí, že by tam ostalo malé množstvo vosku, ktorý vďaka svojmu nízkemu povrchovému napätiu obaľuje všetko, s čím príde do kontaktu, takže by obalil čiastočky recyklovaného granulátu,“ vysvetľuje. Jednotlivé granulky plastu by sa teda nespojili a nebolo by z nich možné vyrobiť žiaden nový výrobok.
„Existujú práčky na plasty, no ťažko povedať, či by to bolo ekonomické a ekologické, lebo na pranie sú zas potrebné chemikálie. Bolo by teda na zváženie, či sa do nich oplatí investovať a nie je ekonomickejšie a ekologickejšie plast poskytnúť ako alternatívne palivo, nakoľko ako ropný produkt veľmi dobre horí,“ popisuje Jakub.
O recykláciu je záujem
Reparaf dnes recykluje sviečky len pre štyri obce v okolí, no záujem prichádza aj z väčšej diaľky. „Teraz sa mi zhodou okolností ozvalo jedno pekné mestečko na strednom Slovensku, ktoré by ku mne chcelo voziť na recykláciu. Aj napriek veľkej vzdialenosti do toho chcú ísť, lebo chcú recyklovať,“ hovorí Jakub.
Ak sa podarí zainvestovať do rozšírenia, bude Reparaf schopný obhospodarovať sviečky z oblasti obývanej 2 miliónmi ľudí. A tí sa doteraz osadených nádob na zber vyhorených kahancov celkom pekne ujali. „Ľudia sa toho veľmi pekne chytili, väčšina sviečok končí tam, kde má,“ hovorí Jakub. Pridať by chcel aj kontajnery na sklo, ktoré je ďalšou veľkou položkou odpadu na cintorínoch a nekončilo by tak na skládke.
Čo robiť, ak možnosť zbierať kahance na vašom cintoríne nemáte? „Pri výbere sviečok odporúčame využívať svietniky v ktorých je možné sviečky vymieňať. V prípade použitia plastový kahancov, ak súčasne nie je v rámci cintorína zabezpečený triedený zber, odporúčame takýto odpad vziať so sebou domov a vyhodiť ho do „svojho“ triedeného zberu. Ideálne je odstrániť zvyšky vosku, ktoré sú z hľadiska recyklácie nežiadúcou nečistotou,“ radí Natur-Pack.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
