Trpezlivosť, výdrž, pokora. Heslo vzdelávania roku 2021.
Z detskej sa ozývajú hlboké vzdychy, o chvíľu tuším fňukanie. „Deje sa niečo?“ „Ja tej elektrolýze nerozumiem. Ani trochu. Ja to vzdávam.“ „Ukáž, máš to v knihe?,“ snažím sa byť nápomocná matka. Ou, hm. „No. Vieš čo, zavoláme tete. Je lekárka, toto si musí pamätať,“ chytám sa slamky a rovno vytáčam číslo. „Elektrolýza? To sú nejaké anióny a katióny, niečo sa uvoľňuje, nie?“ snaží sa najlepšia krstná na svete. Tak, nepomohlo. Síce sme si pekne pokecali a odreagovali sa, ale v učení sme od pokroku ďaleko. Nie po prvý, a obávam sa, že zďaleka nie posledný raz.
Deti mi občas pošlú niečo na tlač. Dejepisy sú zaujímavé. Nad slovenčinou sa zabávam. Matematika ma vždy vydesí. Rozhádzané písmená, čísla a znamienka, dávno som sa prestala chytať. Keď sa mi pred rokmi narodili dvojčatá, bol to náklad. Dnes majú 14 a lepšiu výhru si neviem predstaviť. Ak niečo nevedia, riešia to obaja. Keď sa zhodnú, super, zvládajú. Keď nie, hľadajú chybu spolu a navzájom si vysvetľujú svoje riešenia. Až na málo výnimiek nájdu to správne. Hej, trvá to. Ale naučia sa, aj učiť navzájom.
Koľko sme zabudli
Celé toto dištančné vzdelávanie ma naučilo najviac zo všetkého to, koľko som zabudla. Sú to ohromné výzvy, ktorým čelíme. Úplne nový vesmír, ktorý sa mi odkryl. Mnohým dospelým nám veru spadla korunka z hlavy. Deti toho tak strašne veľa vedia! Moja hlava obsahuje tak asi tri fyzikálne vzorce, oni toľko preberú na jednej hodine.
Z prvej dám tak 20 amerických štátov, syn vysype všetky aj s hlavnými mestami. A následne vymenuje v poradí bitky druhej svetovej vojny. Periodickú tabuľku píše spamäti. A dcéra rieši matematické príklady s osemriadkovým zápisným zadaním. Nestíham, ani náhodou. Držím krok ako tak v slovenčine, blahorečím svojej celoživotnej záľube v rébusoch a jazyku. OK, stále viem uvariť lepší guláš, ako oni, ale to mi sebavedomie dvíha len v dobrý dňoch.
Nie som celkom rodič odľud. Len kým neboli v škole problémy, nebol ani dôvod úplne podrobne riešiť dennodenné učivo. To priniesol až tento mimoriadny čas.
Lekcie samostatnosti
Na diaľku sa dá zvládať veľa. Napríklad hodiny flauty – v jednom okne učiteľka, v druhom dieťa, ide to. Rodičovské bolo takisto na diaľku. Edupage je v každodennom povinnom koliesku webových stránok piata, ktorú si otváram. Vysvedčenia som rovnako našla na webe.
Deti pochopili, že veľa sa dokážu naučiť bez osobného vedenia. Nemecké slovíčka zvládnu, čiastočne geografiu, niečo z dejepisu. Možno aj slovenčinu a biológiu, hoci nie všetko je jasné hneď. Ale matematika a prírodné vedy, to je masaker. Niečo vynechajú a už sú mimo. A dostať sa mimo je také ľahké… Hlavne keď internet doma vyťažujú dvaja naraz a matka na home office.
Potrebujú vedenie, potrebujú kontakt. Potrebujú sa opýtať aj inak, než spoza obrazovky.
Jedno z mojich životných pravidiel je – nájdi si niečo, na čo sa môžeš tešiť. Nie je to teraz také ľahké. Nevieme, kedy sa bude dať zas ísť do školy, medzi ľudí. Nikto to dnes nevie. A tak je ťažké sa tešiť z toho, čo bude.
Ostáva nám len to, čo je. A to je, aspoň u nás to, že si vieme pomôcť, poradiť, a keď to nejde, hľadať cesty. Zatiaľ držíme. Zvládame. A všetkým, čo sú na tom podobne – a je ich iste preveľa – držíme palce, nech nám to vydrží. Trpezlivosť, výdrž, pokora. Heslo vzdelávania roku 2021.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Väčšinu svojho profesijného života strávila v médiách. Okrem toho takmer deväť rokov konzultovala a pomáhala s politickým PR. Pôsobí v TA3. Je trénerka, školiteľka a príležitostná moderátorka. Témy, ktorým sa prevažne venuje sú komunikácia vo všetkých možných odtieňoch, prezentácia a práca s informáciami. Obdivuje všetkých, ktorí sa snažia meniť verejný priestor k lepšiemu. Mama dvojčiat, milovníčka príbehov a kníh, dlhých prechádzok rezkým krokom a pletenia.