Keď majú 3 teenageri 2 farby vlasov

#mäkkámatka40tka

V marci som sa vrátila uťahaná zo síce príjemného, ale energeticky náročného workshopu, ktorý som lektorovala. Po príchode domov sa najprv babka opýtala, či mi písala Amélia. Potom Vilo po príchode domov zisťoval, či je už sestra doma. Stále mi to nedochádzalo, až keď prišiel Peťo a spýtal sa ma, či som už videla Ame.

Začala som čosi šípiť. O chvíľu už prišla aj hlavná hrdinka a od vchodových dverí znela otázka: “Je mama doma?” Vybehla som na chodbu a zbadala realitu. Polovica hlavy biela, druhá pôvodne hnedá. Vertikálne.

Zmohla som sa iba na unaveno-zúfale: “Odteraz odo mňa nedostaneš žiadne peniaze na kozmetiku.”

Amélia už pol roka pred koncom školského roka prosíkala, aby si mohla prefarbiť vlasy, že nechce všetky naraz, iba polovicu a aj to iba na blond. Najprv som to zľahčovala, potom zakazovala a napokon sľúbila, že môže týždeň pred koncom školského roka, čo v jej prípade znamená aj koniec dochádzky na základnú školu. Jasné, že som dúfala, že ju to prejde.

Som až trápne naivná matka.

Myslela som si, že sme dohodnuté, ale neskôr mi bolo vysvetlené, že s dohodou musia súhlasiť obe strany a v tomto prípade to tak nebolo…

Odvtedy prešli štyri mesiace. Medzitým sa Ameli dala ostrihať na krátko (Dominika ju strihala), dofarbila si bielu polovicu vlasov na čierno, takže bola hnedo-červená (vertikálne), červená časť jej bledla a čierna držala, takže priebežne mala oranžové i ružové odtiene (našla som krabičku farby na vlasy: brutal pink), aby napokon nateraz zakotvila pri celočiernom krátkovlasom účese. Zdá sa mi krásny, lebo to všeličo, čo mala medzitým na hlave, sa mi krásne nezdalo.

Naša druhá slečna Dominika oslávila pred dvoma týždňami 13 rokov a keďže už je oficiálne teenager, začína i vyčíňanie. V sobotu ráno som si v kľude popíjala čaj v kuchyni a zdalo sa mi divné, že decká vstávajú pred 11. hodinou. Z kuchyne som zbadala Dominiku pokojne sedieť v obývačke, akoby ani nemala nový účes (čierno-biely vertikálne). Vytreštila som oči, zadržala dych, potichu som to jemne infarktovým hlasom pošepkala Peťovi do ucha a dopila svoj čaj.

Baby majú dokonale zmáknutý time management, vždy menia účesy v hlbokej noci, keď my odpadnutí odpočívame v pokoji. Viliam a Júlia majú vlasy podobné tomu pred pol rokom, zlatíčka naše.

No nič, majú dokopy už 40 rokov. Náš vplyv by som nenazvala zmenšujúci sa, ale priam kontraproduktívny, takže už nemám žiadne nároky na ich vlasy.

Ale, ku tetovaniu a pírsingu (keďže som už bola oboznámená, čo je fakt pekné) som sa vyjadrila viac než jasne: “Ak vás niekto počarbe alebo prepichne skôr, ako budete mať 18 rokov, zažalujem ho!”

A dúfam, že si toto prečítajú všetci tatéri a pírsingovači na Slovensku i blízkom okolí.