Priemerný Slovák ročne vyprodukuje 348 kilogramov odpadu. Našej rodine sa toto množstvo podarilo znížiť na 36 kilogramov. Čo sme začali robiť inak? Píše Ľubica Vargová.
V roku 2016 sme boli zvedaví, koľko odpadu doma vyprodukujeme, tak sme sa rozhodli ho v mesačnom experimente všetok vážiť. Z výsledkov sme následne vypočítali svoju ročnú produkciu odpadu, o ktorej si môžete prečítať tu.
Vo vážení sme rozdeľovali triedené zložky: papier, plasty, kovy, sklo, textil, detské jednorazové plienky a bioodpad. Boli sme zvedaví, ako sme na tom v porovnaní s priemernou produkciou odpadu na obyvateľa Slovenska, ktorá sa každoročne uvádza v Ministerstvom životného prostredia SR vydávanej Správe životného prostredia pre Slovenskú republiku (ďalej len Správa).
Tento rok sme sa rozhodli porovnať množstvo odpadu, ktoré naša rodina vyprodukuje, s minulým rokom. Podarilo sa nám ho výrazne znížiť.
Najviac vážili plienky
V roku 2016 bola najaktuálnejšia Správa zverejnená za rok 2014. Podľa nej vyprodukoval v priemere jeden Slovák za rok 339 kilogramov odpadu. Podľa merania v našej trojčlennej domácnosti sme za rok 2016 vyprodukovali 349 kilogramov odpadu na hlavu. Najväčšou položkou tohto súčtu boli jednorazové plienky a bioodpad. Najnovšie údaje ministerstva životného prostredia udávajú priemerný objem vyprodukovaného komunálneho odpadu na osobu za rok v množstve 348 kilogramov za rok 2015.
Presne rok od nášho prvého váženia odpadu som sa rozhodla experiment zopakovať. V tom istom dátume od 1. do 30. augusta som vážila odpad našej rodiny – dvoch dospelých a jedného dieťaťa. Následne som jeho množstvo prepočítala na celý rok. Výsledok bol prekvapivý.
Celkové zníženie o 91 %
V porovnaní výsledkov z rokov 2016 a 2017 došlo u nás doma k 91-percentnému zníženie celkových množstiev produkovaných komunálnych odpadov – zmesových a všetkých triedených zložiek. Dohromady celá naša rodina vyprodukuje na osobu za rok už len 36 kilogramov odpadu.
Z celkového objemu odpadu v našej domácnosti je takmer tretina zmesový komunálny odpad. V Bratislave, rovnako ako v Košiciach sa takýto odpad spaľuje a teplo z neho sa využíva na výrobu elektrickej energie. Z veľkej časti Slovenska je však rovno odvážaný na skládku.
Produkcia zmesového komunálneho odpadu podľa vážení a prepočtov vychádza v našej domácnosti v roku 2017 na 12 kg na osobu na rok. Rok predtým sme zmesového odpadu vyprodukovali na osobu 320 kilogramov. Podarilo sa nám teda znížiť jeho množstvo o 96-percent.
rok, druh odpadu (kg) | komunál | plienky | bioodpad | spolu |
2016 | 19,67 | 252,66 | 47,86 | 320,19 |
2017 | 11,99 | 0 | 0,14 | 12,13 |
Zmesový odpad v našej domácnosti dnes tvoria len tie veci, ktoré sa nedajú recyklovať ani kompostovať. Veľkým odľahčením je, že už nepoužívame jednorazové plienky, ktoré predtým tvorili takmer 90-percent objemu zmiešaného odpadu.
Oproti roku 2016 sme vyprodukovali aj menej triedeného odpadu. Jeho celkové množstvo kleslo z 29,6 na 19,6 kíl, teda o 10 kilogramov na osobu na rok. Celkovo výrazne kleslo množstvo vyhodeného papiera aj plastov, no vyhodili sme viac skla.
rok, druh odpadu (kg) | papier | plasty | kovy | sklo | VKM | spolu |
2016 | 10,577 | 9,814 | 0,572 | 8,476 | v plaste | 29,439 |
2017 | 3,24 | 3,545 | 1,107 | 10,776 | 0,913 | 19,581 |
Čo sme začali robiť inak?
Podstatné zmeny u nás nastali v dvoch krokoch: prestali sme používať jednorazové plienky a založili sme si kompost. Vplyv na výsledky mohla mať aj skutočnosť, že naše dieťa začalo navštevovať škôlku a ja som sa vrátila do práce. Manžel, tak ako aj v roku 2016, pracoval, a teda sa aj stravoval, doma.
V čase merania sme väčšinu mesiaca čerpali dovolenku a trávili ju doma, počas zvyšných dní chodil syn do škôlky a ja som si do práce nosila obed z domu. Dieťa sa v tom čase stravovalo v škôlke. Opakované používanie veľmi ľahkých plastových vreciek (na ovocie a pečivo), ktorým sa nedá vyhnúť ani na trhoviskách, sa stalo pre našu rodinu samozrejmosťou. Pri nákupe sme sa tak isto začali viac sústrediť na nakupovanie výrobkov zabalených v skle.
Dôležitou zmenou bolo, že sme si na balkóne založili kompost. Áno, aj na balkóne sa to dá. Kompost v hrantíku sme zaplnili za 3 mesiace. Bioodpad sme doňho ukladali v súlade s princípmi správneho kompostovania. Keď bol plný do polovice výšky dreveného hrantíka, zasypali sme ho zeminou a vysadili naňho ozdobné kvety.
Stačí pár jednoduchých zmien, ktoré výrazne neznížia pohodlie vášho života a môžete produkovať len minimum odpadu. Je dôležité si uvedomiť, že dôsledné triedenie je len začiatok cesty. Riešením problémov s odpadom je obmedzenie jeho produkcie, pri čom navyše šetríme prírodné zdroje.