fbpx
Enviro

Rodina znížila v priebehu roka produkciu odpadov o 91 %. Ako sa im to podarilo?

Priemerný Slovák ročne vyprodukuje 348 kilogramov odpadu. Našej rodine sa toto množstvo podarilo znížiť na 36 kilogramov. Čo sme začali robiť inak? Píše Ľubica Vargová.

V roku 2016 sme boli zvedaví, koľko odpadu doma vyprodukujeme, tak sme sa rozhodli ho v mesačnom experimente všetok vážiť. Z výsledkov sme následne vypočítali svoju ročnú produkciu odpadu, o ktorej si môžete prečítať tu.

Vo vážení sme rozdeľovali triedené zložky: papier, plasty, kovy, sklo, textil, detské jednorazové plienky a bioodpad. Boli sme zvedaví, ako sme na tom v porovnaní s priemernou produkciou odpadu na obyvateľa Slovenska, ktorá sa každoročne uvádza v Ministerstvom životného prostredia SR vydávanej Správe životného prostredia pre Slovenskú republiku (ďalej len Správa).

Tento rok sme sa rozhodli porovnať množstvo odpadu, ktoré naša rodina vyprodukuje, s minulým rokom. Podarilo sa nám ho výrazne znížiť.

Najviac vážili plienky

V roku 2016 bola najaktuálnejšia Správa zverejnená za rok 2014. Podľa nej vyprodukoval v priemere jeden Slovák za rok 339 kilogramov odpadu. Podľa merania v našej trojčlennej domácnosti sme za rok 2016 vyprodukovali 349 kilogramov odpadu na hlavu. Najväčšou položkou tohto súčtu boli jednorazové plienky a bioodpad. Najnovšie údaje ministerstva životného prostredia udávajú priemerný objem vyprodukovaného komunálneho odpadu na osobu za rok v množstve 348 kilogramov za rok 2015.

Presne rok od nášho prvého váženia odpadu som sa rozhodla experiment zopakovať. V tom istom dátume od 1. do 30. augusta som vážila odpad našej rodiny – dvoch dospelých a jedného dieťaťa. Následne som jeho množstvo prepočítala na celý rok. Výsledok bol prekvapivý.

Celkové zníženie o 91 %

V porovnaní výsledkov z rokov 2016 a 2017 došlo u nás doma k 91-percentnému zníženie celkových množstiev produkovaných komunálnych odpadov – zmesových a všetkých triedených zložiek. Dohromady celá naša rodina vyprodukuje na osobu za rok už len 36 kilogramov odpadu.

Z celkového objemu odpadu v našej domácnosti je takmer tretina zmesový komunálny odpad. V Bratislave, rovnako ako v Košiciach sa takýto odpad spaľuje a teplo z neho sa využíva na výrobu elektrickej energie. Z veľkej časti Slovenska je však rovno odvážaný na skládku.

Produkcia zmesového komunálneho odpadu podľa vážení a prepočtov vychádza v našej domácnosti v roku 2017 na 12 kg na osobu na rok. Rok predtým sme zmesového odpadu vyprodukovali na osobu 320 kilogramov. Podarilo sa nám teda znížiť jeho množstvo o 96-percent.

rok, druh odpadu (kg) komunál plienky bioodpad spolu
2016 19,67 252,66 47,86 320,19
2017 11,99 0 0,14 12,13

Zmesový odpad v našej domácnosti dnes tvoria len tie veci, ktoré sa nedajú recyklovať ani kompostovať. Veľkým odľahčením je, že už nepoužívame jednorazové plienky, ktoré predtým tvorili takmer 90-percent objemu zmiešaného odpadu.

Oproti roku 2016 sme vyprodukovali aj menej triedeného odpadu. Jeho celkové množstvo kleslo z 29,6 na 19,6 kíl, teda o 10 kilogramov na osobu na rok. Celkovo výrazne kleslo množstvo vyhodeného papiera aj plastov, no vyhodili sme viac skla.

rok, druh odpadu (kg) papier plasty kovy sklo VKM spolu
2016 10,577 9,814 0,572 8,476 v plaste 29,439
2017 3,24 3,545 1,107 10,776 0,913 19,581

Čo sme začali robiť inak?

Podstatné zmeny u nás nastali v dvoch krokoch: prestali sme používať jednorazové plienky a založili sme si kompost. Vplyv na výsledky mohla mať aj skutočnosť, že naše dieťa začalo navštevovať škôlku a ja som sa vrátila do práce. Manžel, tak ako aj v roku 2016, pracoval, a teda sa aj stravoval, doma.

V čase merania sme väčšinu mesiaca čerpali dovolenku a trávili ju doma, počas zvyšných dní chodil syn do škôlky a ja som si do práce nosila obed z domu. Dieťa sa v tom čase stravovalo v škôlke. Opakované používanie veľmi ľahkých plastových vreciek (na ovocie a pečivo), ktorým sa nedá vyhnúť ani na trhoviskách, sa stalo pre našu rodinu samozrejmosťou. Pri nákupe sme sa tak isto začali viac sústrediť na nakupovanie výrobkov zabalených v skle.

Dôležitou zmenou bolo, že sme si na balkóne založili kompost. Áno, aj na balkóne sa to dá. Kompost v hrantíku sme zaplnili za 3 mesiace. Bioodpad sme doňho ukladali v súlade s princípmi správneho kompostovania. Keď bol plný do polovice výšky dreveného hrantíka, zasypali sme ho zeminou a vysadili naňho ozdobné kvety.

kompost
Kompost po úprave. FOTO – Autorka

Stačí pár jednoduchých zmien, ktoré výrazne neznížia pohodlie vášho života a môžete produkovať len minimum odpadu. Je dôležité si uvedomiť, že dôsledné triedenie je len začiatok cesty. Riešením problémov s odpadom je obmedzenie jeho produkcie, pri čom navyše šetríme prírodné zdroje.

Kľúčové slová:

odpad

Profil autora:

Milovníčka prírody a bojovníčka za bezodpadovú spoločnosť. Už počas štúdia environmentalistiky na Prírodovedeckej fakulte UK pracovala v oblasti odpadového hospodárstva. Na tému odpadov v obci zacielila aj svoju rigoróznu prácu. Časť pracovnej kariéry venovala environmentálnemu vzdelávaniu detí. Ôsmy rok pracuje pre organizáciu zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK (do roku 2015 tzv. oprávnenú organizáciu).

Názory

Lesanka Blažencová

Tancujúci kaktus a iné elektronické hračky sú elektroodpad

Zachytili ste pribúdajúce ponuky na kúpu rôznych „elektrohračiek“? Tancujúci kaktus, šálku, ktorá vám, po stlačení gombíka, sama zamieša kávu alebo iné detské hračky, ktoré niečo „robia samé“?

juraj-hips
Juraj Hipš

Ustupovať agresorovi nikdy nie je správna cesta

Vojnový zločinec Putin v rozpore s medzinárodným právom zaútočí na svojho suseda, unáša deti, bombarduje nemocnice a vyhráža sa jadrovými zbraňami. A prezident Zelenskyj bráni už tretí rok svoju krajinu pred týmto agresorom.

juraj-hips
Juraj Hipš

Rebríčky najlepších škôl ničomu nepomáhajú

Keď koncom januára zverejnili hitparádu škôl, stál som pri chlapčekovi v roztrhanej bunde. Jeho rodičia si rebríček INEKO nikdy neotvoria. Riešia to, ako nakŕmiť svoje deti. Rodičov zaujímalo, či sú na škole domáce úlohy. Lebo doma nemajú elektrinu a dcérka by si ich v zime nemohla robiť, keďže sa skoro stmieva.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Asi sa stávame krajinou bez kultúry

Predstavte si, že ako manažér dostanete na riadenie firmu. Celkom veľkú, so stovkami zamestnancov a množstvom pobočiek. Aj by sa patrilo obehnúť ju celú, aby ste sa zoznámili s tým, čo všetko kto robí, ale, no, nedá sa všetko. Tak pozriete len niečo. Keďže ani všetkému dokonale nerozumiete a nechcete byť za sprostáčika, pre istotu sa veľmi s ľuďmi nerozprávate a neriskujete, že by ste nerozumeli, čo vám hovoria.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Ochrancovia hodnôt

O hodnotách sa dnes rozpráva veľa. Ako sa v dnešnom svete vytrácajú, ako chýbajú hodnotovo pozitívne ukotvené vzory, či ako ľahko a často vieme skĺznuť k zjednodušovaniu a popieraniu hodnôt pre „vyššie ciele“.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner