fbpx
Enviro

Podujatie bez záplavy použitých plastových pohárov či tanierikov? Dobrý trh ukázal, že sa to dá

Boli sme sa pozrieť na Dobrom trhu, ktorý sa pokúsil nevytvoriť žiaden odpad. Plastové taniere či poháre nahradili kompostovateľné a predajcovia vám nezabalili tovar do igelitiek. Nádoby na zmiešaný odpad tak ostali aj po skončení podujatia takmer prázdne.

Verejné podujatia so stánkami s občerstvením po sebe zvykli nechávať zem vydláždenú plastovými pohármi či taniermi. Prehrabávať si cez nich cestičku na festivaloch bolo vlastne úplne normálne. Dobrý trh na Jakubáku sa to pokúsil zmeniť. Po prvý raz bol zero waste, teda bez odpadu.

„Dobrý deň, ten pohár nejde do plastu, je z kukurice a dá sa kompostovať,“ trpezlivo vysvetľuje mladá žena v tričku s nápisom Refuse, Reduce, Reuse, Recycle, Rot stojaca za smetnými nádobami staršiemu páru. Tých táto informácia zaskočí. Nechce sa im veriť, že pohár síce vyzerá ako plast, no nie je z plastu. „Úžasné!“ hovoria s úsmevom.

dobry-trh
Kam hodiť ktoré smeti poradili dobrovoľníci. FOTO – Dobrý trh/Marek Jančúch

Jednotné pravidlo pre všetkých

Takýchto situácií si počas Dobrého trhu na Jakubáku dobrovoľníci z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky určite zažili množstvo. Gastronomické prevádzky mali zakázané používať jednorazové plastové taniere, príbory či poháre. Všetko museli podávať na kompostovateľnom riade.

„Až na jedného prijali všetci gastropredajci našu podmienku používať kompostovateľný riad, dokonca na tento fakt upozorňovali aj zákazníkov. Veľmi radi si zavesili inštaláciu z riadov, ktorú sme vyrobili na ilustráciu toho, že riad patrí do kompostu. Každému z nich sme tiež dali kompostovateľné vrece na potravinový odpad a upozornili na možnosti triedenia na Jakubáku,“ popisuje Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, ktorý pre Dobrý trh nový systém nakladania s odpadom pripravil.

dobry-trh
Vidíme sa v komposte! FOTO – Dobrý trh/Marek Jančúch

Bežný návštevník trhu si vlastne nemusel nič všimnúť. Prišiel ku stánku s jedlom a dostal ho na tanieriku, ktorý pripomínal ten plastový, ibaže mal o niečo inú textúru. K tomu príbor akoby z bielej umelej hmoty, lenže tá bola v skutočnosti vyrobená z kukuričného škrobu.

O tom, že to v skutočnosti nie je plast sa dozvedel, až keď ho išiel vyhodiť. Pri všetkých hniezdach so smetnými nádobami stáli takzvaní doBIOvoľníci, ktorí každého usmernili, aby svoj odpad vytriedil správne. Mohol si vybrať medzi modrým košom na papier, žltým na plast, zeleným na sklo, čiernym na zmesový odpad a zeleným vrecom na kompost.

Triediť stále nevieme

Zatiaľ, čo kompostovateľný odpad priebežne vynášali, čierne nádoby na zmesový odpad ostali aj na konci trhu poloprázdne. Skončili v nich len zamastené papiere, žuvačky či iné kusy smetí, ktoré nie je možné recyklovať ani kompostovať. Väčšinou si ich návštevníci na trh už so sebou priniesli.

„Na Jakubáku vzniklo celkovo 1234 kilogramov odpadu, z toho zmesového komunálu bolo 409,6 kg (33%). Podstatnú časť tohto odpadu však prekvapivo vytvorili predajcovia (až 352 kg, čo tvorí 85%). Bez tejto položky by sa naše výsledky naozaj blížili k zero waste, pretože množstvo zmesového odpadu vyprodukovaného návštevníkmi bolo 57,6 kg (necelých 10%) a iba 16 kg (3%) plastov,“ bilancuje Ivana Maleš.

dobry-trh
Kompostu bolo až 300 kilogramov. FOTO – Dobrý trh/Marek Jančúch

Umiestniť ku smetným košom dobrovoľníkov sa ukázalo ako skvelý nápad. Napriek tomu, že recyklácia by mala byť samozrejmosťou, mnoho ľudí nevedelo správne určiť, do ktorého koša svoj odpad vyhodiť. „Mnohí netušia, že plechovka od nápojov v Bratislave patrí medzi plasty, alebo že mastný papier nesmie ísť do koša na papier,“ popisovala mi jedna z doBIOvoľníčok.

Iným problémom bol podľa nej skepticizmus ľudí voči samotnej recyklácii. „Mnohí neveria, že OLO vytriedené smeti nezmieša s ostatným odpadom,“ popisovala svoju skúsenosť. Je pravda, že natočili smetiarov, ako žltý kontajner na plasty sypú do auta na zmesový odpad, prichytených smetiarov však firma za porušenie disciplíny potrestala. Navyše, jedno video na youtube by nemalo byť dôvodom, prečo netriediť odpad vôbec. Nie je to skôr výhovorka, ako si veci zjednodušiť?

Ak chcete vedieť, čo patrí do ktorého smetného koša, stiahnite si sprievodcu separovaním, ktorý bol dostupný na druhej strane programu Dobrého trhu: http://dobrytrh.sk/suhrnny-program-dobry-trh-jakubak-2017

O menej odpadu sa snažia aj výrobcovia

S ohľadom na znižovanie ekologickej stopy a produkcie odpadu boli vyberaní aj samotní predajcovia na Dobrý trh. „Spomedzi niekoľkých stoviek prihlášok uprednostnil tím Dobrého trhu tých, ktorí nezabúdajú na životné prostredie a neboja sa ho inovatívnym spôsobom šetriť. Okrem toho musia predajci spĺňať kritériá remeselnej výroby či pôvodu surovín,” hovorí za organizátorov Dobrého trhu Lívia Gažová.

Návštevníci tak mohli navštíviť napríklad stánok s prírodnými kyticami z miestnych kvetov bez plastových stúh či obalov Divozel. „Trápi ma, ako funguje kvetinový priemysel. Popiera všetko, čo chceme darovaním kvetov povedať,“ hovorí jeho zakladateľka Slávka Bažalíková. Rozhodla sa preto ponúkať kytice z kvetov z vlastnej záhrady a jej okolia v Karpatoch. „Kvety vypestované použitím jedovatých pesticídov na druhej strane sveta, ľuďmi, ktorí prichádzajú o zdravie a nemajú to spravodlivo zaplatené, nemôžu byť podľa mňa niečím, čo človeku robí radosť,“ vysvetľuje. Jej kytice si už čoskoro budete môcť objednať na divozel.sk.

Fanúšikovia zero waste si na Dobrom trhu mohli nakúpiť potraviny aj do vlastných nádob. V stánku internetového zelovocu fresheees.sk sme zahliadli aj nádoby na odsýpanie ryže či orechov do vlastného pohára, ako to v zero waste obchodoch po celom svete býva zvykom. Dávkovače musel spolumajiteľ fresheees.sk Marek Ďatko zháňať až v Holandsku. U nás niečo také zatiaľ nie je dostať. „Našou víziou je spraviť sieť s dávkovačmi po celom Slovensku,“ hovorí.

fresheees
Fresheees ponúkali možnosť odsypať si ryžu či iné potreviny aj do vlastnej nádoby. FOTO – Autorka

K nášmu rozhovoru sa pridáva zástupca ekologickej drogérie Tierra Verde. Ukazuje mi tabuľku s údajmi, koľko kíl plastov sa im podarilo ušetriť, odkedy časť výrobkov prebalili z klasických plastových fliaš a nádobiek do papierových vreciek a škatúľ a rozšírili možnosti načapovať si ich výrobky do vlastných nádob. Za rok 2016 takto ušetrili takmer 2000 kilogramov plastu.

A neutečú mi tie dážďovky?

Záujemcovia o domáce kompostovanie sa mohli dozvedieť viac na prednáške odborníka Braňa Moňoka z Priatelia Zeme. Zvedavému davu predviedol dizajnový dážďovkový kompostér, ktorý by ste voľným okom neodhalili. „Môžete si ho pokojne položiť vedľa telky a obdivovať ho,“ smial sa.

„A neutečú mi tie dážďovky?“ bola jedna z otázok publika. Nie, dážďovky sú geniálne v tom, že ich v komposte nikdy nie je viac, ako sa ich tam uživí. O nejaké prekypenie dážďoviek cez okraj kompostéra tak človek nemusí mať obavy.

„A nesmrdí to?“ pýtali sa ďalší. Pokiaľ tam človek nenahádže nič, čo smrdí, tak nie. Prípadný zápach, napríklad zo skysnutého kompótu, sa dá znížiť doplnením savého materiálu, ako sú kartónové obaly od vajíčok, či suché listy.

dobry-trh
Dizajnový kompostér UrbAlive, ktorý získal aj prestížne ocenenie za dizajn Red Dot Award. FOTO – Dobrý trh/Marek Jančúch

Druhá možnosť, ako meniť biologický odpad na výživnú pôdu, je založiť si so susedmi komunitné kompostovisko pri dome. Tú podporuje aj mesto Bratislava, potrebný je súhlas majiteľa pozemku aj nadpolovičnej väčšiny majiteľov bytov.

Dobrý trh mal aj vlastný recyklačný stánok, v ktorom potíšku pracoval elektrický kompostér, ktorý dokáže spracovať veľké množstvá materiálu v priebehu niekoľkých hodín. Namiesto domácností sa tak hodí do menších reštaurácií. Jednými z prvých na Slovensku, kto ho používa, sú Dobrožrúti vyrábajúci koláče, torty aj zdravý chlieb.

„Určite v tomto štandarde chceme pokračovať,“ uzatvára za organizátorov Dobrého trhu Lívia Gažová. V budúcnosti by chceli zmenšiť aj množstvo kompostovateľného odpadu zavedením zálohovateľných pohárov.

„Musíme dobre popremýšľať nad lepším priestorovým rozmiestnením košov a recyklačných staníc. Všimli sme si, že niektorí návštevníci boli leniví sa so smeťami predierať k najbližšej stanici, aj keď ich na Jakubáku bolo až šesť,“ hovorí Gažová.

Keď koncepciu bezodpadového trhu dotiahnu do dokonalosti, plánujú organizátori šíriť svoj manuál aj na iné podujatia.


Projekt Dobrý trh bez odpadu podporili: Inštitút cirkulárnej ekonomiky Slovensko, JRK Waste Management, OLO, Green Foundation, Bittner print.

Kľúčové slová:

odpad

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Toto nie je len o galérii, musí sa to skončiť

Jedna z prvých kníh, ktoré ma od detstva spájali s babičkou, boli Matějčekove Dejiny umenia. Trávili sme pri nich hodiny. Poznala som ich skoro naspamäť. Vtedy sa začala moja láska k výtvarnému umeniu. Po tom, čo som doštudovala žurnalistiku, prepadol ma smutný pocit, že už nebudem vôbec chodiť do školy. Rozhodla som sa preto skúsiť ešte jednu vysokú školu, ktorá ma bude ukrutne baviť.

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner