Prídeš na lazy, kopanice, samotu… Jednoducho sa z rozličných dôvodov (rozumu jasných i nejasných) presťahuješ niekam do krásnej prírody. Lebo lazy, to je v každom prípade život bližšie k prírode v porovnaní s mestom či dedinou. Naozaj?
Cyklus subjektívnych pohľadov zo Zaježovej nielen na Zaježovú
Tak sa teda presťahuješ a vyberieš si miesto v prírode, kde to už poriadne žije, prepytujem – komunitným životom. Možno si vyberieš Zaježovú.
Vyveštím ti, čo ťa čaká.
Stretneš svojho osudového partnera, partnerku – ďalej len o.p. Žiješ uprostred lesa v starom dome, s nadšením ho neustále opravuješ. Pečieš si vlastný chlieb, v originál chlebovej peci… Keď vyhorí drevo, vymetieš uhlíky a vložíš bochníky. Tie najtvrdšie, prihorené zhromažďuješ okolo pece ako kamenný múrik. Zvyšné si lámeš do polievky, žihľavovonejakej. Záhrada prekvitá, máš v nej zeleninu od výmyslu všetkých alternatívnych semenárskych ponúk – topinambur nesmie chýbať.
Medzitým sa vám narodí prvé dieťa, doma v kuchyni, chceli ste do vane, no kúpeľňa ešte potrebuje vyšpárovať.
Dostaneš do daru mladú kozu, veľmi sa tešíš, nevadí, že si v živote nedojil, nevadí, že koza skáče a má tak tri deci mlieka, väčšinou aj tak mimo vedierko. O rok-dva ju zarežeš… Načo taká nemožná koza?!
To už je na ceste ďalší potomok, nejak sa v posteli potlačíte. Veď aj susedia-novolazníci tak žijú, v tom bude vaša sila, že tie isté kroky (žeby chyby?) budete robiť mnohí.
Ale pokračujem o tebe.
Tu nie je jasné, či príde rozchod a nový o.p. alebo to ďalšie dieťa bude s pôvodným o.p. No to hádam ani nie je také podstatné. Vidím však v tomto období iné veľké zmeny.
Dom opravuješ neustále…bez nadšenia. Chlebovú pec zakrýva vysoký bochníkový múr a žihľava. Záhrada je silné slovo pre topinamburovisko. Lesom je vyjazdená cesta od vašich dvoch áut – jedno ty, druhé o.p. Väčšie deti na štvorkolke jazdia do obchodu po kolu a čipsy, cestou u starých gazdov kúpia lacné mlieko a syr.
Možno už tušíš, čo robíš okrem opráv domu ty. Vozíš menšie deti do školy a na krúžky, stretávaš sa so spriaznenými susedmi na grilovačkách a píšeš. Píšeš články, ktoré takmer nikto nečíta a ak, tak nad nimi mávne rukou a povie: reči sa hovoria a chlieb sa je. A vstane si odkrojiť z toho dobrého, čo pečú priamo v známom superhypermaxiobchode.
Ty ešte nevstávaj, seď, ešte tam niečo z tvojej ďalšej budúcnosti vidím.
Áno, si to ty, ten starý spokojný človek, čo dojí kozu a malým deťom od susedov lacno predáva mlieko. Si to ty, tá veselá večne mladá teta, čo na sporáku pečie chlebové placky a spolu s mnohými kamarátmi ich namáča v žihľavovonejakej polievke. Si to ty, čo prišiel žiť na lazy – skromne, sebestačne a komunitne.
P.S. Milý čitateľ, tento môj vysoko subjektívny výlet do lazníckeho života ťa nemá varovať či znechutiť, veštby sa niekedy nevydaria, dokonca som kdesi počula, že na to množstvo, koľko ich už bolo vychrlených, len malé percento bolo úspešných. Nabudúce ti môžem niečo optimistickejšie ponúknuť, napríklad o našej zaježovskej komunitnosti… Tak mi to teraz pekne-krásne lajkni.
So srdečným pozdravom Anka Zaježovanka
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
V Zaježovej žije od konca minulého storočia, je mama štyroch dcér. Záľuby a závislosti: deti, zvery, pestovanie zeleniny, vešanie prádla na šnúru v jabloňovom sade, písanie stĺpčekov, čítanie, kolektívne športy, oheň…. Každodenná Zaježová.