fbpx

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.


Sláva Tebe, Šafáriku,

až na večné veky,

že si zvolal v jedno more

všeslovanské rieky!

Prijmi teda v svojej sláve

odo mňa, biedneho,

hrivnu – pieseň neumelú

na Slovana svätého.

Prijmi, otče. Moje ústa

v modlitbe sa skrušia,

by všetci Slovania boli

dobrí, svorní bratia,

pritom deti slnka pravdy.

Takých nezatratia.

Túto báseň napísal ukrajinský básnik Taras Ševčenko pre slovenského spisovateľa Pavla Jozefa Šafárika v roku 1845. Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia Tarasa Ševčenka – v čase krvavej vojny na Ukrajine a smútku.

Bol najvýznamnejším ukrajinským básnikom, národným buditeľom, zakladateľom moderného ukrajinského literárneho hnutia, symbolom Ukrajiny a ukrajinskej kultúry. Taras Ševčenko (9. marec 1814 – 10. marec 1861) je kultovou a posvätnou postavou pre každého Ukrajinca. Jeho verše zneli počas revolúcie Dôstojnosti v roku 2013, na začiatku invázie v roku 2022 a počas mnohých iných historických udalostí dôležitých pre ukrajinský národ.

Jeho slová sa citovali v Bezpečnostnej rade OSN a jeho pamätníky stoja na všetkých kontinentoch od Paraguaya po Japonsko. Ševčenko udržiaval vynikajúce vzťahy aj s predstaviteľmi slovenského národného hnutia, písal si s Jánom Kollárom, Samom Chalupkom aj s Ľudovítom Štúrom, no najviac obdivoval práve Pavla Jozefa Šafárika. Inšpiroval sa aj českým významným teológom a mysliteľom Janom Husom, venoval mu báseň Heretik. Mimochodom, v nej na začiatku napísal spomenuté slová vďačnosti Šafárikovi.

Počas svojho vyhnanstva vtedajším cárskym režimom na Sibír zdôraznil, že medzi Slovanmi nikto tak úprimne nerozumie Ukrajincom, ako práve Slováci.

V Humennom, Martine, Medzilaborciach, Prešove, Snine a vo Svidníku majú po Ševčenkovi pomenované ulice. Bratislavčania môžu nájsť ulicu s jeho menom v Petržalke. Ak sa presunieme do zahraničia, v Paríži je po ňom pomenované námestie. V rokoch 1964 až 1992 malo názov Ševčenko mesto Aktau v Kazachstane. V ukrajinskom meste Charkiv sa po ňom volá jeden z najväčších parkov na svete.

Kam sme sa za dvesto rokov našich slovensko-ukrajinských vzťahov dostali, že dnes o sebe takmer nič nevieme?

Myslím si, že politiku treba budovať na základe minulých vzťahov, pretože, keď človek zabudne na historickú pamäť, nastáva zúfalstvo, hrôza, strach, zdesenie a neporozumenie.

Profil autora:

Študent žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Momentálne brigáduje v televízii TA3. Je zakladateľom iniciatívy Rada Ukrajinskej Mládeže na Slovensku, spoluorganizátorom nedeľných charitatívnych zabehnutí v Bratislave „Behaj, zoznamuj sa a pomáhaj”. Zbiera finančné prostriedky pre ukrajinských obrancov a podieľa sa na organizovaní mítingov, verejných zhromaždení na podporu Ukrajiny. Zaujíma sa o medzinárodné vzťahy, geopolitiku, diplomaciu, históriu a marketingovú komunikáciu.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner