fbpx
Vzdelávanie

S mestom rokujú o MHD, s krajom o envirogrante. Cesta v prázdnom aute je neeokologická, vravia petržalskí žiaci

Pedagógovia ich vedú k občianskej angažovanosti a aktivizmu. Spojená škola Svätej Rodiny na Gercenovej ulici v Petržalke je jednou zo škôl, ktoré sú zapojené do  programu Zelená škola. Realizuje ho mimovládna organizácia CEEV Živica. Škola opakovane získala medzinárodný certifikát aj vlajku programu. Zisťovali sme, ako sa žiakom darí pri stavbe prístrešku či obnove školského autobusu.


Už na vrátnici pozorujeme, že škola dáva dôraz na ekológiu a témy psychického zdravia. Je to zrejmé z plagátov, visiacich informácií či obrázkov. Ďalej nás sprevádza koordinátorka programu Zelená škola a učiteľka fyziky Renáta Tóthová. „Naše kolégium (akčný tím Zelenej školy – pozn. red.) sa stretáva každý pondelok. Spoločne s deťmi hľadáme riešenia rôznych problémov, ktoré nás trápia. Teším sa, že aj po ôsmich rokoch, odkedy sme u nás zaviedli program Zelenej školy, sa  nám darí nadchýnať ďalších a ďalších žiakov,“ hovorí.

Kolégium Spojenej školy Svätej Rodiny na Gercenovej ulici v Petržalke. FOTO – školský archív

V jednej z tried sedí niekoľko chlapcov a dievčat v polkruhu. Väčšinu z nich tvoria terciáni na osemročnom gymnáziu vo veku trinásť až štrnásť rokov. Spočiatku sa trochu ostýchajú, no postupne sa osmeľujú a začínajú rozprávať o svojich aktivitách. Vnímajú, že klimatická kríza je vážny problém, majú predstavu, ako ju zmierniť a vzdelávajú o tom spolužiakov, kamarátov a často aj rodičov.

Inak ako autom

V rámci programu Zelená škola sa už venovali rôznym oblastiam. Pri téme Energia na škole napríklad zaviedli opatrenia, ktorými ušetrili 19 percent použitej energie. Aktuálne sa venujú téme Doprava a ovzdušie a hľadajú možnosti, ako znížiť vlastnú uhlíkovú stopu. „Od prvého ročníka cestujem do školy autobusom. Začala som hneď, ako ma rodičia pustili. Viem, že autá sú v Bratislave obrovským znečisťovateľom ovzdušia a ak ide autom len rodič a jedno dieťa, je to mimoriadne neekologické,“ vysvetľuje žiačka Henrieta Makovníková.

„Ja som v treťom a štvrtom ročníku chodil do školy na kolobežke. Rodičia s tým ale majú trochu problém. Na škole totiž nemáme uzamykateľné prístrešky pre bicykle a kolobežky, a tak majú obavy, že mi ju môže niekto ukradnúť,“ vraví Martin Špaňo. Vysvetľuje, ako v kolégiu odštartovali aktivity, ktoré sú zároveň malým sociologickým prieskumom.

FOTO – školský archív

„Naším cieľom je dosiahnuť, aby čo najviac detí chodilo do školy inak ako autami s rodičmi. Robíme kampane prostredníctvom školského instagramového účtu, debát na škole, či obrázkov, ktoré vylepujeme na stenu,“ objasňuje Ján Ivičič, ďalší z členov žiackeho kolégia.

Urobili prieskum

Deti pristúpili k téme sofistikovane. Najskôr sa rozhodli zistiť, čo rodičom a deťom bráni vo využívaní iných foriem dopravy a ako by sa to dalo zmeniť. „Urobili sme audit aj dotazník. Na hodinách informatiky nám spolužiaci vypĺňali dotazník ohľadom toho, ako chodia do školy a čo by preferovali. Cez portál Edupage sme sa to pýtali aj rodičov. Vyšlo nám, že dve tretiny detí by do školy rady chodili bicyklom alebo kolobežkou, no prekážkou je chýbajúci prístrešok. Rodičia sa tiež najviac obávajú toho, že ich deťom niekto ukradne bicykel. Obavy o bezpečnosť žiakov sú až na druhom mieste,“ približuje výsledky prieskumu Ivičič.

Od prvého ročníka cestujem do školy autobusom. Začala som hneď, ako ma rodičia pustili.

Keď sa žiakov pýtame, odkiaľ vedeli, ako sa robia prieskumy, odpovedajú, že nemajú problém s využívaním moderných technológií. Informácie hľadali na internete a keďže im išlo o skutočné zistenie stavu veci, vedeli, že dôležitý je aj spôsob kladenia otázok. Na kolégiu preto spoločne konzultovali, čo a ako sa budú pýtať a niektoré otázky na základe diskusie viackrát prerábali.

FOTO – školský archív

Vďaka prieskumu získali exaktné dáta, s ktorými môžu ďalej pracovať. „Plánujeme rokovať s vedením školy a vytypovať miesto, kde by takýto prístrešok mohol stáť. Keď to budeme vedieť, necháme si stavbu naceniť. Už sme o tom predbežne komunikovali so žiakmi Strednej odbornej školy strojníckej v Skalici, s ktorými sme sa stretli na kurze v Zaježovej. Oni sú tiež v programe Zelená škola a vieme, že by nám to určite vedeli spraviť lacnejšie,“ vysvetľuje Ján Ivičič. Školáci plánujú získať na stavbu grant. Zatiaľ oslovili Bratislavský samosprávny kraj a zisťujú i ďalšie možnosti.

Žiaci sa s nami delia aj o to, aké vzdelávacie a presviedčacie taktiky používajú. Podľa nich najviac zaberá rovesnícke vzdelávanie, ale robia aj online debaty či diskusie s osobnosťami v rámci školského festivalu Gercenka FEST.

Bojujú za obnovu MHD

Okrem snahy vybudovať prístrešok pre bicykle a kolobežky sa podieľajú aj na ďalšej verejnej veci. Aktuálne sa snažia o obnovu linky MHD, ktorá kedysi slúžila ako ich školský autobus. Počas pandémie ju Dopravný podnik Bratislava zrušil a pre nedostatok financií viac neobnovil. Aj v tomto prípade žiaci najskôr zisťovali záujem o linku, rokovali s Dopravným podnikom a aj keď zatiaľ neboli úspešní, nevzdávajú sa.

„Zistili sme, na ktorých zastávkach by naši spolužiaci chceli nastupovať, dokonca sme vytypovali ideálnu trasu školského autobusu. Napísali sme tlačovú správu a poslali ju médiám. Dopravný podnik nám poslal nacenenie a zatiaľ to vyzerá tak, že spoj môže obnoviť iba vtedy, ak si za to zaplatíme. Prekvapilo nás to a teraz zvažujeme, čo ďalej,“ vraví Ján Ivičič. So spolužiakmi majú veľkú motiváciu. „Ešte stále veľa detí prichádza do školy autom a mnohé dokonca chodia spôsobom, že vo vozidle sú len dvaja – rodič a dieťa. Je to naozaj veľmi neekologické, pretože auto je nevyužité a vytvára veľa emisií. Veríme, že našimi kampaňami to postupne zmeníme,“ uzatvára Viktória Chvílová.

Rozhovor vznikol v rámci projektu Inovácie vo vzdelávaní pre 21. storočie, ktorý podporilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky.

Profil autora:

Vyštudovala Filozofickú fakultu UK, odbor história a slovenský jazyk a literatúra. Vyše 20 rokov pracuje v médiách, za svoju žurnalistickú prácu získala niekoľko novinárskych cien od Literárneho fondu a Slovenského syndikátu novinárov. Zaujíma ju komunálna politika, aktivity samospráv, komunitný život a kultúra.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner