Slovensko sa v roku 2023 umiestnilo na chvoste rebríčka Indexu rodovej rovnosti. Spomedzi európskych krajín skončilo na piatom mieste od konca. Judita Majerová je riaditeľkou bezpečného ženského domu Brána do života, kde poskytujú útočisko ženám a ich deťom, na ktorých bolo páchané násilie. Hovorí, že proces odchodu od násilného partnera, kým sa žena osamostatní a preberie kontrolu nad životom, je dlhý. Ako funguje bezpečný ženský dom a čo môžeme robiť, ak sme svedkami rodovo-podmieneného násilia?
Poznáme sa už viac ako desať rokov. Stretli sme sa v Nadácii Pontis, kde si mala ako vyštudovaná psychologička na starosti komunikáciu s organizáciami, ktorým Pontis udeľoval granty. Pamätám si, že už vtedy si snívala o tom, že by si chcela pracovať ako psychologička. Postupne si si tento svoj sen plnila a neskôr si sa stala psychologičkou na plný úväzok. Prečo si chcela byť psychologičkou? Je to ťažká práca?
Moja cesta k psychológii bola celkom dlhá, hoci rozhodnutie, že by som chcela byť psychologičkou, som spravila už počas strednej školy. Pamätám si, že sme mali predmet, ktorý sa volal Náuka o spoločnosti. Veľmi ma bavila práve filozofia a psychológia. Zvažovala som, akým smerom by som sa po strednej škole uberala a vyšlo mi, že psychológia je praktickejšia ako filozofia, tak som to skúsila. Podarilo sa mi vyštudovať psychológiu, ale po škole som nešla do praxe. Vtedy som si to vysvetľovala rôzne. Hovorila som si, že ešte počkám a naberiem skúsenosti. Teraz to hodnotím veľmi pozitívne. Môžem úprimne povedať, že si ani neviem predstaviť, že by som po škole išla rovno do praxe. Veľmi by mi chýbali skúsenosti a to všetko, čo som sa naučila v Pontise a v predchádzajúcich zamestnaniach.
Rozhovor si môžete pozrieť a aj vypočuť na podcastových platformách.
Nepracuješ len ako psychologička, tvojou náplňou práce sú aj manažérske časti, keďže si riaditeľkou bezpečného ženského domu. Téma domáceho násilia je veľmi ťažkou témou. Čomu sa venuje vaše zariadenie a ako to robíte?
Ako si spomínala, zariadenie slúži ako bezpečný ženský dom. Naším cieľom je poskytovať bezpečné miesto ženám, ktoré zažili rodovo-podmienené násilie. Či už po tej fyzickej stránke, že potrebujú bezpečný priestor, kde nájdu útočisko, ale zároveň sa snažíme vytvárať bezpečný priestor po psychologickej stránke, aby žena mohla opäť nadobudnúť sebavedomie a prevziať kontrolu nad svojím životom. Naše zariadenie poskytuje komplexný balík služieb od ubytovania, cez psychologické, sociálne a právne poradenstvo. Poskytujeme ho jednak klientkám, ktoré sú u nás ubytované a ktoré, žiaľ, nemajú sociálnu sieť, ktorá by im pomohla v ťažkej situácii. V tomto prípade využívajú naše ubytovanie. Pracujeme však aj s klientkami, ktoré majú finančné zázemie alebo podporu rodiny, majú teda kde bývať a potrebujú len sprevádzať procesom preberania kontroly nad svojím životom. To sú klientky, ktoré navštevujú naše centrum ambulantným spôsobom.
Stretla si sa s mnohými prípadmi, keď sa žena vymanila z ťažkej situácie a postavila sa na vlastné nohy. Pamätáš si nejaký príbeh, ktorý by si mohla anonymne prerozprávať?
Hneď mi napadlo viacero klientok, ktorým sa to podarilo a ktoré sa dokázali zaradiť do bežného života. Minulý týždeň mi volala jedna naša bývalá klientka. Keď som na mobile uvidela jej meno, najprv som sa trochu zľakla, či sa niečo nedeje, lebo so všetkými klientkami ostávame v kontakte tak dlho, ako to potrebujú. Zároveň som mala radosť, že ju budem môcť znova počuť.
Táto klientka predtým žila v násilnom vzťahu. Absolvovala s nami celý proces odchodu od násilného partnera. Pomáhali sme jej so všetkými papiermi, s rozvodom, a tiež s tým, aby celú situáciu ustála. A minulý týždeň mi volala s tým, že teraz by chcela pomáhať ženám, ktoré sú v podobnej situácii, v akej bola aj ona. Ponúkla sa, že donesie materiálnu pomoc – oblečenie – a že by chcela inšpirovať ženy, ako sa to dá zvládnuť.
Tiež spomínala, že by chcela napísať knihu. Rozprávali sme sa aj o diskusii, že by prišla do nášho centra ukázať ostatným ženám, že hoci je to ťažké a je to na dlho, aj takáto životná výzva sa dá zvládnuť.
V čom konkrétne spočíva vaša pomáhajúca rola?
Sme vždy v pozícii, že rešpektujeme ženu a všetky jej rozhodnutia, lebo len ona najlepšie vie, čo je pre ňu v danom momente dobré. Proces odchodu od násilného partnera, kým sa žena osamostatní a naozaj preberie kontrolu nad životom, je dlhý. Často sa stáva a nie je žiadnou výnimkou, že žena odchádza od partnera na viackrát. My sme prítomné v celej tejto situácii. Rešpektujeme jej rozhodnutie, keď odíde, ale aj keď sa vráti – sme s ňou celý čas. Poskytujeme jej dlhodobé a komplexné poradenstvo. Je to jednak psychologická a právna pomoc, sociálne poradenstvo či krízová intervencia.
Stalo sa nám, že nám zavolali z inej poradne, že dotyčná ušla z bytu od násilného partnera a potrebuje ubytovanie, pričom má slabú baterku na telefóne, preto potrebuje, aby sme ju hneď prijali a pomohli jej.
Väčšinou sú to ženy, ktoré majú deti, čiže je dôležité zabezpečiť, aby bolo v bezpečí aj dieťa. Či už cez úpravu práva povinnosti rodiča, teda cez zverenie dieťaťa do starostlivosti matky, alebo cez zákaz priblíženia partnera. Sprevádzame klientku celým týmto procesom, ale aj na súde a aj po psychologickej stránke. To, čo v danej chvíli potrebuje, sa jej snažíme poskytnúť.
Je perfektné, že niečo také existuje. Čo mám robiť ako bežný človek, ak by som napríklad vnímala, že sa niekde v našom bytovom dome deje násilie, prípadne že je toho súčasťou dieťa?
Najhoršie, čo sa môže stať, je, že pred tým budeme zatvárať oči a budeme sa tváriť, že sa nás to netýka. Domáce násilie a rodovo podmienené násilie sa týka každého z nás. Určite môžeš dotyčných osloviť. Ak ideš okolo ich dverí a počuješ, že sa niečo deje, môžeš skúsiť zaklopať a spýtať sa. „Deje sa niečo? Môžem vám nejako pomôcť?“ Treba dať žene najavo, že v tom nie je sama, že si tam pre ňu.
Tiež by som určite odsúdila násilie, lebo často sú ženy zmätené a vzťahujú vinu na seba. Je dobré povedať im, že to, čo sa deje, je násilie a nie je to v poriadku. Za to je zodpovedný páchateľ, nie je to vina ženy. Rovnako by som zdôraznila, že na to nie je sama a ak je to možné, treba jej poskytnúť kontakt na organizácie ako Národná linka pre ženy zažívajúce násilie alebo kontakt na centrá podobné tomu nášmu, kde nájde komplexnejšiu pomoc.
Ako vyzerá vaše zariadenie a ako funguje?
Naše zariadenie má kapacitu 34 miest, ale máme pätnásť jednotiek. To znamená, že vieme ubytovať pätnásť žien a zvyšok voľných miest slúži pre deti, ktoré môžu byť ubytované spolu s matkami.
Dobu, kedy môže byť klientka u nás ubytovaná, nemám limitovanú. Závisí to od individuálneho prípadu tej-ktorej klientky. Môže sa stať, že príde žena, ktorá potrebuje iba krátkodobú pomoc, ale často sa stáva, že je to mamička, ktorá príde s malým dieťaťom. Tá potrebuje podporu dlhodobejšie, napríklad, kým dieťa nepôjde do škôlky. Vtedy je to pre ňu veľmi ťažké, najmä ak je matka samoživiteľkou.
Takýmto ženám poskytujeme celú paletu poradenstva. Okrem toho máme momentálne rozbehnutý projekt na podporu matiek, aby mohli pracovať. Keď ženy nemajú podporu vo svojom okolí, zabezpečujeme napríklad starostlivosť o ich deti, kým je matka v práci.
Tiež im poskytujeme materiálnu pomoc. Niekedy ženy odídu od partnera z hodiny na hodinu a musia opustiť domácnosť. Je super, ak si stihnú zobrať aspoň základné veci ako doklady či rodný list dieťaťa. No stáva sa, že ženy prídu v rýchlosti a nemajú ani oblečenie pre dieťa. Aj toto vieme žene poskytnúť. Rovnako zabezpečujeme deťom voľnočasové aktivity, krúžky, či doučovania.
Vaša organizácia je nezisková organizácia, takzvaná mimovládka, o ktorých sa v posledných mesiacoch hovorí prevažne hanlivo. Ako ste financovaní.
Naša organizácia funguje už vyše dvadsať rokov vďaka podpore Bratislavského samosprávneho kraja. Tieto financie však nie sú dostatočné. Preto sme už dlhé roky zapojení v grantovej výzve cez Európsky sociálny fond. Čerpáme peniaze aj z Európskej únie. To je asi gro z financií, ktoré máme. Samozrejme, máme firemných alebo individuálnych podporovateľov, a tiež zisk z dvoch percent daní.
Keby vás chcel niekto podporiť, ako na to?
Môžete nás podporiť napríklad cez stránku na Darujme.sk. Budeme sa veľmi tešiť.
Som zástanca transparentnosti, aký ročný rozpočet má vaša organizácia a koľko máte zamestnancov?
Občianske združenie Brána do života pozostáva z dvoch zariadení. Prvým je bezpečný ženský dom a druhým je Domov na polceste (poskytuje sociálnu pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii – pozn. red.). Zatiaľ celý čas hovorím iba o bezpečnom ženskom dome, kde máme ročný rozpočet okolo 340-tisíc eur. Keďže sme zariadenie, ktoré poskytuje nepretržitú pomoc a podporu ženám 24 hodín denne a sedem dní v týždni, je nás v bezpečnom ženskom dome približne do dvadsať ľudí. Žiaľbohu, musím povedať, že naše kapacity sú väčšinou naplnené.
Keby ste skúsili snívať a mali by ste viac finančných zdrojov, ako by ste vedeli rozvíjať vašu činnosť?
Bolo by úžasné, keby sme mali viac zdrojov. Viem si predstaviť, že by sme možno potrebovali otvoriť viac pozícií, ktoré teraz vykrývame z projektov. Ale keď tie projekty skončia, tak to bude pre nás veľká výzva. Síce poskytujeme službu len pre ženy, no tie prichádzajú často aj s deťmi. Aj tieto deti prichádzajú z násilného prostredia, takže je potrebné pracovať aj s nimi. Určite by sme teda posilnili aj túto oblasť, či už pomocou detskej psychologičky alebo špeciálnej pedagogičky.
Našim veľkým snom, ktorému by sme sa chceli venovať, no, žiaľbohu, nemáme personálnu ani finančnú kapacitu, je prevencia. Aby sme odstránili rodovo podmienené násilie, potrebujeme v našej spoločnosti docieliť rodovú rovnosť. Pred dvomi mesiacmi vyšiel nový Index rodovej rovnosti a Slovensko sa umiestnilo z krajín Európskej únie piate od konca. Nebola to veľmi prekvapivá správa, no napriek tomu bola smutná.
Ktoré krajiny sú za nami?
Myslím, že Česko, Maďarsko aj Rumunsko.
Čo znamená rodová rovnosť?
Rodová rovnosť znamená, aby si boli muži a ženy rovní. Keď hovoríme o rodovo podmienenom násilí, tak to vychádza z historicky nerovnomerného rozloženia moci medzi mužmi a ženami, ktoré v našej spoločnosti stále pretrváva. Keď to mám opísať na úplne najobyčajnejšom príklade, tak je to to napríklad to, koľko času strávi domácimi prácami žena a koľko sa im venuje muž. Stále to vychádza tak, že ženy sa venujú domácim prácam oveľa viac ako muži, čo ide na úkor ich sociálnych aktivít či sociálneho života.
Vo finančnom ohodnotení sa to odráža najmä v počte žien na vysokých rozhodovacích pozíciách v porovnaní s mužmi. Stále je veľký rozdiel medzi tým, koľko je na týchto pozíciách mužov a koľko žien. V našej spoločnosti stále pretrvávajú rodové stereotypy – dievčatá by vraj mali byť slušné a poslušné, pričom chlapci by mali byť silní, odolní a mali by všetko zvládnuť a vydržať. Oni sú tí, ktorí sú agresívnejší a dievčatá sú tie, ktoré sú menej priebojné. Preto by sme aj ženy a dievčatá mali podporovať v tom, že aj ony môžu niečo dokázať a môžu byť priebojné. Aj ony môžu mať kariéru, akú má muž.
Viem, že tvoja práca je veľmi náročná. Bojíš sa niečoho?
Strachov mám asi veľa, ale v každej pomáhajúcej profesii je dôležité, aby sa poradkyňa alebo poradca starali aj o seba. V našom centre máme systém supervízií, čiže celý náš tím má k dispozícii supervízorku, ktorá sa s pracovníkmi stretáva na pravidelnej báze. Supervízie mávame skupinové, ale je možnosť mať ich aj individuálnej. Každá zamestnankyňa si tam môže prechádzať cez veci, ktoré sú pre ňu ťažké.
Články z rubriky SPOLOČNOSŤ
Profil autora:
Takmer 25 rokov pracuje ako finančníčka vo svete nezisku. Pozná ľudí z pomáhajúceho sektora a výsledky práce mnohých aktivistov a výnimočných ľudí pôsobiacich aj mimo neziskových organizácií. Vidí, ako sa veci dajú a chce toto poznanie šíriť. Vo svojej relácii Dá sa to sa venuje aj praktickým návodom, ako sa veci dali do pohybu, vrátane otázok spojených s financiami a ich získaním.
