fbpx
Enviro

LED sviečky na cintorínoch sa tvária ekologicky, no pre prírodu sú rizikom

Až 90 percent cintorínskeho odpadu končí na skládkach, pričom mohli by sme ho triediť a recyklovať. Namiesto voskových sviečok je na hroboch čoraz viac tých elektronických. LED sviečky síce patria do elektroodpadu, na väčšine slovenských cintorínov však nie sú koše určené na ich separáciu. Prečo predstavujú LED sviečky riziko pre životné prostredie? Ako predísť zbytočnému elektroodpadu z cintorínov?


Zatiaľ nevieme, koľko ich je

Pomer a množstvo kahancov s LED žiarovkami v cintorínskom odpade na Slovensku podľa odborníka na elektroodpad z Organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack, Štefana Červenku, zatiaľ nie je známy. „Dôvodom môže byť práve to, že sa odpad na cintorínoch triedi len ojedinele,“ situáciu opisuje Červenka. Trend používania elektronických LED sviečok začal podľa neho stúpať pred desiatimi až pätnástimi rokmi.

O tom, akú časť odpadu tvorí elektroodpad, môže údajne ukázať tohtoročný projekt v Bratislave. Na vybraných bratislavských cintorínoch, v správe pohrebníctva mesta Bratislavy Marianum, sa má rozšíriť infraštruktúra triedenia odpadu. To umožní návštevníkom triediť bioodpad, plasty, kovy, sklo, papier, zmesový komunálny odpad, prenosné batérie a aj elektroodpad – do ktorého patria aj LED sviečky. „Takýchto akcií bude pribúdať a postupne ich budeme vyhodnocovať,“ hovorí Červenka.

Prečo patria do elektroodpadu?

LED sviečka má plastové telo. V jej vnútri sa nachádza drobná elektrická inštalácia s vypínačom a kovovými kontaktmi, prípadne káblikmi a malou LED žiarovkou. Podľa Červenku sa LED sviečka dá recyklovať, no spoločnostiam sa to nemusí oplatiť pre jej nízku výťažnosť a efektivitu. „Recyklujú ich spoločnosti, ktoré recyklujú aj iné, najmä drobné elektroodpady.“

Ak skončia v nádobách určených na zmesový komunálny odpad, putujú na skládku odpadu, v prípade hlavného mesta a Košíc, do spaľovne. Keď skončia v nádobách na plasty alebo papier, v niektorých zberových spoločnostiach ich podľa Červenku vytriedia a pošlú na recykláciu. „Nie všetky zberovky sa však detailne zaoberajú recykláciou. Aj v tomto prípade môžu často skončiť na skládke alebo v spaľovni,“ vysvetľuje Červenka. Sviečka, ktorá skončí v nesprávnej odpadovej nádobe, zároveň predstavuje riziko pre životné prostredie.

FOTO – archív Živica

Na skládke môžu spôsobiť požiar

Riaditeľka odpadárskej firmy JRK, Martina Gaislová, nám minulý rok v rozhovore vysvetlila, čo môžu tieto sviečky spôsobiť. Okrem toho, že obal takejto sviečky tvorí plast, nájdete v nej batériu, ktorá obsahuje ťažké kovy. „Práve preto sa v mnohých predajniach potravín nachádzajú nádoby na batérie, aby sa nám nedostávali na skládku,“ spomenula v rozhovore Gaislová.

Dôvodom, prečo LED sviečky končia v nádobách na zmesový odpad, sú podľa odborníkov chýbajúce nádoby na elektroodpad na cintorínoch. „Ľudia to domov alebo do najbližšieho elektroodpadu nezoberú, vyhodia to do najbližšej nádoby. Ak je to nádoba na zmesový odpad, nečudo, že to tam skončí,“ poznamenala Gaislová. Nádoby na elektroodpad by podľa nej mali byť na cintorínoch.

Podľa spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu a.s. (OLO) elektronické sviečky môžu predstavovať okrem iného aj riziko požiaru na skládke. V Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) môžu dokonca vybuchnúť.

V zlom počasí dosvieti

LED žiarovky môžu na hroboch vydržať svietiť aj niekoľko dní, tie kvalitnejšie aj niekoľko týždňov. „V prípade LED sviečok s malým fotovoltickým článkom to môže byť aj niekoľko mesiacov,“ hovorí Červenka. Životnosť záleží od ich typu. V niektorých sa dá batéria jednoducho vymeniť, no vyrábajú sa aj jednorazové. „Keď prestanú svietiť, stanú sa odpadom,“ vysvetľuje Červenka. Najväčším rizikom pre životnosť takejto sviečky sú podľa neho však poveternostné podmienky a vandalizmus.

Ľudia to domov alebo do najbližšieho elektroodpadu nezoberú, vyhodia to do najbližšej nádoby. Ak je to nádoba na zmesový odpad, nečudo, že to tam skončí.

Recyklácia voskových sviečok v plaste?

Aj keď majú mnohé sviečky plastový obal, do nádoby na plast nepatria. Obsahujú vosk a niektoré z nich aj knôt z kovových materiálov. Zaschnutý vosk sa nedá z kahancov jednoducho vypláchnuť a odstránenie vosku od plastu je časovo náročné. Preto voskové sviečky v plaste väčšinou končia v zmesovom odpade a neskôr na skládke.

kahance
Vyčistiť vosk je náročné. FOTO – Natur-Pack
Keď prestanú svietiť, stanú sa odpadom.

Recyklácii vosku z cintorínskych sviečok sa venuje značka – Reparaf, a to v štyroch obciach na Záhorí. Obce umiestnili na cintorínoch špeciálne nádoby, do ktorých sa môžu vyhodiť vyhorené kusy sviečok, úplne vyhorené sviečky s minimom vosku, elektronické sviečky, baterky, plastové a kovové striešky svietnikov či vosk a odpadové sviečky z domácností.

Poškodený plast, ktorý sa už nedá použiť, značka posiela spoločnosti Ecorec Slovensko, ktorá spracováva rôzne druhy odpadov na alternatívne palivá a zabezpečuje ich energetické zhodnocovanie v cementárskom priemysle.

Vytvárajme menej odpadu 

Namiesto použitia elektrických či voskových sviečok v plaste, je k dispozícii ich ekologická alternatíva. Podľa Červenku sú najlepšou verziou práve obyčajné voskové sviečky. „Odporúčam tie, ktoré sú bez plastového, papierového, kovového alebo skleneného obalu. Zostane z nich len nepatrná časť vosku, niekedy ani ten.“ Ekologickou alternatívou parafínových sviečok sú tie zo sójového alebo včelieho vosku. Môžete ich vložiť do sklených pohárov zo zaváranín, ktoré sa dajú opätovne použiť.

ekocintorin
FOTO – Archív Živica

Batérie z LED sviečky alebo nefunkčnú LED sviečku by ste mali odovzdať na zbernom dvore vo vašom okolí, alebo vhodiť ich do špeciálnych nádob na elektroodpad v predajniach elektroniky. Ak ste zakúpili voskové sviečky v plastovom obale, môžete z nich odstrániť vosk a vyhodiť ich do triedeného zberu doma.

Tipy na ďalšie ekologické alternatívy a na to, ako by sa mal správne triediť aj iný odpad na cintorínoch nájdete v novej príručke Triedenie odpadov na vybraných bratislavských cintorínoch, na ktorej spolupracovali OLO, Marianum, Natur-Pack a občianske združenie CEEV Živica.

Profil autora:

Študuje žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. V organizácii Humánny pokrok pôsobila ako aktivistka a istý čas ako manažérka sociálnych sietí a koordinátorka médií. Pre online portál Zero2Hero sa venovala rozhovorom s mladými ľuďmi a ich inšpiratívnym nápadom. Venuje sa primárne environmentálnym, vzdelávacím a spoločenským témam, v Denníku N pôsobí ako spoluatorka Zeleného newsfiltra a reportérka.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner