Alexandra Bražinová je známa z covidovej pandémie, spolupracovala s hygienikmi a pripravovala napríklad aj štúdiu o premorenosti Slovenska. Ako študijná prodekanka je súčasťou nového vedenia Lekárskej fakulty na Univerzite Komenského v Bratislave. Hovorili sme s ňou aj o štúdiu medikov na Slovensku. Sama si netrúfla odpovedať na otázky, ktoré fakulta vyžaduje od uchádzačov na prijímacích pohovoroch. Prečo sú prijímacie testy postavené na memorovaní, ako ich chcú zmeniť a dá sa medicína učiť aj interaktívne?
Tento rozhovor ste mohli čítať aj v Denníku N.
Vedeli by ste správne odpovedať na tieto otázky: Ktoré sú typické časti kvetu magnóliorastov? Patria polypy a medúzy do kmeňa acnitália?
Netrúfam si odpovedať.
Toto sú otázky z prijímacích pohovorov na Lekársku fakultu Univerzity Komenského. Čo sa týmito otázkami zisťuje od budúcich lekárov a lekárok? Prečo sú tieto testy takto postavené?
Testy sú postavené takto, pretože chceme zistiť ani nie tak samotné fakty, ale to, či sa žiaci vedia učiť a či obsiahli stredoškolské učivo. Chápem, že mnohé z tých otázok sa zdajú irelevantné pre budúceho lekára, zmysel však spočíva v tom, že ich nemáme ako inak ohodnotiť, iba tak, že zistíme, či sa zvládli naučiť celé stredoškolské učivo z predmetov, ktoré sú pre nás nosné – biológia a chémia.
Ako známa vedkyňa by ste sa, na základe týchto prijímačiek, zrejme nedostali na lekársku fakultu.
Teraz určite nie. No v tom čase, keď som robila prijímačky, som sa to naučila. Testujeme, či je mladý človek schopný obsiahnuť veľké množstvo učiva, pretože to bude potrebovať na medicíne. Bude sa musieť veľmi veľa naučiť, ale samozrejme nielen memorovať. Samozrejme, poznám výhrady, že prijímačky sú postavené na tom, či je študent schopný naučiť sa to naspamäť, no potrebujeme, aby mladí ľudia vedeli spájať fakty, vytvárať z nich nejakú syntézu a kriticky uvažovať.
Väčšinu otázok som si pozrel a hľadal som v nich, či je tam nejaká syntéza alebo kritické myslenie, no nenašiel som to tam.
Áno, nie je to tam. Podľa terajšieho nastavenia naozaj testujeme len to, čo obsahuje stredoškolské učivo.
Takže v podstate sa testuje, aká je veľká kapacita pamäti študenta?
V podstate áno. Mnohé otázky sú však aj také, že ich žiak musí čítať s porozumením. Do istej miery je schopnosť rozmýšľania zahrnutá v otázkach. Súhlasím však s tým, že je to nedostatočné. Preto prijímacie skúšky meníme.
Pozrel som si prijímacie pohovory na Lekársku fakultu Bolonskej univerzity. Bol som prekvapený, že testujú kritické myslenie, schopnosť čítať grafy či riešenie problémových úloh. Prečo práve toto zisťujú u budúcich lekárov?
Spôsob učenia sa a spôsob používania vedomostí a faktov sa mení. Objem informácií exponenciálne narastá zo dňa na deň aj v medicíne. Takže nie je možné, aby jeden špecialista alebo lekár obsiahol všetko, no je dôležité, aby mal dobrý vedomostný základ a aby vedel, kde má informácie hľadať a ako má z nich extrahovať fakty, na základe ktorých sa potom rozhoduje.
Bolonská univerzita sa nachádza asi o 500 miest vyššie v rebríčku QS World University Rankings ako Univerzita Komenského. Aké zmeny majú čakať budúci lekári a lekárky na prijímacích pohovoroch?
Uvedomujeme si, že obsah a forma nášho prijímacieho konania už nie sú v súčasnosti žiadúce a efektívne. Preto prijímacie pohovory teraz meníme, s platnosťou už od najbližšieho termínu, jar 2024. Okrem prírodovedného testu sme, ako nový prvok, priradili aj test všeobecných študijných predpokladov, ktorý skúma schopnosť logicky rozmýšľať. Nemuseli sme ho vymýšľať, keďže kontrahujeme firmu SCIO, ktorá sa tomu dlhodobo venuje. Zavádzame aj extra body študentom, ktorí sa umiestnili na významných miestach v olympiádach a iných súťažiach počas strednej školy.
Takže žiaci, ktorí sa budú tento rok hlásiť na medicínu, budú musieť absolvovať test z biológie a chémie plus test od SCIO. Akú váhu budú mať jednotlivé úrovne testovania?
Výsledok všeobecného testu študijných predpokladov SCIO bude tvoriť 16 percent celkového výsledku, zvyšných 84 percent budú tvoriť výsledky prírodovedného testu – 42 percent biológia a 42 percent chémia. Prírodovedný test bude na najbližších prijímacích skúškach ešte taký ako doteraz, s tým, že aktualizujeme otázky. Na ďalší rok zmeníme aj tento test, pričom bude pozostávať, s najväčšou pravdepodobnosťou, čiastočne z našich otázok a čiastočne z otázok od firmy SCIO. Okrem toho tam budú priradené aj otázky z fyziky.
Prečo chcete zakomponovať fyziku?
Pretože v dnešnej dobe je aj v medicíne fyzika veľmi potrebná primárne z pohľadu všetkých prístrojov a postupov využívaných pri diagnostike a terapii. Tie sú založené práve na rôznych fyzikálnych princípoch.
Budú testy aj naďalej postavené na otázke a piatich možných odpovediach?
Áno, pre najbližšie prijímačky to zostáva takto. Je možné, že sa to bude do budúcnosti meniť.
Čo budete u študentov overovať cez test všeobecných predpokladov?
Test pozostáva z dvoch častí – z verbálnej a analytickej časti. Všetko sú to logické úlohy, čo znamená, že na test sa nedá naučiť. Vo verbálnej časti ide o čítanie s porozumením a v analytickej sú logické úlohy.
Minimálne tridsať rokov bolo postačujúce, že žiak musel mať obrovské množstvo vedomostí. Prečo ste na fakulte začali rozmýšľať o tom, že budete zisťovať, či budúci lekár má schopnosť logického uvažovania a vie čítať s porozumením?
Vyplynulo to z toho, že nie sme spokojní s úrovňou študentov, ktorých učíme. Nemyslím, samozrejme, všetkých. Máme angažovaných medikov, na ktorých je od prvého ročníka vidno, že medicína je ich poslaním, no máme zároveň aj takých, ktorí na túto školu nepatria. Nie je to trápenie len pre učiteľov, ale aj pre nich. Nie všetci prejdú štúdiom. Po dvoch rokoch pandémie zároveň vidno, že pozornosť študentov veľmi utrpela. Aby sme mohli zlepšovať kvalitu výučby, potrebujeme mať študenta na určitej úrovni.
Pracujem s viacerými učiteľmi základných a stredných škôl, ktorí hovoria, že pripravujú študentov práve na to, aby tieto prijímačky zvládli, no tie spočívajú z veľa faktov, takže žiaci sa ich musia nabifliť.
Je možné, že o pár rokov zistíme, že do istej miery ani inovované prijímacie skúšky nebudú stačiť, že naši študenti stále nebudú na takej úrovni, ako by sme chceli. Je možné, že systém prijímacích skúšok zmeníme úplne.
Kniha na prijímacie pohovory bola čisto o tom, že sa človek musí poriadne nabifliť, aby mal šancu dostať sa na lekársku fakultu.
Áno, súhlasím.
Niektorí lekári tvrdia, že je to dobré a že lekár musí mať perfektnú pamäť. Iní zase tvrdia, že chcú robiť s modernými technológiami a umelou inteligenciou, pričom sa nemusia spoliehať až tak na svoju pamäť. Čo si o tom myslíte?
Pracujem na teoretickom pracovisku, klinickú medicínu som nikdy nerobila. Nechcem preto posudzovať, čo všetko lekár v ambulancii alebo v nemocnici potrebuje vedieť. Každopádne je dobré uvedomiť si, že medicína je veľmi široká a my potrebujeme pripraviť absolventa všeobecného lekárstva, s dostatočným rozsahom vedomostí. To znamená, aby sa mohol ísť ďalej špecializovať. Určite je potrebné, aby sa veľa naučil. Preto do istej miery obhajujem prijímačky, ako sú postavené – potrebujeme overiť, či mladí ľudia zvládnu obrovské množstvo učiva.
Odcitujem vám vetu jednej z prestížnych univerzít sveta Yale School of Medicine: „Memorovanie faktov by malo byť menej dôležité ako dobré všeobecné vzdelanie, schopnosť bádať a ctiť vedecké metódy.“ Na Slovenku vo vzdelávacom systéme sme posadnutí faktami a vedomosťami. Často sa tým aj hrdíme, že koľko naše deti vedia oproti deťom v zahraničí. Čo si o tom ako prodekanka myslíte?
Vychádza to zrejme z histórie, ako lekárske fakulty fungujú v Česku a na Slovensku od svojho založenia. Keď sme pripravovali zmenu prijímacích skúšok, pozrela som si prijímačky na všetkých slovenských a českých lekárskych fakultách. Viem, že prijímacie pohovory sa veľmi líšia na jednotlivých fakultách medicíny v iných krajinách. V Spojených štátoch amerických napríklad testujú aj psychické predpoklady uchádzača.
O tom ste nerozmýšľali?
Rozmýšľali. Ako hovorím, je možné, že sa v budúcnosti budú naše prijímačky meniť. Ono to totiž nie je jednoduché, zmeniť systém radikálne naraz. Už len z praktického dôvodu, potrebujeme dať vedieť uchádzačom včas, aké budú kritériá. Potrebujeme im dať nejaké podklady. Keby sme radikálne menili prírodovedné testy, musíme na to pripraviť aj podkladové materiály.
Keď som o prijímačkách napísal status na svojom Facebooku, ozvalo sa mnoho ľudí, ktorí uviedli, že testovanie pamäti nemá význam, ale ozvali sa aj takí, ktorí povedali, že medicína na Slovensku bola vždy dobrá, a pýtali sa, prečo chceme niečo meniť.
Určite je čo zlepšovať, obzvlášť v medicíne. Teraz nehovorím o systéme zdravotnej starostlivosti, ale o postojoch lekárov, o výkone ich povolania a spôsobe výučby medikov. Už len preto nemôžeme ustrnúť na spôsobe výučby, ktorý sa tu robil desiatky rokov, pretože mladí ľudia sú úplne iní, ako boli generácie predtým. Výučbu musíme prispôsobiť tejto generácii.
K statusu sa mi ozvalo aj pár vašich študentov, že prijímačkami sa to len začína a že veľká časť výučby je postavená na memorovaní. Reagovali ste, že spôsob výučby sa bude meniť. Čo si pod tým môžeme predstaviť?
Naše nové vedenie je vo funkcii od februára. Jednou z prvých vecí, ktoré sme urobili, bolo, že sme všetkým študentom poslali anonymnú anketu, aby ohodnotili predmety, ktoré mali v zimnom semestri. Teraz sa udialo to isté aj za letný semester. V ankete mali možnosť vyjadriť aj svoje postrehy vlastnými slovami. Chceli sme zmapovať, ako študenti vnímajú výučbu.
Čo v anketách písali?
Písali rôzne veci. Niektoré predmety vyšli výborne, iné biedne.
Aké predmety oceňujú?
Oceňujú, keď vidia, že sa im pedagógovia venujú. Keď sa učia interaktívnym spôsobom a majú pocit, že to, čo sa učia, budú naozaj potrebovať v praxi.
Ako sa dá interaktívne učiť medicína?
Myslím tým využívanie rôznych interaktívnych metód, využívanie virtuálnej medicíny a simulátorov – „bábik“ v životnej veľkosti na nácvik vyšetrovania a liečby pacienta.
Toto dnes bratislavská fakulta už má a využíva?
Áno, využívame to.
Ako to zabezpečujete, keďže ide zrejme o drahú záležitosť?
Toto je súčasť medicínskeho vzdelávania. Mnohé iné slovenské a české fakulty majú simulátorové centrá väčšie a lepšie zabezpečené. Sme v procese, keď sa zamýšľame, ako to naše dobudovať. Je samozrejme žiadúce, keď si medici najprv nacvičia postupy vo virtuálnom prostredí. Navyše, reálnych, „živých“ pacientov na výučbu je málo.
Čo si pod tým máme predstaviť? Pretože čakárne u lekárov vyzerajú nekonečné.
Výučba sa môže diať iba na klinikách, ktoré patria lekárskej fakulte, kde pracujú zamestnanci lekárskej fakulty. Počet lôžok je obmedzený. Kliniky sú často preťažené. Lekári majú čo robiť, aby zvládali ošetrovať pacientov. Nie je ich dostatok, aby sa venovali aj študentom.
Čo sú, naopak veci, ktoré študentov nebavia a mali by sa zlepšiť?
Ako na všetkých lekárskych fakultách aj naša výučba je rozdelená na dve časti. Jedna časť je teoretická, nazýva sa aj predklinická, a druhú tvorí klinická výučba. Teoretická sa deje na teoretických ústavoch a klinická na klinikách. Teória je náplňou najmä prvých troch rokov a klinika najmä v ďalších troch rokoch. To, čo vnímam ako problém, ktorý sa snažíme zmeniť, je toto striktné rozdelenie. Študent má pocit, že sa učí obrovské množstvo teórie. V ďalších rokoch sa učí kliniku, pričom veľmi často, ak to poviem zjednodušene, zabudol, čo sa učil prvé tri roky. Toto sa objavuje aj v spätnej väzbe od študentov, najmä v zmysle: „Načo sa učíme toľko biochémie/mikrobiológie/faktov z iných predmetov? To určite v praxi nebudeme potrebovať!“
Zmena vo výučbe bude spočívať v tom, že bude viac simulačných a virtuálnych metód?
Áno, do vyučovacích metód zavedieme viac týchto prvkov. Práve sme založili Ústav medicínskeho vzdelávania a simulácií, ktorý bude zastrešovať tri základné veci: 1. inovácia v prospech užšieho prepojenia teórie a kliniky, 2. posilnenie a rozšírenie simulátorovej a virtuálnej výučby a 3. vzdelávanie pedagógov v pedagogických zručnostiach, pretože sme všetci odborníkmi na fakulte, ale nikto z nás nebol vyškolený v tom, ako čo najlepšie učiť.
Dva hlavné ciele inovácie výučby sú: úzka integrácia teórie a kliniky a zavedenie mäkkých zručností do výučby: komunikácia, etika, klinické uvažovanie a akademické schopnosti a zručnosti.
Dnes toto vo výučbe chýba?
Je to tam, ale len v obmedzenej miere, ktorú by sme radi rozšírili. Napríklad etika alebo komunikácia sú samostatné predmety, takže je to dosť izolované. Potrebujeme mäkké zručnosti dostať do každého predmetu.
Ako dostanete mäkké zručnosti do anatómie?
Napríklad v rámci anatómie nohy dostanú študenti kazuistiku – prípad pacienta, ktorý po komplikovanej operácii zlomeného členka má necitlivú pravú časť chodidla. Ich úlohou bude zistiť, aké štruktúry boli poškodené. Študent sa bude musieť zamyslieť nad tým, aké nervy či iné štruktúry mohli byť poškodené. Musí vedieť odvodiť, čo sa mohlo udiať, že má pacient zníženú citlivosť. Ďalej budú v praktickom cvičení trénovať, ako vysvetliť toto možné poškodenie kolegovi či pacientovi. Odborníci našej fakulty pripravia takéto návody inovatívnych postupov pre každý predmet, samozrejme, v úzkej spolupráci s vyučujúcimi.
Niečo podobné sa deje v reforme vzdelávania na základných školách, pričom veľká časť učiteľov hovorí, že tradičný spôsob je dobrý, že stále zavádzame niečo nové a deti sú hlúpejšie. Ako toto zoberú učitelia, ktorí roky učia zaužívaným spôsobom a zrazu budú musieť robiť prípadové štúdie a viesť študentov k úplne inému rozmýšľaniu?
Viem si predstaviť, že niekde narazíme na menší alebo väčší odpor. Už na jar sme urobili konferenciu teoretických ústavov. Mnohí sme tam konštatovali, že o sebe často ani nevieme, kto čo a ako učí. Na mnohých pracoviskách už teraz využívajú mnoho pokrokových vecí, interaktívne metódy a podobne. Takže sa môžeme navzájom inšpirovať. Zatiaľ všetky inovácie vznikali spontánne na jednotlivých pracoviskách, teraz tomu chceme dať štruktúru. Hlavným cieľom zvyšovania kvality výučby je mať kvalitného absolventa, ktorý bude dobrým lekárom v praxi. Potrebujeme si sami povedať, čo sú kľúčové kompetencie absolventa, keď bude odchádzať zo školy.
Kľúčové kompetencie nemusíme vymýšľať, tie sú už vymyslené vo viacerých krajinách, napríklad v Kanade. Lekár musí byť profesionál – expert v tom, čo robí, tímový hráč, dobrý komunikátor, dobrý líder, manažér a tiež musí byť dobrý v presviedčaní pacientov, aby s nim spolupracovali na zlepšovaní svojho zdravotného stavu. Keďže vieme, čo má byť na konci, potrebujeme to reflektovať vo výučbe a koordinovať. Práve to bude zastrešovať jedno centrum – teda náš novovytvorený Ústav medicínskeho vzdelávania a simulácií.
Čítal som publikáciu o tom, ako má lekár komunikovať s pacientom. Bolo to napísané veľmi dobre aj pre mňa ako laika. Veľmi zdôrazňovali to, že budúci lekár musí vedieť komunikovať s pacientom – rešpektujúco, podporujúco –, a v knihe uvádzali aj príklady. Čo ma najviac prekvapilo, bolo, že lekárom odporúčajú, aby sa podelili o svoje myšlienky nahlas s pacientom. Dodnes takáto publikácia nebola?
Publikácia vyšla nedávno. Vydali ju dve kolegyne z Lekárskej fakulty na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Na začiatku publikácie sú aj tie kľúčové kompetencie, ktoré sme spomínali. Komunikáciu takto neučíme, no súhlasím, že by sme ju mali takýmto spôsobom učiť. Každý z nás, ktorý sa vyskytne ako pacient v zdravotníctve, vie, že mnohí zdravotníci nevedia komunikovať. Samozrejme, ospravedlňuje sa to nedostatkom času. No veľmi často je to tým, že k tomu lekári neboli vedení systematicky. Dôležitou časťou je napríklad aj to, ako povedať pacientovi nepríjemnú správu alebo ako by sa mala viesť zdravotná dokumentácia. Je veľké množstvo zručností, ktoré medikom neodovzdávame, a je najvyšší čas, aby sme začali.
Plánujete zaviesť komunikáciu s pacientom ako predmet?
Plánujeme ju zaviesť do všetkých predmetov, nie ako samostatný predmet.
Nevznikla nedôvera voči lekárom počas pandémie aj preto, lebo pacienti majú pocit, že lekár s nimi nikdy nekomunikoval?
Zaujímavá myšlienka. Určite áno. Samozrejme, mnohí lekári komunikujú so svojimi pacientmi veľmi dobre. Väčšinou je to spôsobené sociálnymi zručnosťami, ktoré získali v rodine, ale nie v škole.
Politici pravidelne predkladajú návrhy, aby si lekári alebo lekárky, ktorí študovali na Slovensku, ale následne idú pracovať do zahraničia, štúdium zaplatili. Čo si o tom myslíte?
Myslím si, že to nie je vhodný nástroj. Nerobí sa to s inými absolventami škôl. Za mňa by sa mal zmeniť systém zdravotníctva, aby tu absolventi chceli ostať. Neodchádzajú preto, že chcú vidieť iné krajiny, ale preto, že tam budú mať iné pracovné podmienky.
Máte pocit, že sa politické strany venujú téme zdravotníctva?
Nemám pocit, že sa jej venujú dostatočne. Je to náročná a ťažká téma. Neexistuje jedno ideálne riešenie, ako zlepšiť zdravotníctvo.
Často sa hovorí, že ak sa má zmeniť zdravotníctvo, musí byť ministrom lekár.
To si nemyslím, aj keď sa nepovažujem za odborníka na posudzovanie manažmentu zdravotníctva. Keď sa pozriem na to zo širšieho pohľadu, prekáža mi, že máme ministra zdravotníctva a nie ministra zdravia. Bolo by to lepšie – či už v zdravotníctve, alebo celkovo v našej spoločnosti sa veľmi málo venujeme prevencii. Pritom dobre vieme, že je rozumnejšie, lacnejšie a lepšie ochoreniam predchádzať ako ich liečiť. Toto by mal riešiť odborník, ktorý vedie starostlivosť o zdravie populácie, na prvom mieste.
Články z rubriky VZDELÁVANIE
Profil autora:
Zakladateľ a bývalý riaditeľ Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica. Pôvodne učiteľ v Bratislave, dnes obyvateľ lazov na Zaježovej. V rámci CEEV Živica sa venuje zriadeniu modelovej škole vo Zvolene.
