Skáču a padajú kliešte zo stromov? Môže kliešť spôsobiť úmrtie človeka? Sú ľudia s určitou krvnou skupinou ohrozenejší? Markéta Derdáková je vedecká pracovníčka, ktorá sa dvadsať rokov venuje skúmaniu kliešťov na Ústave zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Okrem zaužívaných mýtov v súvislosti s kliešťami sme sa jej pýtali aj na to, kedy sú kliešte aktívne, či je ich viac oproti minulosti a aká je prevencia.
Čo o kliešťoch bežne nevieme?
Myslím si, že verejnosť vie o kliešťoch oveľa viac ako v minulosti, no veľa ľudí sa ich však prehnane bojí. Sú to parazity, ktoré cicajú krv prednostne na zvieratách, pričom človek je náhodný hostiteľ. Keď príde do lesa, ale aj v parkoch či v záhradách, kde sú pre kliešte vhodné mikroklimatické podmienky a majú dostatok hostiteľov, stačí, že sa človek obtrie o steblo trávy alebo krík či sedí na lístí, vtedy sa na neho môže kliešť pricicať.
Tým, že teraz má veľa ľudí domácich miláčikov, prichádzajú s kliešťami do kontaktu oveľa častejšie. Kliešte sa vyskytujú na psoch, mačkách, hospodárskych zvieratách, no hlavne na voľne žijúcej zveri – od hlodavcov, hmyzožravcov, ježe, líšky, diviaky, srny, vysokej zveri cez jašterice po vtáky, ktoré hľadajú svoju potravu na zemi, keďže kliešte sa nevyskytujú na stromoch a ani z nich na ľudí nepadajú.
Ľudia by tiež mali vedieť, kedy sa kliešte vyskytujú v prírode. Keď sa oteplí na 8 –10 stupňov, tak kliešť obyčajný, prenášajúci u nás najviac pôvodcov infekčných ochorení, začína byť v prírode aktívny. Cez zimu prezimováva vo vrchných vrstvách pôdy a potom, keď sa oteplí, vylezie na steblá trávy a číha na svojho hostiteľa.
Kliešte sú teda aktívne od konca marca – začiatkom apríla až do neskorej jesene s nižším výskytom počas horúceho a suchého leta. Je to obdobie, kedy sú kliešte veľmi aktívne v lesoch, ale aj v parkoch a záhradách, takže všade, kde je vegetácia a zvieratá, na ktorých kliešte cicajú. Kliešte majú radi vlhko a teplo. Keď je však veľmi horúco a sucho je ich menej. Na jeseň nastáva druhý vrchol, ale ten je nižší ako ten v jari alebo začiatkom leta. Dokonca aj v zime, keď je teplo, môžu kliešte číhať.
Kde tieto informácie môžeme nájsť?
Spomenula by som projekt, ktorý verejnosti poskytne všetky potrebné informácie o kliešťoch, pričom do výskumu sa môže zapojiť ktokoľvek. Pripravujeme interaktívne mapy výskytu kliešťov na Slovensku, kde budú môcť priamo ľudia zaznamenávať miesta, kde sa na nich, alebo ich domácich miláčikoch pricical kliešť. Tiež budú môcť zaslať fotku kliešťa, prípadne nám poslať kliešťa do laboratória.
Z daných informácií, v spolupráci s informatikmi, vytvoríme mapy výskytu a aktivity kliešťov na Slovensku, aplikáciu na identifikáciu kliešťov s informáciami a rizikami nákazy patogénmi, ktoré dané kliešte môžu na nich preniesť. Všetky tieto informácie aj to, ako sa verejnosť môže zapojiť do nášho výskumu budú dostupné na stránke Ústavu zoológie SAV.
Ste vedeckou pracovníčkou Slovenskej akadémie vied v Ústave zoológie, čomu presne sa venujete?
Zaoberám sa najmä kliešťami a kliešťami prenášanými ochoreniami a tiež tým, ako sa tieto choroby šíria v prírodných ohniskách, kedy sú kliešte v prírode aktívne a ako sa šíria v dôsledku klimatických a globálnych zmien. V rámci výskumu sa venujeme aj životným a vývojovým cyklom kliešťov a vzťahu medzi kliešťami, patogénmi, ktoré kliešte prenášajú a rezervoárovými hostiteľmi, na ktorých kliešte cicajú a sú zdrojom (rezervoárom) pôvodcov infekčných ochorení.
Keby sme išli do úplných podrobností, tak najväčšiu časť svojej vedeckej kariéry som venovala výskumu ekológie našej najrozšírenejšej kliešťami prenášanej choroby – lymskej boreliózy. Zaujíma ma, aký je vzťah medzi jednotlivými druhmi borélií, ktorých je 22 a už spomínanými rezervoárovými hostiteľmi, medzi ktoré patria v prírodných ohniskách hlodavce, hmyzožravce, vtáky, ale aj plazy. U nás sa vyskytuje osem druhov borélií, pričom päť je patogénnych a tie môžu vyvolať lymskú boreliózu.
Ako prebieha výskum?
Výskum prebieha najprv v teréne, kde kliešte navlajkujeme (nazbierame). Ďalšia časť prebieha v laboratóriu, kde pod stereo lupou zaraďujeme kliešte do druhov alebo ich pitveme. Využívame analýzy DNA, pomocou ktorých zisťujeme presnejšie o aké kliešte ide, ale aj prítomnosť patogénov v nich. Máme aj vlastné chovy kliešťov. O výsledkoch píšeme odborné publikácie alebo prednášame na konferenciách.
Môže kliešť spôsobiť úmrtie človeka a aké ochorenia spôsobuje?
Konkrétne samotný kliešť môže spôsobiť anafylaktický šok, alebo kliešťovú paralýzu, no to spôsobujú najmä druhy kliešťov, ktoré sa vyskytujú v Austrálii. Určité druhy kliešťov zas môžu spustiť alergiu na červené mäso, ktorá môže byť aj život ohrozujúca. Je to hlavne druh kliešťa, ktorý sa vyskytuje v severnej Amerike, posledné výskumy však potvrdili, že túto alergiu môžu vyvolávať aj niektoré európske kliešte. Kliešte môžu prenášať pôvodcov ochorení, ktoré môžu, tak ako väčšina infekčných ochorení v určitých prípadoch, spôsobiť aj úmrtie.
Najčastejším ochorením, ktorého pôvodcu kliešte u nás prenášajú, je lymská borelióza. Toto ochorenie sa u väčšiny ľudí na začiatku prejavuje typickým začervenaním v mieste pricicania kliešťa a keď sa nelieči, môže neskôr postihnúť nervy a kĺby, prípadne vyvolať chronické zmeny na koži. Lieči sa však veľmi účinne antibiotikami. Keď sa skoro zachytí, človek je zvyčajne v poriadku do dvoch týždňov.
Potom tu máme vírus kliešťovej encefalitídy, ktorý vyvoláva vírusový zápal mozgu a mozgových blán. Liečba je podporná, ale existuje účinná ochrana vo forme vakcíny. Naše kliešte prenášajú aj ďalšie bakteriálne a parazitárne ochorenia ľudí, ale aj zvierat, ktoré v porovnaní s lymskou boreliózou a kliešťovou encefalitídou sú však menej časté.
Veterinárny význam z hľadiska prenosu nebezpečného parazita – babézie má kliešť pijak lužný alebo pijak stepný. Sú to väčšie kliešte, ktoré budú poznať najmä psíčkari. Babézie napadajú červené krvinky a spôsobujú ich rozpad. Ak nie je ochorenie liečené, pes môže aj uhynúť. Toto ochorenie sa u ľudí vyskytuje tiež, ale je veľmi ojedinelé, najmä u ľudí s oslabenou imunitou a prenáša ho kliešť obyčajný nie pijak.
V niektorých slovenských mestách a obciach sú mliečne automaty, v ktorých sa predáva surové teda nepasterizované mlieko. Nie je jeho konzumácia nebezpečná?
Konzumáciou nepasterizovaných ovčích a kozích produktov sa človek môže nakaziť vírusom kliešťovej encefalitídy. Každý chovateľ by mal posielať vzorku mlieka na štátny veterinárny ústav, no môže sa stať, že sa to nezachytí, vzorky sa zmiešavajú a tým pádom je vírus niekedy náročné zachytiť. Čiže je dobré prevariť mlieko, alebo sa zaočkovať. No z nepasterizovaného mlieka môžeme dostať aj iné infekcie, ktoré sa neprenášajú kliešťami.
Ako zistíme, že máme kliešťa?
Väčšinou nás to miesto svrbí, prípadne si kliešťa na tele všimneme. Dospelú samičku je ľahké zbadať, keďže je pomerne veľká. Nymfy sú menšie. Tie skôr prehliadneme a preto nás môžu najčastejšie nakaziť boréliami.
Po pobyte v prírode si treba prezrieť celé telo. Dospelého jedinca najmä samičku môžete na tele nájsť aj spolu so samčekom, s ktorým sa pári. Takže môžete mať pricicanú samičku, zospodu ktorej je samček.
V ktorej časti tela sa kliešť najčastejšie prisaje? Je možné, že sa prisaje aj medzi vlasmi na hlave?
Áno, je to možné. Stáva sa to často. Kliešť sa prisaje najmä na jemnú kožu ako na krku, za uchom alebo aj v iných častiach tela. Hľadá si cestu, kde si vie najlepšie prevŕtať kožu, takže aj na intímnych oblastiach, pod pazuchou či medzi prstami. Kliešť však neputuje po tele dlho, čiže väčšinou sa pricicia v blízkosti miesta, kde sa na telo dostal a kde je jemná pokožka.
Ako treba kliešťa správne vybrať?
Pinzetou. V lekárňach, drogériách alebo veterinárnych ambulanciách predávajú špeciálne pinzety na kliešte, karty so zárezom alebo prípravky, ktoré zmrazia kliešťa a následne sa jednoducho vyberie. Po vybratí kliešťa treba miesto vydezinfikovať. Nič tragické sa nedeje aj keď nám ostane hlavička, aj tá sa dá vybrať, prípadne sa jej telo zbaví samo postupom času. Žiadny výskum nepotvrdil, že keď sa hlavička nevyberie, zvyšuje sa riziko prenosu patogénov. Nerobila by som z toho drámu.
Bežne sa však stáva, že si kliešťa nevšimneme. A to je nebezpečnejšie, keďže najmä v prípade boreliózy platí, čím dlhšie je kliešť pricicaný, tým je vyššie riziko prenosu borélií. Sama som si nevšimla, že som mala kliešťa. Práve od neho som dostala boreliózu. Spätne po tom, ako sa mi objavilo typické boréliové začervenanie na predlaktí som si spomenula, že týždeň dozadu som si zoškrabla na tom mieste v sprche kliešťa aj keď som si myslela, že to je chrasta. To, že si ľudia kliešťa nevšimnú je naozaj veľmi časté a aj preto sa možno rozšírili hoaxy, že lymskú boreliózu prenášajú komáre, muchničky prípadne iné článkonožce alebo hmyz, čo nie je pravda.
V súvislosti s kliešťami sa v spoločnosti rozšírilo aj množstvo mýtov, čo si najčastejšie o nich myslíme alebo robíme, pritom to tak nie je?
Vyvrátené je už hádam to, že kliešte padajú zo stromov. To je mýtus. Kliešte neutekajú ani neskáču za svojim hostiteľom. V podstate sú aj také, ktoré svojho hostiteľa prenasledujú, ale tie sa vyskytujú v tropických oblastiach. U nás kliešte na svojho hostiteľa číhajú na miestach v lese napríklad na cestičkách lesnej zvery a prostredníctvom senozorického ústroja (Hallerov orgán) reagujú na vydychovaný oxid uhličitý. Keď na danom mieste prejde napríklad srna a obtrie sa o steblo trávy s číhajúcim kliešťom, kliešť sa dostane na jej povrch tela a keď nájde vhodné miesto, pricicia sa.
Zaužívaným stereotypom je, že kliešť sa prisaje na človeka len s určitým typom krvi. Je to pravda?
Nemyslím si. Tieto hypotézy sú len na základe dotazníkov opýtanej určitej skupiny respondentov. Neviem o žiadnej vedeckej štúdii, ktorá by toto sledovala. Kliešť reaguje na vydychovaný oxid uhličitý, čo s krvou nemá nič spoločné. Ľudia sa tiež často pýtajú, že ako dlho musí byť kliešť nacicaný, aby sa nakazili. Pri víruse kliešťovej encefalitídy krátko, stačia minúty. Pri boréliách je to minimálne 24 až 48 hodín. Posledné výskumy naznačujú, že pri určitých druhoch borélií však dochádza k prenosu skôr.
Je pravda, že kliešte dokážu preskočiť niekoľko metrov na človeka?
To tiež nie je pravda. Kliešte sú málo pohyblivé, oni skôr číhajú a čakajú na hostiteľa.
Dnes sa v mestách čoraz viac rozširujú takzvané nekosené plochy a kvetnaté lúky. Mnoho ľudí sa však bojí, že v nich ich psy alebo deti môžu chytiť kliešťa. Je vysoká tráva v tomto nebezpečná?
Benefity zelených lúk stokrát prevyšujú riziko pricicania kliešťa. Tí, čo sa boja, nech tam nepúšťajú deti. No pravdou je, že deti môžu chytiť kliešťa aj na detskom ihrisku či v škôlke, pretože v každej vegetácii, kde sa dostane hostiteľ kliešťa napríklad hlodavec, drozd, jež, veverica a pod., sa môžu vyskytovať kliešte. Zelené kríky a kvety sú v mestách potrebné, najmä kvôli včelám a ďalším opeľovačom. Zelené plochy sú otvorené trávnaté plochy, kde nie je tieň, takže je tam dosť teplo, sucho a je tam tiež nízka vlhkosť, takže na takých plochách kliešte nie sú časté, keďže majú radi vlhko a tieň.
Ako sa vieme chrániť voči kliešťom? Fungujú repelenty? Treba sa dať zaočkovať?
Dostupnú vakcínu máme proti vírusu kliešťovej encefalitídy. Repelenty fungujú, no nie veľmi dlho. Keď ideme do lesa, mali by sme si dať dlhšie nohavice, zasunúť ich do ponožiek, aby kliešte mali čo najmenej možností, kde sa môžu pricicať. Uprednostniť by sme mali svetlé oblečenie, na ktorom kliešťa skôr zbadáme a nechodiť do tienistých miest s vysokou trávou a kríkmi.
Je kliešťov viac ako v minulosti?
Je pravda, že kliešte sa šíria do vyšších nadmorských výšok a severných oblastí. V oblastiach na juhu, kde je veľmi sucho je ich postupne menej, ale to súvisí s meniacou sa klímou. V Tatrách, na Orave, na Kysuciach je viac kliešťov ako v minulosti, no naopak na juhu, kde ich bolo viac je ich teraz menej.
Za dvadsať rokov výskumu je viac kliešťov. Keď porovnáme tento a minulý rok, tak tento rok bolo viac kliešťov, respektíve vrchol ich jarno-letnej aktivity sa kvôli chladnej jari posunul až do leta. Vo všeobecnosti nie je oveľa viac kliešťov ako v minulosti. Tiež je pravda, že v minulosti sa výskum a monitoring tak často nerobil a takisto sa používalo viac chemických postrekov, ktoré boli veľmi škodlivé. Kvôli tomu bolo aj menej hlodavcov. Je možné, že aj to ovplyvnilo, že bolo menej kliešťov. No mali by sme zvážiť, či je lepšie žiť v prechemizovanom životnom prostredí alebo s kliešťami.
Rozhovor vznikol v rámci projektu „Slovenská sporiteľňa inšpiruje prírode blízkou údržbou zelene“ podporeného Nadáciou Slovenskej sporiteľne.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
