Stredoškolský a vysokoškolský učiteľ informatiky Martin Cápay vedie žiakov k tomu, aby získané digitálne zručnosti vedeli využiť aj v bežnom živote. O svoje poznatky sa delí tiež s budúcimi učiteľmi informatiky, ktorých pripravuje na pedagogickú prax. Prečo je dôležitá digitálna gramotnosť, aké digitálne zručnosti by mali mať učitelia a aké žiaci? Vypočujte alebo prečítajte si v rozhovore zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.
Podcast Edužur pripravujeme vďaka podpore od Nadačného fondu Telekom, ktorý realizuje program Enter.
Čo je digitálna gramotnosť?
Zadefinoval by som ju, ako vhodné a zmysluplné využívanie digitálnych technológií v každom okamihu nášho života. To znamená, že digitálna gramotnosť nie je len o základoch informatiky a o informatike samotnej. Zasahuje do rôznych oblastí. Hovorí o tom, ako správne vyhľadávať a spracovávať údaje, ale aj o tom, ako zdieľať informácie za použitia digitálnych technológií.
Hovorí aj o pojme netiketa, teda ako sa správať v digitálnom prostredí, aké sú autorské práva a ako vytvárať digitálne programy. Zahŕňa aj pojem kyberbezpečnosť o ochrane digitálnych zariadení. Digitálne technológie vieme využiť aj kreatívne a môžu nám pomáhať riešiť problémy v konkrétnej oblasti. Digitálna gramotnosť čím ďalej, tým viac zohráva dôležitejšiu úlohu v efektívnom spôsobe žitia.
Spomenul si, že je digitálna gramotnosť je komplexná, čo môže niekoho odradiť. Čo sa však stane, ak učiteľ odignoruje digitálnu gramotnosť a nerozvíja ju u svojich žiakov?
Jej základy sa časom naučíme aj z bežného života, čo platí v prípade učiteľa a žiaka. Niekto sa sám seba pýta, na čo sa to bude učiť a či to v živote vôbec využije. Ak sa však človek rozhodne digitálnu gramotnosť rozvíjať cielene, môže pracovať efektívnejšie. Môže byť viac pripravený na rýchle zmeny, ktoré ho v digitálnom svete čakajú. Či už hovoríme o hoaxoch, umelej inteligencii, ktoré tu roky neboli. Existujú aj bez toho, aby som sa na to pripravoval. No keď budem trénovaný na to, čo všetko môže v digitálnom svete existovať, budem tie informácie prijímať lepšie.
Život naučí človeka používať to, čo potrebuje. Naše mamy a staré mamy, ktoré pomocou mobilných telefónov posielajú vnúčatám správy cez sociálne siete, sú skvelým príkladom. Nikto ich to v škole neučil, ale vyhľadali si to, aby mohli komunikovať s vnúčatami. Teraz nevieme povedať, čo naše deti budú potrebovať, ale vieme ich pripraviť na to, aby zvládli lepšie pracovať s témami, ktoré ešte len prídu.
Kto je v školách zodpovedný za to, aby sa rozvíjala táto gramotnosť? Je to len na učiteľoch informatiky?
Myslím si, že túto gramotnosť nerozvíja len informatika a mnoho učiteľov už dnes pracuje s technológiami aj na iných predmetoch. Závisí to od učiteľa, ale aj od žiaka. Niekedy sa môže stať, že dieťa s technológiami na konkrétnom predmete pracovať nechce. Máme výhodu, pretože predmet informatika v iných štátoch nie je samostatným predmetom. Sme v tom v podstate trochu popredu.
V Českej republike urobili revíziu vzdelávacieho plánu a informatika sa stala jedným zo základných predmetov. Ale donedávna učili informatiku a informatické zručnosti v rámci iných predmetov. Informatika ako povinný predmet nie je ani v Rakúsku. U nich je teraz v popredí pojem computational thinking, ktorým sa zaoberajú napríklad na matematike.
Čo znamená pojem computational thinking?
Môžeme to preložiť ako informatické myslenie, ale nejde o informatiku. Dá sa však využiť aj na informatike. Vyzerá to asi tak, že keď máme nejaký problém a má nám s ním pomôcť počítač, musíme problém najprv pochopiť a nájsť isté riešenie. Problém si najprv rozložíme na menšie a pochopiteľnejšie časti. Potom rozpoznávame vzory alebo, inak povedané, vyhľadávame opakujúce sa veci a z toho vznikne zovšeobecnenie.
Teda urobíme aktivitu, ktorá zjednoduší problém, aby sme dokázali vytvoriť program či algoritmus, ktorý mi ho pomôže vyriešiť. Na záver analyzujeme dáta a overujeme, či je výsledok správny a ďalej ho môžeme vizualizovať. U nás sa to často rieši na hodinách informatiky, konkrétne na programovaní. Zahraniční vedci to používajú v spojení s inými predmetmi, napríklad na matematike, fyzike alebo dokonca aj v biológii. Informatické myslenie sa preto nemusí rozvíjať iba na informatike.
Ako takýto postup vysvetlíš žiakovi?
Napríklad keď žiakovi poviem, aby mi prílohu neposlal v rámci emailu, pretože ňou zbytočne zaberá priestor v emailovej schránke. Opýtam sa ho, ako by to vyriešil a potom spoločne prídeme na to, že sa príloha dá zdieľať prostredníctvom cloud úložiska.
Následne zistí, že je jednoduchšie poslať odkaz na súbor, ktorý je v cloude a ktorý môže poslať aj ďalším žiakom. Tí v ňom dokonca vedia robiť úpravy. So spolužiakmi si potom neposiela stále novú verziu dokumentu, ale všetci pracujú na úprave jedného, ku ktorému má prístup každý z nich. Pred rokmi takýto spôsob zdieľania nebol možný. Dnes už áno. Keď sa žiak naučí používať to, v budúcnosti mu to pomôže pri spolupráci na kolektívnych úlohách.
Myslíš si, že na digitálnu gramotnosť potrebujeme počítač alebo mobilný telefón?
Digitálne zručnosti prirodzene súvisia s digitálnymi technológiami, ale ak chceme niekomu vysvetliť základy, dajú sa použiť aj neinformatické spôsoby vysvetlenia. Keď žiakovi vysvetľujem, že počítač vidím ako čísla, nevysvetľujem mu zložité matematické úkony. Zoberiem nejaké predmety, ako napríklad penové kocky, a hráme sa s ich preskupovaním. V skutočnosti totiž ide o matematický problém. Keď vzorcu porozumie a vie problém riešiť spamäti, odložíme kocky a vyskúšame to s technológiami. Niekedy je potrebné najprv pochopiť zmysel technológií, aby ste mohli prejsť k ich používaniu.
Vedeli by sme digitálnu gramotnosť využiť napríklad na hodine telesnej výchovy?
Dnes každý z nás používa nejaký senzor, ktorým je aj mobilný telefón. Na hodine telesnej výchovy by sme vedeli napríklad vyrátať dĺžku a počet krokov, ktoré žiaci urobia počas behania po obvode telocvične. Keďže rozmery telocvične vieme, dokážeme si vypočítať dĺžku krokov. Teda spojil som technológie s behaním.
Keď sa pozrieme na rôznych profesionálnych športovcov, ich profesia je úzko prepojená s digitálnymi technológiami. Mnohí z nich majú na tele počas tréningov senzory, ktoré merajú ich tep srdca alebo dokonca aj polohu. Vedia tak zmonitorovať ich fyzický stav, v prípade polohy to, akú vzdialenosť prešli a ako rýchlo sa pohybovali. Na základe toho sa dá nastaviť aj nový tréning. Učiteľ by mohol využiť aplikácie, v ktorých vedia žiaci plniť úlohy a výzvy priamo na telesnej výchove. Môžu si nastaviť svoj vlastný tréning a svoje vlastné ciele, ktoré môžu plniť v rámci vyučovania.
Aké digitálne zručnosti by mali mať učitelia?
Pandémia nám ukázala, že znalosť toho, ako viesť rôzne formy výučby, je naozaj dôležitá. Vedieť vyučovať za pomoci počítača je už dnes veľmi dôležité. Osobne dávam do popredia najmä využitie cloudových technológií. Vo voľne dostupných webových programoch sa vďaka cloudu dajú vytvárať rôzne typy interaktívnych úloh. Učiteľ sa môže naučiť vytvoriť úlohu a zdieľať ju so žiakmi. Keď je žiak chorý a nemôže prísť, vie s ním takto zdieľať potrebné materiály. Webové technológie sú dôležité najmä preto, aby si žiak nemusel do počítača inštalovať rôzne softvéry, ktoré učiteľ síce má, ale žiak ich nemusí mať k dispozícii. Výborné sú aj kolektívne riešenia, keď žiaci môžu v tej istej chvíli riešiť niečo súčasne a spolu.
Čo patrí k jednoduchým digitálnym zručnostiam, ktoré sa učiteľ nemusí učiť dlho?
Každý učiteľ musí najprv vedieť, čo je jeho cieľom a čo sa chce naučiť. Keby som chcel ako učiteľ zaviesť digitálne technológie do vzdelávania a nemal by som predstavu o mojom cieli, tak to nebude ideálne riešenie. Keď si poviem, že by som chcel vytvoriť hru pre deti a neviem ako na to, tak nájdem komunitu učiteľov, ktorá konkrétny typ úlohy už používa.
Je dobré zistiť, aké skúsenosti mali učitelia so svojou vytvorenou hrou a možno ju najprv vyskúšať so žiakmi pred vytváraním vlastnej verzie. Keď zistím, že im to sedí, tak si vytvorím svoju vlastnú verziu. Moje odporúčanie je nebáť sa osloviť komunitu učiteľov, ktorí sa tomu už venujú a nechať si poradiť. Vždy sa nájde niekto, kto je ochotný pomôcť. Učiteľ časom príde na to, ako úlohu prispôsobiť svojim žiakom.
Pre niektorých učiteľov je možno ťažké čeliť tomu, že žiaci majú viac skúseností s digitálnymi technológiami. Máš nejaký návod na riešenie takej situácie a ako to zmeniť na výhodu?
V skrátenej verzii – nie. (Smiech) Ale nemyslím si, že je to iba touto dobou. V každej dobe sa nájde niečo, v čom sú žiaci zručnejší ako učitelia. Často sú o krok vpred, pretože majú niekedy viac času objavovať.
Ako to využiť vo svoj prospech? Deti takéto objavovanie často berú iba ako rozptýlenie. Stáva sa mi, že žiak niekedy odporučí nástroj, ktorý je lepší na riešenie problému ako ten, ktorý práve používame na hodine. Vtedy treba povedať, že je to zaujímavé a nech mi to ukáže. Žiaci môžu učiteľovi poradiť a pomôcť. Nebojme sa priznať, že nevieme všetko. Dokonca si myslím, že toho viem veľmi málo. Keď dám žiakovi možnosti a podporu, naučím sa niečo aj ja. O rok tak môžem vylepšiť moju výučbu.
Veľká časť verejnosti hľadí na technológie negatívne, ale deti to nemusia pochopiť správne. Ako dávaš deťom najavo, v čom sú digitálne technológie dobré a v čom nie?
Ruku na srdce, technológie oberajú deti, ale aj dospelých o čas. Aj mňa. Technológie, obzvlášť mobilné telefóny, umožňujú rýchle rozptýlenie, keď máte toho veľa. Tlak je vyvíjaný nielen na dospelých, ale aj na deti v škole. Mobilné telefóny vnímam ako nástroje, ktoré deti použijú na chvíľku rozptýlenia a útek z reality.
Našou úlohou je ukázať im, že okrem rýchleho rozptýlenia a zábavy, môžu technológie využiť aj efektívne, napríklad kladením cieľov v rámci rôznych výziev. Za pomoci digitálnych technológií vieme nájsť v bežných činnostiach väčší zmysel a za ich pomoci niečo dosahovať.
Ako rodič sa staráš vedome o digitálnu gramotnosť svojich detí?
Vždy sa dá viac. Ak majú v škole úlohu, pri ktorej potrebujú používať digitálne technológie, tak sa im snažím vysvetliť aspoň základné koncepty. Napríklad ako komunikovať, keď chceme predať nepotrebnú vec na Marketplace alebo s pani učiteľkou cez EduPage. Väčšinou teda fungujeme tak, že ich naučím to, čo potrebujú práve v danej chvíli. Musím však priznať, že aj moje deti majú niekedy viac skúseností ako ja sám a ukážu mi, ako pracovať s nejakou aplikáciou, napríklad ako strihať video. Aj rodičia sa môžu nechať inšpirovať deťmi.
Články z rubriky VZDELÁVANIE
Profil autora:
Stredoškolská učiteľka, ktorá rada hľadá odpovede na otázky, súvisiace so vzdelávaním. Baví ju uvažovať s skúmať, čo pri učení (ne)funguje a prečo. Svoje úvahy a nápady overuje v praxi a ak sú použiteľné, rada ich posunie ďalej. Je absolventkou a mentorkou Komenského inštitútu a okrem pedagogiky sú jej vášňou knihy, amatérske divadlo a kráčanie.
