Od roku 2035 sa v Európskej únii budú dať kúpiť iba vozidlá s nulovými emisiami. Áut na vodíkový pohon sa tak skoro nedočkáme, navyše, vodíková technológia je lepšia pre hromadnú dopravu. Terajšie osobné autá budú s najväčšou pravdepodobnosťou nahradené elektromobilmi. Dá sa to povedať podľa trendov, ktorými idú výrobcovia áut. Svet sa im bude musieť prispôsobiť. V téme elektromobilov je nateraz veľa otáznikov a neznámeho. Ako sme a ako budeme na rok 2035 pripravení? Kde je Slovensko? A je to dobrý plán?
Jedna z urbánnych legiend hovorí, že keď sa vo Viedni začínalo hovoriť o doprave kočmi, miestni sa hrozili, že sa utopia v konských výkaloch! Nestalo sa. Rovnako sa ľudia nezačali zamotávať do vedení elektrického napätia, čoho sa báli pri elektrifikácii. Ani neumierajú pri vybuchnutých žiarovkách – aj z toho mali obavy. Budúcnosť dopadá vždy o niečo lepšie, než najpesimistickejšie odhady. Aj teraz to tak zrejme bude. Dovtedy však treba prejsť skutočne dlhú cestu. A počas nej vyriešiť niekoľko míľnikov.
Čo príde v roku 2035
„Európska únia sa zaviazala k uhlíkovej neutralite do roku 2050. Dovtedy by preto mali takmer všetky autá na našich cestách fungovať na bezemisný pohon. Väčšina výrobcov áut v Európe oznámila, že budú dovtedy vyrábať iba autá s elektrickými motormi. Mnohí plánujú tento prechod ešte skôr,“ uvádza Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
Kto si bude chcieť kúpiť nové auto, zoženie len bezemisné. No kto bude mať auto so spaľovacím motorom, nezbaví sa ho zo dňa na deň. „Osobne si myslím, že aj po roku 2035 budú jazdiť autá so spaľovacími motormi, a to nielen na Slovensku, ale v celej Európe,“ odhaduje dopravný analytik Maroš Palesch. „Budú to minimálne autá z kategórie tzv. mild hybridov – teda nie plug-in hybridy. Ide o autá, ktoré „netankujú elektrinu“, ale rekuperujú (spätne získavajú, pozn. red.) energiu – napríklad pri ceste z kopca alebo pri brzdení. Využívajú silu alebo brzdu motora pri premene energie,“ vysvetľuje.
Na to, že doprava by mala byť elektromobilná, sa však pozerá skepticky. „Používať elektromobily v meste dáva logiku na krátke vzdialenosti a v osobnej doprave. Sú to však autá takpovediac do dobrého počasia. Osobne viac verím hybridom,“ pokračuje Palesch. „Ak sa vybijú akumulátory, stále mám spaľovací motor na to, aby som došiel, kam potrebujem.“ Patrik Križanský zo Slovenskej asociácie pre elektromobilitu spresňuje: „Akékoľvek hybridné vozidlá nie sú bezemisné. Dokonca aj plug-in hybridné (nabíjateľné) sú iba nízkoemisné, to znamená do 50g CO2/km. Určite aj po roku 2035 budú jazdiť ICE vozidlá (vozidlá so spaľovacím motorom, pozn. redakcie), každopádne sa už ale nebudú môcť predávať ako nové. Maximálne ako second-handy. Oficiálny naratív je taký, že keďže sa v Európskej únii auto používa približne 15 rokov, keď sa najneskôr v roku 2034 predá posledné ICE auto, tak do 2050 dobehnú v reálnej prevádzke.“
Téme elektromobilov sa často venuje motoristický portál autoforum.cz. Aj ten upozorňuje na riziká elektromobility, najmä v chladnom počasí. Úryvok z nedávneho textu, ktorý nie je ojedinelý: „Tyler Hoover, ktorý stojí za kanálom Hoovies Garage, si zaobstaral Ford F-150 Lightning, teda elektrickú verziu Američanmi milovaného pick-upu. Priznáva, že nedodržal rady automobilky, ktoré majú ľuďom v zime pomôcť predĺžiť dojazd elektrických áut. Tyler nechal auto pred jazdou stáť vonku v chlade, nepripojené k nabíjaciemu stojanu, čo je ale bežný spôsob parkovania. Väčšina ľudí nebýva vo vlastnom dome s garážou a svoje autá teda jednoducho parkujú na ulici, kde často nezavadíte ani o lampu, nieto aby sa na mieste nachádzala dobíjacia stanica, na ktorej môžete nechať vozidlo pripojené celú noc, to je mimo vlastného domu v podstate nereálne. Nerobil žiadne divočiny – auto riadil pri ľahšom mráziku, pri rýchlosti maximálne 121 km/h, miestami so silnejším protivetrom. Dojazd jeho auta sa znížil na menej ako polovicu oficiálne udaného, na necelých 200 kilometrov.”
Jazdíme nielen osobnými autami
Dvanásť rokov, ktoré nás čakajú do nového režimu, bude musieť byť veľmi dynamických. Ak majú cesty ovládnuť elektromobily, mestá budú musieť ozelenieť. Doslova. Na to je naviazaných veľa oblastí, ktoré je potrebné zmeniť.
Bude nutné vybudovať systém hromadnej dopravy tak, aby jej pribúdalo a nie naopak, ako je to dnes. Bude to, zdá sa, musieť byť investícia, ktorú vláda nenechá len na samosprávy. Na začiatku roka 2023 ohlásil Dopravný podnik Bratislava škrty niektorých liniek. Náklady podniku rastú, musí šetriť. A na prechod na elektromobilitu to zatiaľ vôbec nevyzerá. Poslednou veľkou investíciou do hromadnej dopravy v Bratislave bol nákup 70 kusov autobusov so spaľovacími motormi. Kritiky nebolo málo. Obrana vedenia mesta však bola jednoznačná – potrebujeme viac nabíjacích staníc, autobusy s poriadnym dojazdom a v rozumnej cene.
Križanský zo Slovenskej asociácie pre elektromobilitu hovorí: „Štrnásteho februára predstavila Európska komisia obdobný návrh pre emisie nákladnej dopravy, v ktorom sa od roku 2030 predpokladajú iba bezemisné autobusy v mestách. Do roku 2040 sa zase predpokladá 90 percentné zníženie emisií kamiónov. Ak to prejde v takejto podobe, samozrejme, bude to predmetom diskusií v Rade a Parlamente, bude to podobný zásah do využívania vozidiel, ako to bolo pri osobných autách a dodávkach.“
Nabíjanie
Sieť nabíjačiek na Slovensku je dnes pomerne riedka. Dokopy máme niečo vyše 1400 nabíjacích bodov vo vyše 630 lokalitách.
„Mám kamarátov taxikárov. Jedna zo spoločností svojho času prešla na elektromobily. Museli jazdiť výrazne pomalšie, aj mimo mesta, pretože potrebovali dôjsť na jedno nabitie čo najďalej. Plus museli pri plánovaní ciest rátať s časom, ktorý strávia na nabíjačkách. Nebolo to udržateľné, preto s elektromobilmi prestali,“ ilustruje Palesch.
Výrobcovia prirodzene tlačia na to, aby elektromobily neustále zlepšovali svoj dojazd a efektívnosť. „Prvá generácia elektromobilov spred 5 až 7 rokov je voči dnešným výrazne technologicky zaostalejšia. Je veľká pravdepodobnosť, že v roku 2030 a neskôr technológia výrazne pokročí. Aj preto, že sa do nej ohromne investuje – až 1,2 bilióna dolárov do roku 2030. Ide to do vývoja batérií, materiálov a nových technológií a platforiem pre elektrické vozidlá,“ vysvetľuje Križanský.
„Všetky veľké automobilky ohlasujú, že do roku 2030 prejdú minimálne v Európe na výrobu automobilov na elektrický pohon. Niektoré, aj tradične fosílne značky, dokonca skôr,“ dodáva. Verí, že dnešné obavy mnohých motoristov súvisiace s dojazdom už o pár rokov mnoho ľudí nebude riešiť. K tomu určite prispeje aj rozširujúca sa sieť nabíjacích staníc.
Dnes sa veľká väčšina nabíjania elektromobilov odohráva na súkromných alebo poloverejných nabíjačkách. V súkromných garážach alebo v administratívnych budovách. Na normálnych nabíjačkách trvá nabíjanie niekoľko hodín, v prípade rýchlonabíjačky je to približne do hodiny. Pri dnešnom dojazde cca 400 až 500 km kilometrov na jedno nabitie by sa pri tejto technológii cesta z Bratislavy do Bardejova predĺžila aj o dve hodiny.
Aj preto okrem vývoja áut výrobcovia venujú veľa energie vývoju rýchlonabíjačiek, ktorých nabitie by trvalo asi toľko, ako vypitie kávy, teda maximálne štvrťhodinu. „Sieť ultrarýchlych nabíjačiek na diaľniciach sa má stavať aj na Slovensku. Plán obnovy na nich vyčlenil 30 miliónov eur,“ hovorí Križanský zo Slovenskej asociácie pre elektromobilitu. Pri diaľniciach v západnej Európe takto vznikajú rýchlo-nabíjacie huby a podobné by mali vzniknúť aj na Slovensku. Ďalších 16 miliónov eur z Plánu obnovy pôjde na tisíce normálnych a rýchlych nabíjacích bodov, najmä v mestách.
Bude to „zelené“, ak zdroje energie budú rôzne?
Bude však všetka energia do elektromobilov, ktorá bude prúdiť do nabíjacích staníc, „zelená“? Na Slovensku tvorí asi 80 percent energetického mixu elektrina z alternatívnych zdrojov a nízko emisnej jadrovej energie. „Ak dnes v Európe presadnete z auta so spaľovacím motorom do elektrického, pri priemernom európskom energetickom mixe ušetríte vyše 60 percent emisií,“ vypočítava Križanský. „Výroba elektriny sa stále vyvíja k lepšiemu smerom ku posilňovaniu obnoviteľných zdrojov energie. Vo Švédsku je to ušetrenie emisií takmer 90 percent. Horší energetický mix majú napríklad v Poľsku, keďže vyrábajú elektrinu najmä z uhlia, no aj tam by dosiahli úspory na emisiách približne 25 až 29 percent. Ale stále je to signifikantné,“ dodáva.
Takéto modelovanie emisií zrealizoval bruselský think-tank Transport & Environment a do kalkulácií zahrnul celý životný cyklus elektromobilu – od výroby batérie a vozidla cez jeho používanie až po kompletnú recykláciu vrátane batérie.
Bezpečnosť
V prípade elektromobilov je na túto tému veľa príbehov. Keď začínali autá na plynový pohon, internetom sa šírili videá, na ktorých vybuchovali čerpacie stanice a do niektorých krytých garáží takéto autá vôbec nenechali vojsť. Čas ukázal, že to boli plané strachy. Je aj v prípade elektromobilov iba zbytočná obava, že ak sa niečo prihodí, môžu byť nebezpečné, respektíve odstránenie závady, skratu či požiaru je náročné?
„Sú to mýty, pretože na Slovensku nemáme s používaním elektromobilov dostatok skúseností. Môžeme ich však čerpať z krajín, kde je elektromobilita ďalej – západné krajiny, najmä Nemecko, Holandsko či Nórsko,“ odpovedá Križanský. „Elektromobil má batériu a tá – ako čokoľvek iné – horí. Jej nabíjanie však v prípade použitia štandardnej nabíjačky, ktorá je riadne inštalovaná, nepredstavuje zvýšené riziko. Elektromobil aj nabíjačka majú množstvo systémov, ktoré zabraňujú, aby sa batéria zapálila, kým sa nabíja. Je tam množstvo zabezpečení, ktoré batériu a elektromobil odpoja, aby požiar nevznikol,“ pokračuje.
Elektromobilov je stále výrazne menej ako spaľovacích vozidiel. No aj keď zoberieme do úvahy nižší podiel elektromobilov na cestách, nevychádza vyššie riziko požiaru elektromobilu oproti bežným spaľovacím vozidlám. „Najvyššie riziko požiaru elektromobilu vzniká pri totálnej havárii, keď sa vážne naruší batériový pack umiestnený v podlahe vozidla. Ale treba si uvedomiť, že batéria je veľmi dobre fyzicky chránená puzdrom, a to aj preto, aby sa nepoškodila a riziko sa minimalizovalo. Toto je dôležité pre bezpečnosť, ale aj kvôli ochrane hodnoty batérie. Výrobcovia mnohými ochrannými prvkami auto chránia pred rizikom vzniku požiaru,“ dopĺňa Križanský.
Aj štatistika portálu autoinsuranceez.com z roku 2021 potvrdzuje, že priemer zhorených elektromobilov na 100-tisíc predaných elektromobilov je len 25. U áut so spaľovacím motorom je to asi 1,5 tisíca zhorených áut zo 100-tisíc predaných.
„Nemecká asociácia poisťovní nevníma elektromobil ako riziko pre to, aby prehodnocovali politiku poisťovania. Majú s tými autami viac skúseností ako na Slovensku. Ak chcete poistiť elektromobil u nás, rovnaká poisťovňa v Rakúsku vám dá tretinovú cenu oproti Slovensku. U nás zatiaľ nevedia úplne dobre, ako ich oceniť. Na Slovensku sa s elektromobilmi musíme naučiť žiť, ak od roku 2035 nebudeme kupovať iné než bezemisné vozidlá, zrejme iba batériové elektromobily. Iná technológia, ktorú by sme mohli reálne nasadiť a prevádzkovať na cestách, nie je v realite automobilového priemyslu k dispozícii,“ objasňuje Križanský.
Problém je však aj inde. „Ak máme málo skúseností s horením elektromobilov, máme ich málo aj s hasením takýchto požiarov,“ vysvetľuje Križanský. Je to tak v celej Európe, hoci v Holandsku a Nemecku sa bezpečnostné zložky už dlhšie pripravujú na likvidovanie havárií. V týchto krajinách nielenže výrazne pokročili pri riešení bezpečnosti, ale robia veľké kroky aj v príprave pravidiel pre parkovanie či nabíjanie áut. „Vnímajú riziko inak, lebo elektromobily poznajú viac. Hasiči potrebujú nástroje, ktoré môžu použiť pri hasení prípadného požiaru. Elektromobil sa hasí tak, že ho potrebujete schladiť vodou. Je potrebné hasičov vybaviť technologicky, dať to do postupov a urobiť výcvik. Tam máme ešte rezervy,“ dodáva Križanský.
Peniaze
„Štát zvyšuje dane na autá formou dane z motorového vozidla alebo z kúpy či dovozu vozidiel. Regulácie sú vyššie na jazdených autách. Všetko sa premieta do individuálnych cien a ceny idú hore. A do toho prichádzajú elektromobily, ktoré sú k tomuto všetkému naozaj drahé,“ vypočítava Palesch. Elektromobily dnes stoja výrazne viac, než autá so spaľovacími motormi. „Dnes sa najlacnejšie elektromobily, ktoré majú dojazd do 200 kilometrov, ako nové predávajú za viac ako 25-tisíc eur. To nie je pre každého. Vraciame sa do čias, keď auto nebude mať každý, pretože si ho na rozdiel od dneška nebude môcť dovoliť,“ pokračuje Palesch.
Drahšie sú dnes aj opravy. „Kolegyni, ktorá má elektromobil, sa stala kolízia. Našťastie obišla len s malým ťukancom a prasknutým nárazníkom. V bežnom servise jej to odmietli opraviť. Musela ísť do špeciálneho servisu so špeciálnou technikou, zdvihákom a podlahou istenou do 5000 voltov. Elektromobily sú momentálne náročnejšie na servis, mechanikov a pochopiteľne, aj ceny,“ priznáva Palesch.
Následne počítame spoločne. Garancia na batériu v elektromobile je osem rokov. Aby bolo auto po ôsmich rokoch používania pojazdné, batériu treba vymeniť. Stojí najmenej sedemtisíc eur, pri výkonnejšom type aj 15-tisíc eur. Náklady na servis sú skutočne vysoké. „Dnes bežne jazdíme na autách, ktoré majú 10 aj 15 rokov. Jazdia, spotreba je znesiteľná, snažíme sa ich udržať, kým sa dá. Toto sa s povinnými elektromobilmi skončí,“ vraví Palesch.
Proti tomuto názoru stojí pohľad zástupcu elektromobility Križanského. „Batéria štandardne vydrží státisíce kilometrov, nie iba osem rokov. Analogicky by som sa opýtal, či človek po uplynutí záruky na prehrdzavenie karosérie mení na svojom aute celú karosériu, lebo tá sa hrdzou rozpadne. Samozrejme, nikto netvrdí, že sa na nejakej batérii nemôže pokaziť nejaký batériový článok. To sa ale napríklad môže pokaziť aj prevodovka za tisíce eur,“ vraví.
Aký má táto veľká zmena zmysel?
Najväčší svetový znečisťovateľ životného prostredia nie je Európa, a už vôbec nie „človek milión“. Napriek tomu práve Európa pristúpila k takému závažnému kroku, ktorý zmení jej zvyky a spôsoby prepravy takmer od základov. Má to globálne zmysel?
„Európa sa v prvom rade rozhodla prejsť k svojej klimatickej neutralite a zároveň byť vzorom aj pre ostatné regióny sveta. Navyše, Európa má z minulosti veľký dlh voči životnému prostrediu. Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko patrili veľmi dlho k najväčším producentom emisií. Tiež je dôležité, že prechodom na eletromobily neriešime len globálne, ale aj lokálne znečisťovanie, a to najmä v mestách,“ vysvetľuje Križanský. Prognostici sú si istí, že centrá veľkých miest budú zrejme po roku 2035 výrazne príjemnejšie na život – budú priaznivejšie pre dýchanie aj menej hlučné.
Čína, najväčší svetový znečisťovateľ, dnes do vývoja aj výroby elektromobilov značne investuje. Čínske automobilky začínajú byť pre európske veľkou konkurenciou. „Z piatich najväčších svetových automobiliek, ktoré dnes vyrábajú elektromobily, sú tri čínske, jedna americká a jedna európska. Nemôžeme čakať, kým nás Čína prevalcuje. Čína do výroby elektromobilov a batérií v posledných rokoch veľmi investovala. V minulosti nevedela súťažiť s Európou v spaľovacích motoroch, ale elektromobil je podstatne jednoduchšia technológia, a tam sú čínske automobilky výrazne schopnejšie konkurencie. Nemali by sme si nechať ujsť ten vlak,“ zdôrazňuje Križanský.
„Milióny Európanov denne pracujú vo výrobe áut. Milióny rodín sú závislé od platov týchto pracovníkov. Potrebujú priemysel, ktorý prosperuje v Európe a vyváža do sveta. Musíme exportovať bezemisné európske autá na ďalšie kontinenty, no nesmieme im prenechávať naše pracovné miesta a investičné príležitosti. Naším riešením by malo byť zabezpečenie oveľa väčšieho počtu pracovných miest v oblasti elektrifikácie, výroby batérií, nabíjania a vývoja softvérov. So správnym zameraním a správnymi prostriedkami to dokážeme.“ To sú slová Fransa Timmermansa, viceprezidenta Európskej komisie pre Zelenú dohodu.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Väčšinu svojho profesijného života strávila v médiách. Okrem toho takmer deväť rokov konzultovala a pomáhala s politickým PR. Pôsobí v TA3. Je trénerka, školiteľka a príležitostná moderátorka. Témy, ktorým sa prevažne venuje sú komunikácia vo všetkých možných odtieňoch, prezentácia a práca s informáciami. Obdivuje všetkých, ktorí sa snažia meniť verejný priestor k lepšiemu. Mama dvojčiat, milovníčka príbehov a kníh, dlhých prechádzok rezkým krokom a pletenia.
