fbpx
Enviro

Ak ste si niekedy vyrazili dych a nedokázali sa nadýchnuť, tak rozumiete, čo prežíva kapor na ceste k vám domov, píšu aktivisti v petícii

Scénu z českej komédie Pelíšky, v ktorej pláva kapor vo vani a čaká na svoj osud, pozná snáď každý. Podľa aktivistov a aktivistiek však kapry prežívajú presný opak komédie, a to nielen vo vani. To, čomu sú každoročne – najmä pred vianočnými sviatkami – vystavené, prirovnávajú viacerí odborníci k peklu.


„Predaj živých kaprov je nesmierne krutá praktika, ktorá naozaj nepatrí do 21. storočia. Najnovšie výskumy ukazujú, že to, čo pri nej kapry prežívajú, je skutočné kaprie peklo. Kapry totiž dokážu prežívať strach a bolesť takým spôsobom, ako my ľudia,“ hovorí Martin Smrek, predseda združenia pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti Humánny pokrok.

Zápasia o kyslík

Väčšina kaprov, ktoré rybári vylovia, sa nedostane na štedrovečerný stôl okamžite. Už počas lovu im spôsobujú poranenia rybárske podberáky a siete. Následne sú vo veľkých počtoch prevážané v kadiach nákladných áut, pri čom sú ohlušované ruchom dopravy. Po prevoze sú opäť natlačené do kadí, ktoré zvyknú byť postavené na parkovisku pred supermarketmi.

FOTO – kapriepeklo.sk

V týchto kadiach pred obchodnými reťazcami sa nachádzajú spolu so stovkami ďalších kaprov. Zápasia o nedostatok kyslíka a priestoru. Okolitý hluk, ale aj podberáky či ruky predajcov im spôsobujú stres. Kapry pred supermarketom krúžia v nádobách celé dni, až kým si ich niekto nekúpi. Podľa aktivistov skonajú niektoré jedince so slabšou imunitou už v kadi.

Známe obchodné reťazce Kaufland, Terno a Kraj sa pred rokom zaviazali, že nebudú predávať živé kapry. Tohto roku ich nasledovali aj obchodné reťazce Billa a Tesco, pred pár dňami sa k rovnakému záväzku pridal s okamžitou platnosťou reťazec Lidl. „Oceňujeme, že sa Lidl rozhodol postaviť za kapry a jasne odmietol ich vystavovanie krutému zaobchádzaniu. Kapry ako aj iné ryby sú citlivé a vnímavé bytosti. Záväzok odzrkadľuje rastúci spoločenský tlak na ich ochranu pred krutým zaobchádzaním počas vianočných sviatkov,” hovorí Miroslava Roháčová, špecialistka na vzťahy s firmami pre Humánny pokrok.

Kapry totiž dokážu prežívať strach a bolesť takým spôsobom, ako my ľudia.

Leptanie žiabier a očí

Kupujúci si väčšinou nesie kapra domov v igelitovej taške, v ktorej ryba opäť bojuje s nedostatkom kyslíka a dusí sa. „Ak ste si niekedy vyrazili dych a len pár sekúnd ste sa nedokázali nadýchnuť, tak máte predstavu, čo kapor prežíva počas presunu z kade k vám domov,“ uvádza sa v petícii Humánneho pokroku.

FOTO – kapriepeklo.sk

Ľudia dávajú kapry plávať do vane, aby sa podľa tradície očistili, keďže ide o rybu, ktorá žije na dne riek a jazier, a teda pri bahne. Vo vani síce kapor nie je natlačený so stovkami ďalších jedincov, sú tam však iné faktory, ktoré mu spôsobujú stres a utrpenie. „Kapor do vane prichádza po niekoľkých týždňoch naozaj hrubého zaobchádzania, kde sa s ním zaobchádza ako s uhlím na kúrenie,” vysvetľuje Smrek.

FOTO – kapriepeklo.sk

Tiež zdôrazňuje, že kapor hodený do vane s vodou zažije teplotný šok, s ktorým sa obvykle nevie vysporiadať. „Už len samotná prudká zmena teploty ho dokáže rýchlo zabiť. Chlór vo vani začne kaprovi veľmi rýchlo leptať žiabre a oči. Následne sa mu vo vani začne míňať kyslík. Buď sa začína postupne dusiť, lebo jeho voda už nie je čerstvá, alebo mu doplnená čerstvá voda zase začne leptať oči a žiabre. Toto jednoducho nemá dobré riešenie a kapor do vane v žiadnom prípade nepatrí,“ ukončuje Smrek.

Kapor do vane prichádza po niekoľkých týždňoch naozaj hrubého zaobchádzania, kde sa s ním zaobchádza ako s uhlím na kúrenie.

Bolestivá a pomalá smrť 

Ďalším problémom je zabitie kapra v domácom prostredí. Usmrtiť zviera tak, aby zbytočne netrpelo, je ťažké aj pre skúseného človeka. Kapra tak čaká bolestivá a pomalá smrť. „Kaprom buď odrežú hlavu v plnom vedomí, alebo ich utlčú tupými údermi do hlavy. Ľudia v domácnosti nevedia, ako zabíjať zvieratá tak, aby ich netýrali a je až neuveriteľné, že niečo takéto je na Slovensku ešte stále legálne,“ opisuje Smrek.

FOTO – kapriepeklo.sk

Aj napriek tomu, že kapry – ako aj ostatné ryby – sú nemé, nemajú mimiku a nie sú schopné dať najavo svoje pocity, podľa vedeckých štúdií si dokážu zapamätať bolestivé zážitky aj vyše roka. Vedia mať svojich rybích spoločníkov a obľúbené miesta.

Kaprom buď odrežú hlavu v plnom vedomí, alebo ich utlčú tupými údermi do hlavy. Ľudia v domácnosti nevedia, ako zabíjať zvieratá tak, aby ich netýrali a je až neuveriteľné, že niečo takéto je na Slovensku ešte stále legálne.

Lovia kapry v plaveckom bazéne

Ochranári zvierat tiež kritizujú lovenie živých kaprov deťmi v plaveckých bazénoch. Pred dvomi dňami o takomto podujatí informoval aj portál Košice Online. V mestskej krytej plavárni viac ako 70 detí chytalo v bazéne vypustených živých kaprov, ktorých si mohli za odmenu odniesť domov. „Je priam neuveriteľné, že vedieme deti k úplne zbytočnej a extrémnej krutosti voči zvieratám, robíme z nich hračky a odmeny, ktoré môžeme z dlhej chvíle pokojne uštvať na smrť,” ozrejmuje Smrek.

Podľa ochranárov kapor hodený do plaveckého bazéna, podobne ako pri vhodení do vane, zažije teplotný šok, keďže teplota vody v bazéne môže byť teplejšia až o 16 stupňov Celzia. Chlór v plaveckom bazéne na oči a žiabre kapra pôsobí ako žieravina. „Vo vode ich začnú naháňať a chytať desiatky detí. Kapor sa v tomto prostredí pokúša bojovať o život. Musí čeliť bolestivým stiskom a úderom detí snažiacich sa ho chytiť, duseniu pri vyťahovaní z vody, bolestivej strate ochranného slizu rozleptaného chlórom vo vode, či zakázanému chytaniu za oči a žiabre,“ uvádza sa v tlačovej správe združenia Humánny pokrok.

Ak chcete prispieť k ukončeniu predaja živých kaprov, môžete sa pridať k petícii, ktorú podpísalo už viac ako 12-tisíc ľudí.

 

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner