Heineken chce, aby bol vo výrobe do roku 2030 uhlíkovo neutrálny. Najväčší producent piva na Slovensku podporuje udržateľné a lokálne poľnohospodárstvo, teplú vodu zohrieva s pomocou tepla z varenia piva a unikajúce CO2 z výroby zachytáva a opäť využíva. Aké ďalšie riešenia mu k stanovenému cieľu pomáhajú? S členmi platformy cirkulárnej ekonomiky Circular Slovakia sme sa boli pozrieť, ako vyrobiť pivo s čo najmenším dopadom na životné prostredie.
História hurbanovského pivovaru začala v roku 1964. O tri roky neskôr sa spustila prevádzka sladovne a o ďalšie dva i pivovaru. Už pri budovaní pivovaru vznikla ich vlastná čistička odpadových vôd. V roku 1995 prešla hurbanovská prevádzka pod nadnárodnú spoločnosť Heineken.
Načapovať lepší svet
Heineken pracuje na tom, aby bol dopad jeho výroby na svet aj spoločnosť najmä pozitívny. Riadi sa v tom stratégiou s názvom Načapuj si lepší svet, kde hľadá riešenia pre životné prostredie, sociálnu udržateľnosť a zodpovednú konzumáciu alkoholu.
Stratégiu nám prezentujú v reprezentačných priestoroch hurbanovského pivovaru, kde nechýbajú výčapné zariadenia a praclíky na stoloch. Ochutnávame mnohé nealkoholické verzie piva, ktorých ponuku Heineken neustále rozširuje s cieľom posúvať ľudí k zodpovednej konzumácii alkoholu.
Vlajkovou loďou spoločnosti Heineken na Slovensku je značka Zlatý Bažant. V Hurbanovskom pivovare sa však varia aj značky Corgoň, Gemer, Kelt, Martiner a Krušovice. Heineken na slovenský trh tiež priniesol množstvo ďalších značiek ako napríklad Edelweiss, Strongbow či Mart Subite.
Holandský Heineken poskytol hurbanovskému pivovaru aj technické investície, vďaka ktorým sa znižuje dopad produkcie piva na životné prostredie. Len v posledných rokoch vybavil závod novým pasterizérom, ktorý šetrí energiu, plechovkovou linkou, plničkou či umývačkou fliaš. K závodu patrí aj čistička odpadových vôd, pomocou ktorej dokážu vyčistiť sto percent odpadovej vody z výroby.
Súčasťou vlastnej čističky odpadových vôd je aj bioplynová stanica, ktorá zachytáva bioplyn ako obnoviteľný zdroj. Pričom následne ho využíva na výrobu elektrickej energie. Až osem percent spotrebovanej energie dokážu vyrobiť vlastnou cestou a späť do siete vrátiť už zelenú energiu.
„Náš pivovar dosahuje pozoruhodné výsledky aj v oblasti recyklácie. V roku 2021 sme recyklovali až 99,8 percent výrobného odpadu, čím sme pomerne blízko k cieľu, ktorý sme si stanovili. Do roku 2025 plánujeme nevyvážať žiaden odpad z výroby na skládku,“ ozrejmuje šéfka komunikácie pivovaru Helena Windisch.
Priamo pod areálom pivovaru vyviera voda z artézskych studní, ktorú používajú na výrobu piva. Podľa slov Windisch je veľmi kvalitná, pretože spĺňa akostné parametre dojčenskej vody.
Akčný plán na zníženie CO2
Pivo sa vyrába zo sladu, chmeľu, vody a kvasníc. „Piatou surovinou je láska,“ hovorí s úsmevom o recepte z Hurbanova Windisch. V Heinekene sa snažia preto dohliadať nielen na postupy priamo vo svojom závode, ale pracujú aj s dodávateľmi surovín, ktorých chodia osobne navštevovať. Najnovšie ich vzdelávajú vlastnými expertmi s cieľom ešte vyššej miery udržateľnosti na poliach.
Spojili sa preto s vybranými farmármi, s ktorými momentálne intenzívne pracujú na akčnom pláne o zavádzaní krokov na zníženie produkcie CO₂. Cieľom projektu je, aby aj poľnohospodári hľadali alternatívne spôsoby agrotechnických operácií, a tým znižovali dopad poľnohospodárstva na globálnu klimatickú zmenu.
Podstatný je aj spôsob, akým ich dodávatelia hospodária a starajú sa o svoje polia. Poľnohospodársku udržateľnosť vnímajú z pohľadu spotreby vody či zaťažovania pôdy, používaním menšieho množstva hnojív, herbicídov, pesticídov, znižovaním intenzity a frekvencie agrotechnických úkonov.
V roku 2018 Heineken ako prvý, zatiaľ jediný výrobca piva na Slovensku, začal u dodávateľov implementovať medzinárodne uznávaný praktický kódex, ktorý zohľadňuje trvalo udržateľné hospodárenie a lokálne aj európske požiadavky.
Slad z lokálnych a udržateľných zŕn
Sladovnícky jačmeň je jednou z významných poľnohospodárskych plodín pestovaných na Slovensku. Ročná produkcia hurbanovskej sladovne predstavuje 110 000 ton sladu, na výrobu ktorého je potrebné nakúpiť každoročne asi 135 000 ton sladovníckeho jačmeňa. Slovensko je z pohľadu výroby sladu silne pro-exportne orientované, čím výrazne prispieva slovenskej ekonomike.
„Viac ako polovica, nami nakúpeného, jačmeňa pochádza z udržateľných zdrojov a asi 80 percent jačmeňa je slovenského pôvodu,“ vysvetľuje Windisch. „Jačmeň, ktorý sa nám nepodarí kúpiť na Slovensku, dovážame s ohľadom na uhlíkovú stopu výlučne zo stredoeurópskeho regiónu v rádiuse do 450 kilometrov od našej sladovne“, dopĺňa.
Udržateľnosť produkcie u dodávateľov si v Heinekene kontrolujú osobne. Špecialisti z oddelenia nákupu chodia aj priamo na polia a sledujú dodržiavanie kritérií, ktoré si v závode stanovili. K ich dodržiavaniu motivujú svojich partnerov taktiež kódexom, ktorý dodávatelia podpisujú.
Sladovňa v Hurbanove je najväčšou v stredoeurópskom regióne. Približne 15 percent celkového vyrobeného sladu spracuje hurbanovský pivovar na výrobu pív zo svojho portfólia. Zvyšných 85 percent sa použije v rámci iných Heineken prevádzok.
Slad z Hurbanova sa využíva v štrnástich pivovaroch v rámci siedmich európskych krajín. Vyrába sa z neho 35 rôznych značiek piva v celkovom objeme sedem miliónov hektolitrov ročne. Hurbanovská sladovňa je tak dôležitou súčasťou spoločnosti Heineken.
Od zrnka jačmeňa až po pohár načapovaného piva
Vchádzame do vysokej budovy, kde je cítiť niečo podobné vôni piva. Nachádzame sa v máčiarni, kde začína celý proces premeny jačmenného zrna na sladové zrno. Prirodzená vlhkosť jačmeňa nestačí na to, aby sám vyklíčil. Preto sa zrnká jačmeňa (denne 360 ton jačmeňa) v nerezových náduvníkoch ponoria pod vodu. Voda sa po 5-6 hodinách vypustí a zrnká sa nechajú odležať na vzduchu. Celý proces máčania sa ešte raz zopakuje. Na konci dňa je jačmenné zrno väčšie. Na niektorých sa začínajú objavovať puky – korienky.
„V porovnaní s inými sladovňami na Slovensku sme najlepší, čo sa týka hospodárenia s vodou,“ podotýka Windisch. Keď vlhkosť jačmenného zrna dosiahne približne 38 percent, putuje do jedného zo šiestich kruhových klíčiacich boxov. Nasledujúcich päť dní, počas ktorých sa zvlhčuje, sa prevetráva a mechanicky obracia.
Tretím technologickým krokom je hvozdenie. Ide o sušenie sladu pri teplote od 50 až do 80 stupňov Celzia horúcim vzduchom. Zrná sa tak zbavia nadmernej vlhkosti a počas tejto fázy procesu výroby vzniká jeden z hlavných parametrov sladu – jeho farba. Sušenie indikuje biochemické pochody v jačmeni. Vysoká teplota vytvára farebné a aromatické zložky.
Na záver sa ešte odstránia neželané korienky v odkličovacom stroji. Nič však neputuje do koša, ale posúva sa spolu s mlátom, ktoré vzniká v nasledujúcom procese, chovateľom dobytka ako krmivo. Aby preprava vedľajších produktov sladovne bola čo najefektívnejšia a znižovala sa tým uhlíková stopa, veľká časť tohto krmiva pre dobytok sa spracováva na granulát už priamo v Hurbanove.
Z jačmeňa sa stáva slad a môže sa pokračovať vo varení piva. Vďaka sladovni všetky časti samotného výrobného procesu prebiehajú na Slovensku. Sladovňa aj pivovar v Hurbanove sa nachádzajú v rámci jedného objektu, budovy sú len pár metrov od seba, čo výrazne prispieva k znižovaniu uhlíkovej stopy pri výrobe piva.
Teplá voda aj CO2 zadarmo
Heineken intenzívne hľadá riešenia týkajúce sa využívania energií, nakoľko sa zaviazal, že v roku 2030 budú všetky jeho pivovary uhlíkovo neutrálne. „Možný je kotol na bioplyn, ale aj tepelné čerpadlá či nákup zelenej energie,“ vymenúva Jozef Petruš, ktorý je vedúcim energetiky.
Cesta sladu ďalej smeruje už do pivovaru, kde sa rozomelie na menšie kúsočky a takto sa vo varni vyvarí vo vode. V rozhorúčenej budove vchádzame do miestnosti s veľkými medenými kaďami. Tie sa dnes ponechali už skôr len na okrasu. Spoločnosť Heineken varí pivo v moderných kadiach, ktoré sú efektívnejšie. Slad sa po zmiešaní s vodou, podľa receptu konkrétneho druhu piva, varí niekoľko hodín. „Na jednu várku o objeme 500 hektolitrov používame približne dvanásť ton sladu,“ hovorí Jozef Petruš.
Na začiatku sa pivo takzvane vystiera pri teplote okolo 50-60 stupňov. Potom sa na filtri zbaví sladových zŕn, teda mláta. Z vodnatej časti vznikne mladina, ktorá sa opäť vráti do kadí, kde sa prevarí na teplote okolo 100 stupňov už spolu s chmeľom. „Na ohrievanie prefiltrovanej sladiny používame v pivovare odpadové teplo, ktoré sa odparuje pri varení piva a zachytíme ju cez výmenník. Teplú vodu si teda zohrievame takmer zadarmo,“ objasňuje Petruš.
Uvarená mladina sa schladí zo sto stupňov na zhruba desať stupňov s pomocou studenej vody. „Tak opäť získame horúcu vodu zadarmo,“ ukazuje odborník. V poslednej fáze sa pivo dochladí studeným liehom a posunie sa do fermentačných nádrží, kde sa doňho pridajú kvasnice. Tie z piva spotrebúvajú cukor, pričom produkujú CO2, ktorý v Heinekene zachytávajú a rekuperujú.
Zachytený CO2 plyn potrebujú pri plnení piva do fliaš aj každom inom narábaní s pivom, lebo po zrení už nápoj nesmie prísť do styku s kyslíkom. „Takto si vieme zadovážiť zhruba dve tretiny CO2, kupovať musíme len jednu tretinu,“ hovorí Petruš. Doba ležania piva sa opäť líši od receptu, pričom najdlhšie leží pivo Bažant 73, ktorému proces zrenia trvá šesť týždňov. Rekuperáciou CO2 vedia vrátiť znovu do výroby takmer 80 percent tohto plynu. Oxid uhličitý vo výrobe zachytávajú pri kvasení a vracajú ho opätovne do výroby.
„Pri každej z našich činností podnikania, či už sa odohráva v pivovare, v rámci distribúcie alebo pri samotnom uskladnení piva, sa snažíme voliť spôsob, ktorý je šetrnejší k životnému prostrediu a v súlade s našou snahou znížiť tvorbu CO₂. Uvedomujeme si, že dariť sa nám bude vtedy, ak sa bude dariť ľuďom u nás, okolo nás a aj planéte,“ ukončuje Windisch.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
