Štvrtinu odpadu v žltých kontajneroch tvoria veci, ktoré tam nepatria. Čo všetko do nich vyhadzujú Prešovčania?

---

Tento článok ste mohli čítať aj v Denníku N

Prechádzame okolo nahromadených, niekoľko metrových kôp odpadu, ktoré boli vysypané uprostred prešovského zberného dvora. Na prvý pohľad objemom evokujú, že ide o odpad z väčšej časti mesta Prešov, no ako sa neskôr dozvedáme, kopy odpadu pochádzajú z desiatich kontajnerov a tridsiatich vriec určených na plastový odpad.

Prvým cieľom 107. analýzy triedeného zberu pod vedením organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack je roztriediť kopu na plastové obaly, neobalové výrobky, odpad bez bližšej špecifikácie a odpad, ktorý sa v kontajneroch na plast nemal nachádzať. Časť ľudí kopu prehrabáva hrabľami a druhá ju postupne preberá do rúk jednotlivé výrobky, ktoré zatrieďuje do kôp. 

Hojdací koník či bábika na baterky

K neobalovým výrobkom, ktoré patria do žltého kontajnera sa radia napríklad plastové hračky, kvetináče, príbory, vešiaky a iné. Prvý dojem z obrovskej odpadovej kopy vyvolá v riaditeľke komoditného oddelenia Natur-Packu Márii Bonkovej zmiešaný pocit. „Vidím viac chýb, no necháme sa prekvapiť,“ hovorí odhodiac plastový obal do vreca.  

Medzi hordou odpadu nachádzame aj detské hračky, ktoré nie sú plastom a patria tak na zberný dvor. Do rúk sa nám dostáva zachovalý hojdací koník a plyšový medvedík bez ruky, ktoré nepozostávajú zo žiadnych plastových komponentov. Okrem nich vyťahujeme aj bábiku, ktorá sa síce skladá z plastu, no v tele má batériu. Tá z nej robí elektroodpad, ktorý patrí na zberný dvor.

Z kopy vyčnievajú aj veľké kusy stavebného materiálu, polystyrénu a väčšie debničky, ktoré by podľa Mareka Brinzíka z Natur-Packu, mali ľudia nosiť tiež na zberný dvor kvôli tomu, že zaberajú veľkú časť kontajnerov a tie sa potom preplňujú. To môže ľudí následne odradiť od toho, aby svoj odpad triedili.

Potravinové zvyšky v žltých kontajneroch

Ďalej v odpade nachádzame aj textil, zmesový odpad či hygienické potreby, ktoré tu podľa odborníkov tiež nemajú, čo robiť. „Úplne pravidelne sa vo všetkých vzorkách, bez ohľadu na to, či triedime plasty, sklo alebo papier,  vyskytuje bioodpad – kuchynský odpad. Toto zjavne nie je dôsledok toho, že by ľudia nevedeli, že patrí do hnedého kontajnera na bioodpad, ale je to o tom, že sú proste ľahostajní,“ frustrovane vysvetľuje Bonková ukazujúc na zvyšky potravín v plastovom kelímku. 

Ďalšou kuriozitou, s ktorou sa počas analýz často stretávajú, sú tekuté farby alebo chemikálie, ktoré sa v kontajneroch rozlejú, a tak znehodnotia ďalší odpad, ktorý inak mohol byť zrecyklovaný. Ani pri tejto analýze tomu nebolo inak.

Jedna z pracovníčok technických služieb vyťahuje plastovú PET fľašu obalenú igelitovým sáčkom pozliepanú zaschnutou tekutinou. Tá sa z fľaše vyliala a znehodnotila aj ďalšie fľaše a obaly. „Recyklátori vyžadujú určitú mieru čistoty, takže to nie je len o tom, aby sme nemali žiadne nečistoty v odpade, ale aby sme vytvárali podmienky pre čo najlepšiu a najefektívnejšiu recykláciu,“ vysvetľuje Brinzík.

Fliaš a plechoviek so Z-etkom ubúda

Pri analýzach triedeného zberu spred zavedenia zálohovacieho systému tím Natur-Packu bežne nazbieral PET-ky do niekoľkých dvetisíc-litrových vriec. „Dnes nám na PET fľaše stačila polovica 120 litrového vreca, tým pádom si viete zhruba predstaviť, aký ten úbytok je,“ hovorí Mária Bonková dvíhajúc vrece s PET-kami. Navyše, medzi nájdenými PET fľašami a plechovkami bolo len pár kusov s označením zálohovania – písmenom Z.

S Máriou súhlasí aj Marek Brinzík, ktorý hovorí, že je to dobrý signál. „Aj od zberových spoločností máme hlásené, že objem PET fliaš a plechoviek v triedenom zbere veľmi výrazne klesol. Dokonca niektoré nám udávajú až 90 percent. Samozrejme, pre časť ľudí je zálohový systém ešte stále nepohodlný, alebo si na neho ešte nezvykli. Aj v zahraničí majú skúsenosti, že do desať percent PET fliaš nekončí naspäť v zálohovom systéme. Neočakávame teda, že to poklesne až na nulu,“ vysvetľuje riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou. 

Tiež podotýka, že je dôležité, aby zálohovanie na Slovensku stúplo z aktuálnych 62 percent na 90 percent, pretože vtedy to dáva význam aj správcovi zálohového systému.   

Zberači fliaš a plechoviek

Brinzík vidí v zálohovom systéme viacero výhod. K prvej priradzuje čistotu materiálu. Tým, že sú tieto fľaše a plechovky po dopití vhodené do automatu zálohového systému, ostávajú čisté bez spomínaného možného znehodnotenia farbami, chemikáliami či inými tekutinami. “Je to veľký benefit pre recyklátora, ktorý dostáva čistý a vytriedený materiál, kdežto v triedenom zbere je vidieť, že to môže byť znehodnotené nezodpovednými ľuďmi,“ objasňuje. 

Ďalším pozitívnym efektom zálohovania je podľa neho aj to, že sa tieto odpady vytratia z voľnej prírody. „Bohužiaľ, stále sú ľudia, ktorí vyhadzujú PET fľaše a plechovky v prírode, ale keďže obal nadobudol hodnotu pätnásť centov, tak to motivuje iných ľudí takzvaných zberačov, ktorí ich zozbierajú a odnesú do zálohového systému.“  

V žltých kontajneroch sa tak isto vďaka zálohovaniu uvoľní miesto, čo umožní zefektívniť ich zber a znížiť množstvo prejazdeného paliva. „V Prešove od júla prechádzame na systém trojkombinácie. To znamená, že do žltých kontajnerov k plastom pribudnú aj nápojové kartóny a kovové obaly – nezálohované konzervy, či plechovky. Využije sa tak vyprázdnený priestor. To čo je dnes súčasťou zálohového systému, pred tým tvorilo okolo 40 percent z celkového objemu zberných nádob na plasty,“ dopĺňa Brinzík. 

Vrecový zber je čistejší

Natur-Pack pri analýzach porovnáva tiež rozdiely medzi systémom takzvaného kontajnerového zberu, kedy sa odpad zbiera na stojiskách s veľkými, najčastejšie 1100 litrovými kontajnermi a  systémom zberu od dverí k dverám (door to door), ktorý má na Slovensku najbežnejšie podobu takzvaného vrecového zberu.  

Rozdiel spočíva najmä v čistote odpadu. „Vrecový zber v rodinných domoch je v priemere oveľa čistejší. Pri kontajneroch je to anonymné, ľudia si tam dovolia vyhodiť čokoľvek,” hovorí Brinzík. Vrecový zber nie je len doménou menších samospráv. V Bratislave sa s ním začalo v roku 2020, ide o najväčší vrecový zber z rodinných domov na Slovensku.

Na niektorých lokalitách, najmä vo veľkých mestách, si občania zo zberných miest vytvárajú doslova zberné dvory. „Nechce sa im ísť na zberný dvor, tak všetko čo majú v pivniciach, alebo na záhradách vyhodia tam. Potom sú v kontajneri ťažké chemikálie alebo veľkoobjemové odpady, ktoré zaberajú miesto ľuďom, ktorí poctivo triedia,“ podotýka. 

Upozorňujú verejnosť, kde robí chyby

Cieľom analýz triedeného zberu je nahliadnuť do toho, ako ľudia triedia odpad v jednotlivých oblastiach Slovenska. „Je to najpresnejší spôsob, ako vieme zistiť, čo všetko v triedenom zbere končí a či tam ľudia vyhadzujú aj tie veci, ktoré tam nepatria, čo, žiaľ, pri plastoch zisťujeme najčastejšie. V priemere 25 percent hmotnosti obsahu žltých kontajnerov sú veci, ktoré tam nepatria. Zrovna dnes to vyzerá tak, že to bude o trochu lepšie,“ hovorí Brinzík ukazujúc na roztriedené kopy odpadu. 

Prostredníctvom analýz získavajú dáta, ktorými upozorňujú verejnosť o tom, kde robí najčastejšie chyby. „Informácie, ktoré získavame z analýz, nevieme získať v takej presnosti iným spôsobom, takže je to pre nás veľmi cenné. Chyby sa prakticky skoro všade opakujú,“ dopĺňa. 

Čo nepatrí do žltých kontajnerov určených na plastový odpad:

• nestlačené plastové obaly (plastové obaly treba stláčať)
• textil a obuv
• elektroodpad
• plastové obaly obsahujúce potraviny či nápoje 
• sklo alebo nebezpečné odpady
• odpady z opravy áut, ako sú nárazníky, gumené tesnenia, podložky, hadice, čalúnenie či opotrebované pneumatiky
• znečistené fólie či špongie na umývanie
• stavebné odpady, ako napríklad zvyškový polystyrén zo zateplenia rodinných domov či káble
• plné obaly, ako sú napríklad obaly od náterových hmôt, farieb, moridiel, omietkových zmesí
• znečistené hliníkové tácky na grilovanie
• rôzne druhy testov, ihly, striekačky, sady lekárskych nástrojov, kovové domáce nástroje, zaťahovacie dvere, kancelárske kreslo (kombinácia koženky, dreva a plastových častí), stoličky s plastovým sedadlom, plastovou opierkou a kovovými nohami, trampolíny, bazény a pod.

Tím Natur-Pack v spolupráci so zberovými spoločnosťami a partnerskými samosprávami svoje skúsenosti a zistenia zhŕňa v štúdii 100 analýz triedeného zberu komunálnych odpadov.