Dobrovoľníctvo a humanitárna pomoc môžu ovplyvniť a nasmerovať váš život. O tom, kam sa Slovensko vo vnímaní solidarity s ľuďmi v núdzi posunulo za 35 rokov od Nežnej revolúcie a aký vplyv majú rozvojové projekty či humanitárne iniciatívy organizácií na poskytovanie pomoci zraniteľným skupinám, diskutovali sociologička Zuzana Fialová z Klimatickej koalície, humanitárny pracovník Marián Cehelník z neziskovej organizácie Človek v ohrození a psychológ Matúš Bakyta z Refreshed.
Nadácia pre deti Slovenska dlho dostávala žiadosti o materiálnu pomoc. PR manažérka nadácie Zuzana Horváthová a projektová manažérka Linda Pašková sa inšpirovali v Česku a vytvorili slovenský projekt Odevná banka. Od septembra posielajú balíky s oblečením rodinám s jedným rodičom po celom Slovensku. Boli sme sa pozrieť, ako Odevná banka funguje a porozprávať sa s jej zamestnankyňami, ktoré chystajú balíky pomoci.
Nájdete ich vo všetkých kútoch Slovenska a každý rok pribúdajú nové. Sady vzácnych starých ovocných odrôd prispievajú k záchrane zabudnutých odrôd, vytvárajú multifunkčný školský alebo komunitný priestor vhodný na relax či edukáciu, pomáhajú mestám a obciam adaptovať sa na na klimatickú krízu. Tento rok vznikli v Krupine a Nových Zámkoch.
Sladké odmeny za dobrovoľnú aktivitu u detí nefungujú. Vo východoslovenských obciach Sveržov a Kojatice pred dvomi rokmi spustili projekt Odpadová odvykačka, cez ktorý sa obyvatelia vylúčených komunít vzdelávali, ako triediť odpad. Momentálne sú aktivity v obciach utlmené, nakoľko lektorka Laura Martinková z občianskeho združenia Odvážne v spolupráci s organizáciou zodpovednosti výrobcov Natur-Pack hľadajú spôsoby, ako motivovať nielen obyvateľov komunít, ale aj vedenia obcí, aby v triedení odpadu zotrvali. Riešenia, ktoré by mohli byť efektívne nachádzajú v obci Jasov v Košickom kraji.
Nataliia Metsenko zažila hrôzy vojenského konfliktu dávno predtým, než Rusko napadlo Ukrajinu vo februári 2022. Vyrastala na Donbase. Na Slovensko prišla pred tromi rokmi a po ukončení štúdia sa plánovala vrátiť domov. Ako miliónom ďalších Ukrajiniek a Ukrajincov, aj do jej života zasiahla vojna. Naučila ju nerobiť si žiaden program a žiadne plány, ako vysvetlila v rozhovore. Pýtali sme sa jej, kde hľadá rovnováhu medzi vlastnou identitou a integráciou do slovenskej spoločnosti, aj čo si myslí o výzvach na zastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu.
Cintoríny nemusia slúžiť len na pochovávanie, myslí si funebráčka Andrea Uherková. Podľa nej môžu byť miestom pre život – podporovať biodiverzitu, opeľovače a slúžiť aj na oddych. Aj napriek tomu, že žiadne slovenské mesto zatiaľ nepristúpilo k regulácii fungovania svojho cintorína, prírodné pohrebníctvo Funebra spadajúce pod mimovládnu organizáciu Živica, im pomáha nastaviť fungovanie cintorínov, aby boli spoločensky, ekonomicky aj ekologicky udržateľné. Okrem iného sme sa Andrey pýtali, čím sa líšia prírodného cintoríny od klasických, v čom sú iné posledné rozlúčky s blízkymi a čo môžu urobiť nájomcovia hrobových miest pre podporu biodiverzity či zníženie uhlíkovej stopy.
Názor na dnes:
Ochrancovia hodnôt
O hodnotách sa dnes rozpráva veľa. Ako sa v dnešnom svete vytrácajú, ako chýbajú hodnotovo pozitívne ukotvené vzory, či ako ľahko a často vieme skĺznuť k zjednodušovaniu a popieraniu hodnôt pre „vyššie ciele“.
