fbpx

Home

Podarilo sa im znížiť plytvanie jednorazovými papierovými utierkami a papierom do tlačiarne. Pred dvomi rokmi bola Spojená škola Kollárová 17 v Sečovciach v environmentálnom výchovno-vzdelávacom programe Zelená škola nováčikom. Žiaci, učitelia aj nepedagogickí zamestnanci a zamestnankyne zrealizovali riešenia na zníženie ich uhlíkovej stopy. Škola sa pravidelne zúčastňuje Dušičkovej výzvy, počas ktorej študenti vyrábajú vence z prírodných materiálov. Sviatok svätého Mikuláša zase oslavujú bez zbytočných obalov.

Riaditeľ strednej školy ju nedoporučil na vysokoškolské štúdium, preto išla pracovať do hydinárskeho závodu. Po Nežnej revolúcii si spravila zdravotnícky kurz, asistovala v poradni a roznášala pozvánky na očkovanie. Napokon sa na vysokú školu dostala, sociálnu prácu skončila s červeným diplomom. Dnes je Pavla Cicková pedagogickou asistentkou na inkluzívnej základnej škole Alma vo Zvolene. V rozhovore okrem iného opisuje, aké bolo jej detstvo, kto ju inšpiroval v štúdiu a čo potrebujú deti, ktoré majú doma náročné podmienky. 

Od nového roka majú obce zaviesť triedený zber textilu. Miroslava Futrikaniča, riaditeľa slovenskej recyklačnej spoločnosti SK-Tex, obce už teraz žiadajú, aby ich zbavil vyzbieraného textilu. Okrem nedostatočnej recyklačnej kapacity kritizuje novoročnú povinnosť – len vyzbierať a vytriediť odpad z textilu. Problém sa tým podľa neho nevyrieši. Pýtali sme sa ho, ako postupovať v boji s nadmerným textilným odpadom.

Manželia Juraj Hipš a Zuzana Labašová umožňujú pedagógom pracovať na svojich vzdelávacích projektoch a šíriť inovácie do škôl. So zakladateľom Komenského inštitútu a výkonnou riaditeľkou mimovládnej organizácie Živica a programovou manažérkou Komenského inštitútu sme sa rozprávali o tom, prečo by slovenskí učitelia a učiteľky mali zdieľať svoje úspechy, čo ich od toho odrádza a akú podporu môžu nájsť aj za múrmi škôl. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.

Psychologička Sylvia Ondrisová sa venuje otázkam moci a hovorí, že keď človek, od detstva do mladosti, zažije aspoň jednu láskavú osobu, vytvorí to dobré jadro pre jeho budúcu sebahodnotu. Ondrisovej sme sa pýtali, ako mení moc učiteľov a učiteľky, čo sa stane, ak ju zneužijú, ako sa prejavuje vnútorný kritik, a prečo je dôležitá pracovná pohoda vo vzdelávacom prostredí. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.

Pri plastových ozdobách nevidí cestu v zakazovaní, ale v hľadaní udržateľných spôsobov. Odborníčka na odpady Martina Gaislová odporúča každému, kto pôjde počas Dušičiek na cintorín, aby si premyslel kúpu ozdôb a namiesto tých plastových, uprednostnil kyticu alebo veniec zo živých či sušených kvetov. Pýtali sme sa jej, prečo sú plastové dekorácie problematické, či existuje niečo ako rýchla móda v oblasti sezónnych predmetov do domácností a ako dekorovať udržateľne.

Názor na dnes:

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

Podcast

Vzdelávanie

Riaditeľ strednej školy ju nedoporučil na vysokoškolské štúdium, preto išla pracovať do hydinárskeho závodu. Po Nežnej revolúcii si spravila zdravotnícky kurz, asistovala v poradni a roznášala pozvánky na očkovanie. Napokon sa na vysokú školu dostala, sociálnu prácu skončila s červeným diplomom. Dnes je Pavla Cicková pedagogickou asistentkou na inkluzívnej základnej škole Alma vo Zvolene. V rozhovore okrem iného opisuje, aké bolo jej detstvo, kto ju inšpiroval v štúdiu a čo potrebujú deti, ktoré majú doma náročné podmienky. 

Manželia Juraj Hipš a Zuzana Labašová umožňujú pedagógom pracovať na svojich vzdelávacích projektoch a šíriť inovácie do škôl. So zakladateľom Komenského inštitútu a výkonnou riaditeľkou mimovládnej organizácie Živica a programovou manažérkou Komenského inštitútu sme sa rozprávali o tom, prečo by slovenskí učitelia a učiteľky mali zdieľať svoje úspechy, čo ich od toho odrádza a akú podporu môžu nájsť aj za múrmi škôl. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.

Psychologička Sylvia Ondrisová sa venuje otázkam moci a hovorí, že keď človek, od detstva do mladosti, zažije aspoň jednu láskavú osobu, vytvorí to dobré jadro pre jeho budúcu sebahodnotu. Ondrisovej sme sa pýtali, ako mení moc učiteľov a učiteľky, čo sa stane, ak ju zneužijú, ako sa prejavuje vnútorný kritik, a prečo je dôležitá pracovná pohoda vo vzdelávacom prostredí. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.

Spoločnosť

Kniha Umieranie modernity od Brazílčanky Vanessy Andreotti nastavuje spoločnosti zrkadlo. Profesorka globálneho vzdelávania, sociálnej spravodlivosti a dekolonizácie vzdelávania Andreotti sa prostredníctvom svojej knihy snaží v čitateľoch evokovať, aby prevzali zodpovednosť za stav, v ktorom sa Zem nachádza. Pomocou vlastných príbehov ich vyťahuje z komfortnej zóny, aby pochopili, že rôzne kultúry rozmýšľajú nad vecami úplne inak. Boli sme na krste slovenského prekladu knihy Umieranie modernity, o ktorej diskutoval prekladateľ a pedagóg Martin Djovčoš z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela spolu s výkonnou riaditeľkou mimovládnej organizácie Živica a lektorkou globálneho vzdelávania a kritického myslenia Zuzanou Labašovou.

Pomoc od Slovákov si podľa neho bude pamätať každý jeho krajan, a to navždy. Ukrajinec Vlad Jackovyj sa pred štyrmi rokmi presťahoval na Slovensko, aby u nás študoval novinárčinu. Po začiatku ruskej invázie založil Radu ukrajinskej mládeže na Slovensku, prostredníctvom ktorej organizuje finančné zbierky na zakúpenie potrebných vecí na front – lekárničiek, vojenských viest alebo dronov. Okrem zbierok napráva dezinformácie na sociálnych sieťach Telegram a Instagram.

Každý piatok spolu zo zvyškov potravín varia ľudia z Ukrajiny, študenti, anonymní alkoholici a seniori. Podľa riaditeľky centra Alžbety Šporerovej mladí nemajú dostatočný kontakt s dôchodcami alebo ľuďmi s ťažkým zdravotným znevýhodnením. V Centre rodiny v Dúbravke sa snažia odstraňovať predsudky a prepájať mladú generáciu so staršou. Boli sme sa pozrieť, ako centrum funguje a aké aktivity ponúka.

Sebarozvoj

Bojové umenia učia rešpektu a sebadisciplíne, čo môže byť silným nástrojom v inkluzívnom vzdelávacom prostredí, myslí si Martin Frankovič. Tréner aikido je bývalý dôstojník Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý pôsobil v mierových i bojových misiách na Cypre, v Bosne a Hercegovine a Afganistane. Založil Aikido Akadémiu Košice a v súčasnosti je učiteľom na košickej Priemyselnej škole dopravnej. Frankovič je držiteľom vysokého majstrovského stupňa – 5. danu Aikido Aikikai. Pýtali sme sa ho, ako bojové umenie z hľadiska sebaobrany vnímajú ženy, aký vzťah k pohybu majú mladí ľudia a či sa dajú bojové znalosti využiť v každodennom živote.

Podľa farárky evanjelického cirkevného zboru v Bratislave v Starom meste Anny Polckovej bude onedlho rovnako veľa žien farárok ako mužov farárov. Polcková učí deti aj dospelých, pomáha ľuďom v núdzi a rozpráva o náročných témach. Hovorí, že každá viera v Boha vedie k tomu, že sa nemáme povyšovať nad iných ani nad tých, ktorí volia iné politické strany. Ako sa rozprávať s ľuďmi, ktorí majú iné názory? Čo môže urobiť každý z nás pre ľudí v núdzi?

Je mamou dvoch dievčat, avšak vychováva len jedno z nich. Prvú dcéru Sáru stratila v deviatom mesiaci tehotenstva, krátko pred jej príchodom na svet. Vďaka brožúre, ktorú dostala v nemocnici v Nemecku, sa dokázala zorientovať v ťažkej situácii a spraviť rozhodnutia, na ktoré nebola pripravená. Podobnú brožúru napísala aj pre slovenské nemocnice a prostredníctvom občianskeho združenia Tanana pomáha osirelým rodičom. Okrem osobnej skúsenosti Andrea rozpráva aj o tom, či sú zdravotníci a pohrebníctva pripravené na podobné situácie a na čo všetko by mali mať osirelí rodičia nárok.

Enviro

Cintoríny nemusia slúžiť len na pochovávanie, myslí si funebráčka Andrea Uherková. Podľa nej môžu byť miestom pre život – podporovať biodiverzitu, opeľovače a slúžiť aj na oddych. Aj napriek tomu, že žiadne slovenské mesto zatiaľ nepristúpilo k regulácii fungovania svojho cintorína, prírodné pohrebníctvo Funebra spadajúce pod mimovládnu organizáciu Živica, im pomáha nastaviť fungovanie cintorínov, aby boli spoločensky, ekonomicky aj ekologicky udržateľné. Okrem iného sme sa Andrey pýtali, čím sa líšia prírodného cintoríny od klasických, v čom sú iné posledné rozlúčky s blízkymi a čo môžu urobiť nájomcovia hrobových miest pre podporu biodiverzity či zníženie uhlíkovej stopy.

Podarilo sa im znížiť plytvanie jednorazovými papierovými utierkami a papierom do tlačiarne. Pred dvomi rokmi bola Spojená škola Kollárová 17 v Sečovciach v environmentálnom výchovno-vzdelávacom programe Zelená škola nováčikom. Žiaci, učitelia aj nepedagogickí zamestnanci a zamestnankyne zrealizovali riešenia na zníženie ich uhlíkovej stopy. Škola sa pravidelne zúčastňuje Dušičkovej výzvy, počas ktorej študenti vyrábajú vence z prírodných materiálov. Sviatok svätého Mikuláša zase oslavujú bez zbytočných obalov.

Od nového roka majú obce zaviesť triedený zber textilu. Miroslava Futrikaniča, riaditeľa slovenskej recyklačnej spoločnosti SK-Tex, obce už teraz žiadajú, aby ich zbavil vyzbieraného textilu. Okrem nedostatočnej recyklačnej kapacity kritizuje novoročnú povinnosť – len vyzbierať a vytriediť odpad z textilu. Problém sa tým podľa neho nevyrieši. Pýtali sme sa ho, ako postupovať v boji s nadmerným textilným odpadom.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner