fbpx

Home

Na slovenských súdoch je podľa nej pomerne málo prípadov týkajúcich sa rómskej menšiny. Jedným z dôvodov môže byť jej nedôvera v spravodlivý justičný systém. Vanda Durbáková dlhodobo obhajuje Rómov a Rómky v rámci spolupráce s košickou organizáciou Poradňa pre občianske a ľudské práva. Pomáha presadzovať právo rómskych detí na rovný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu bez segregácie. Okrem toho zastupovala nezákonne sterilizované rómske ženy a poskytovala právnu pomoc rómskym chlapcom z Luníka IX, ktorí čelili policajnému násiliu. Za svoju prácu získala koncom minulého roka ocenenie Lúč z tmy. Pýtali sme sa jej, akým typom diskriminácie čelia marginalizované skupiny obyvateľstva, čo je riešením segregácie a ako by sme mohli vniesť inkluzívne cítenie do polarizovanej spoločnosti.

Na Strednej odbornej škole Gastronómie a služieb SDH 3 v Prešove za päť rokov znížili odpad o takmer tridsaťšesť percent. Škola sa začiatkom roka 2024 prihlásila do projektu Odpadová odvykačka, ktorý realizuje občianske združenie Odvážne v spolupráci s organizáciou zodpovednosti výrobcov Natur-Pack. V období počas trvania projektu okrem iného vybudovali školský kompostér a zaviedli komunitnú chladničku. Lektoriek, vedenia školy aj študentov sme sa preto pýtali, čo im účasť v projekte priniesla a zisťovali sme, prečo je dôležité zabezpečiť infraštruktúru na triedenie odpadu nielen v interiéri, ale aj v exteriéri školy.

Podľa psychológa sa veľká časť z najmladšej generácie nevzdá hodnôt, ktoré chce žiť, ale vzdá sa Slovenska. O globálnych udalostiach a ich lokálnych dôsledkoch diskutovali školská psychologička, spoluzakladateľka iniciatívy Psycho za klímu a spoluautorka učebnice Ako učiť o klimatickej zmene Patrícia Gajdošociová so šéfom DEKK Inštitútu a výskumníkom na Ústave etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied Pavlom Kosnáčom a psychológom Dušanom Ondruškom z organizácie PDCS.

Dobrovoľníctvo a humanitárna pomoc môžu ovplyvniť a nasmerovať váš život. O tom, kam sa Slovensko vo vnímaní solidarity s ľuďmi v núdzi posunulo za 35 rokov od Nežnej revolúcie a aký vplyv majú rozvojové projekty či humanitárne iniciatívy organizácií na poskytovanie pomoci zraniteľným skupinám, diskutovali sociologička Zuzana Fialová z Klimatickej koalície, humanitárny pracovník Marián Cehelník z neziskovej organizácie Človek v ohrození a psychológ Matúš Bakyta z Refreshed.

Nadácia pre deti Slovenska dlho dostávala žiadosti o materiálnu pomoc. PR manažérka nadácie Zuzana Horváthová a projektová manažérka Linda Pašková sa inšpirovali v Česku a vytvorili slovenský projekt Odevná banka. Od septembra posielajú balíky s oblečením rodinám s jedným rodičom po celom Slovensku. Boli sme sa pozrieť, ako Odevná banka funguje a porozprávať sa s jej zamestnankyňami, ktoré chystajú balíky pomoci.

Nájdete ich vo všetkých kútoch Slovenska a každý rok pribúdajú nové. Sady vzácnych starých ovocných odrôd prispievajú k záchrane zabudnutých odrôd, vytvárajú multifunkčný školský alebo komunitný priestor vhodný na relax či edukáciu, pomáhajú mestám a obciam adaptovať sa na na klimatickú krízu. Tento rok vznikli v Krupine a Nových Zámkoch.

Názor na dnes:

juraj-hips
Juraj Hipš

Rebríčky najlepších škôl ničomu nepomáhajú

Keď koncom januára zverejnili hitparádu škôl, stál som pri chlapčekovi v roztrhanej bunde. Jeho rodičia si rebríček INEKO nikdy neotvoria. Riešia to, ako nakŕmiť svoje deti. Rodičov zaujímalo, či sú na škole domáce úlohy. Lebo doma nemajú elektrinu a dcérka by si ich v zime nemohla robiť, keďže sa skoro stmieva.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Asi sa stávame krajinou bez kultúry

Predstavte si, že ako manažér dostanete na riadenie firmu. Celkom veľkú, so stovkami zamestnancov a množstvom pobočiek. Aj by sa patrilo obehnúť ju celú, aby ste sa zoznámili s tým, čo všetko kto robí, ale, no, nedá sa všetko. Tak pozriete len niečo. Keďže ani všetkému dokonale nerozumiete a nechcete byť za sprostáčika, pre istotu sa veľmi s ľuďmi nerozprávate a neriskujete, že by ste nerozumeli, čo vám hovoria.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Ochrancovia hodnôt

O hodnotách sa dnes rozpráva veľa. Ako sa v dnešnom svete vytrácajú, ako chýbajú hodnotovo pozitívne ukotvené vzory, či ako ľahko a často vieme skĺznuť k zjednodušovaniu a popieraniu hodnôt pre „vyššie ciele“.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Toto nie je len o galérii, musí sa to skončiť

Jedna z prvých kníh, ktoré ma od detstva spájali s babičkou, boli Matějčekove Dejiny umenia. Trávili sme pri nich hodiny. Poznala som ich skoro naspamäť. Vtedy sa začala moja láska k výtvarnému umeniu. Po tom, čo som doštudovala žurnalistiku, prepadol ma smutný pocit, že už nebudem vôbec chodiť do školy. Rozhodla som sa preto skúsiť ešte jednu vysokú školu, ktorá ma bude ukrutne baviť.

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

Podcast

Vzdelávanie

Riaditeľ strednej školy ju nedoporučil na vysokoškolské štúdium, preto išla pracovať do hydinárskeho závodu. Po Nežnej revolúcii si spravila zdravotnícky kurz, asistovala v poradni a roznášala pozvánky na očkovanie. Napokon sa na vysokú školu dostala, sociálnu prácu skončila s červeným diplomom. Dnes je Pavla Cicková pedagogickou asistentkou na inkluzívnej základnej škole Alma vo Zvolene. V rozhovore okrem iného opisuje, aké bolo jej detstvo, kto ju inšpiroval v štúdiu a čo potrebujú deti, ktoré majú doma náročné podmienky. 

Manželia Juraj Hipš a Zuzana Labašová umožňujú pedagógom pracovať na svojich vzdelávacích projektoch a šíriť inovácie do škôl. So zakladateľom Komenského inštitútu a výkonnou riaditeľkou mimovládnej organizácie Živica a programovou manažérkou Komenského inštitútu sme sa rozprávali o tom, prečo by slovenskí učitelia a učiteľky mali zdieľať svoje úspechy, čo ich od toho odrádza a akú podporu môžu nájsť aj za múrmi škôl. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.

Psychologička Sylvia Ondrisová sa venuje otázkam moci a hovorí, že keď človek, od detstva do mladosti, zažije aspoň jednu láskavú osobu, vytvorí to dobré jadro pre jeho budúcu sebahodnotu. Ondrisovej sme sa pýtali, ako mení moc učiteľov a učiteľky, čo sa stane, ak ju zneužijú, ako sa prejavuje vnútorný kritik, a prečo je dôležitá pracovná pohoda vo vzdelávacom prostredí. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.

Spoločnosť

Na slovenských súdoch je podľa nej pomerne málo prípadov týkajúcich sa rómskej menšiny. Jedným z dôvodov môže byť jej nedôvera v spravodlivý justičný systém. Vanda Durbáková dlhodobo obhajuje Rómov a Rómky v rámci spolupráce s košickou organizáciou Poradňa pre občianske a ľudské práva. Pomáha presadzovať právo rómskych detí na rovný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu bez segregácie. Okrem toho zastupovala nezákonne sterilizované rómske ženy a poskytovala právnu pomoc rómskym chlapcom z Luníka IX, ktorí čelili policajnému násiliu. Za svoju prácu získala koncom minulého roka ocenenie Lúč z tmy. Pýtali sme sa jej, akým typom diskriminácie čelia marginalizované skupiny obyvateľstva, čo je riešením segregácie a ako by sme mohli vniesť inkluzívne cítenie do polarizovanej spoločnosti.

Podľa psychológa sa veľká časť z najmladšej generácie nevzdá hodnôt, ktoré chce žiť, ale vzdá sa Slovenska. O globálnych udalostiach a ich lokálnych dôsledkoch diskutovali školská psychologička, spoluzakladateľka iniciatívy Psycho za klímu a spoluautorka učebnice Ako učiť o klimatickej zmene Patrícia Gajdošociová so šéfom DEKK Inštitútu a výskumníkom na Ústave etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied Pavlom Kosnáčom a psychológom Dušanom Ondruškom z organizácie PDCS.

Dobrovoľníctvo a humanitárna pomoc môžu ovplyvniť a nasmerovať váš život. O tom, kam sa Slovensko vo vnímaní solidarity s ľuďmi v núdzi posunulo za 35 rokov od Nežnej revolúcie a aký vplyv majú rozvojové projekty či humanitárne iniciatívy organizácií na poskytovanie pomoci zraniteľným skupinám, diskutovali sociologička Zuzana Fialová z Klimatickej koalície, humanitárny pracovník Marián Cehelník z neziskovej organizácie Človek v ohrození a psychológ Matúš Bakyta z Refreshed.

Sebarozvoj

Bojové umenia učia rešpektu a sebadisciplíne, čo môže byť silným nástrojom v inkluzívnom vzdelávacom prostredí, myslí si Martin Frankovič. Tréner aikido je bývalý dôstojník Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý pôsobil v mierových i bojových misiách na Cypre, v Bosne a Hercegovine a Afganistane. Založil Aikido Akadémiu Košice a v súčasnosti je učiteľom na košickej Priemyselnej škole dopravnej. Frankovič je držiteľom vysokého majstrovského stupňa – 5. danu Aikido Aikikai. Pýtali sme sa ho, ako bojové umenie z hľadiska sebaobrany vnímajú ženy, aký vzťah k pohybu majú mladí ľudia a či sa dajú bojové znalosti využiť v každodennom živote.

Podľa farárky evanjelického cirkevného zboru v Bratislave v Starom meste Anny Polckovej bude onedlho rovnako veľa žien farárok ako mužov farárov. Polcková učí deti aj dospelých, pomáha ľuďom v núdzi a rozpráva o náročných témach. Hovorí, že každá viera v Boha vedie k tomu, že sa nemáme povyšovať nad iných ani nad tých, ktorí volia iné politické strany. Ako sa rozprávať s ľuďmi, ktorí majú iné názory? Čo môže urobiť každý z nás pre ľudí v núdzi?

Je mamou dvoch dievčat, avšak vychováva len jedno z nich. Prvú dcéru Sáru stratila v deviatom mesiaci tehotenstva, krátko pred jej príchodom na svet. Vďaka brožúre, ktorú dostala v nemocnici v Nemecku, sa dokázala zorientovať v ťažkej situácii a spraviť rozhodnutia, na ktoré nebola pripravená. Podobnú brožúru napísala aj pre slovenské nemocnice a prostredníctvom občianskeho združenia Tanana pomáha osirelým rodičom. Okrem osobnej skúsenosti Andrea rozpráva aj o tom, či sú zdravotníci a pohrebníctva pripravené na podobné situácie a na čo všetko by mali mať osirelí rodičia nárok.

Enviro

Známu fast fashion čínsku značku vyšetrujú a je pod dohľadom Európskej komisie. Priemysel ,,rýchlej módy” sa spája so škodlivými látkami, detskou prácou, neľudskými podmienkami a minimálnym platom, ktorým maximalizuje svoj zisk. Pracovníkov nechávajú vdychovať toxické látky a sociálnu spravodlivosť uznávajú len v reklamných kampaniach. Opakom má byť pomalá móda. Zisťovali sme, ako na to reaguje Európska únia a čo plánuje.

Na Strednej odbornej škole Gastronómie a služieb SDH 3 v Prešove za päť rokov znížili odpad o takmer tridsaťšesť percent. Škola sa začiatkom roka 2024 prihlásila do projektu Odpadová odvykačka, ktorý realizuje občianske združenie Odvážne v spolupráci s organizáciou zodpovednosti výrobcov Natur-Pack. V období počas trvania projektu okrem iného vybudovali školský kompostér a zaviedli komunitnú chladničku. Lektoriek, vedenia školy aj študentov sme sa preto pýtali, čo im účasť v projekte priniesla a zisťovali sme, prečo je dôležité zabezpečiť infraštruktúru na triedenie odpadu nielen v interiéri, ale aj v exteriéri školy.

Nadácia pre deti Slovenska dlho dostávala žiadosti o materiálnu pomoc. PR manažérka nadácie Zuzana Horváthová a projektová manažérka Linda Pašková sa inšpirovali v Česku a vytvorili slovenský projekt Odevná banka. Od septembra posielajú balíky s oblečením rodinám s jedným rodičom po celom Slovensku. Boli sme sa pozrieť, ako Odevná banka funguje a porozprávať sa s jej zamestnankyňami, ktoré chystajú balíky pomoci.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner