fbpx
Enviro

Koronavírus posadil ľudí na bicykle, ako bicyklovať aj v nepriaznivom počasí?

Od vypuknutia pandémie sme mohli pozorovať zvýšený záujem o cyklistiku. Cyklistické chodníky v mestách ožili. Popularitu bicyklovania potvrdila aj septembrová kampaň Do školy na bicykli, keď do slovenských škôl prišlo na bicykli rekordných takmer 50-tisíc žiakov. Ako však vyzerali cyklotrasy počas zimy?


V iných krajinách ako Dánsko, Holandsko či Fínsko je cyklistika považovaná za celoročný spôsob dopravy. Naopak na Slovensku sa mnohí z nás rozhodnú zavesiť bicykel na klinec a prečkať zimné obdobie. V ankete o cyklodoprave v Bratislave menej ako polovica cyklistov uviedla, že jazdí na bicykli za akékoľvek počasia. Prieskum bol však uskutočnený pred pár rokmi, keď ešte nebola pandémia koronavírusu.

Počas karantény si množstvo ľudí rozhodlo svoju záľubu v bicyklovaní premostiť aj do formy dopravy, aby sa tak vyhli riziku nákazy koronavírusom napríklad v mestskej hromadnej doprave. Bicykel začali využívať na cestu do práce, školy či na nákup. Neodradilo ich však zhoršujúce sa počasie?

Telo zahreje pohyb, základom sú rukavice

Dan Kollár zo združenia Cyklokoalície hovorí, že cyklistika v zime sa od zvyšku roka veľmi nelíši: „Bicyklovania v zime sa netreba nejak veľmi báť, nie je veľmi odlišné od bicyklovania v inom období. Samozrejme, že keď je veľká zima, tak sa človek viac oblečie, ale to platí aj pri akomkoľvek inom pohybe, napríklad chôdzi.”

Photo by Iris on Unsplash

Riziko nehody na bicykli, nielen počas zimného obdobia, znižujú okrem povinnej výbavy, ako osvetlenie či dobré brzdy aj blatníky, terénnejšie plášte a menej nafúknuté kolesá.

Rovnako by sme sa mali vyzbrojiť aj hrubším oblečením, termoprádlom a hrubými ponožkami. Dobrým tipom sú aj nepremokavé návleky na topánky a nohavice, ktoré zabránia premoknutiu a nemusíme sa potom prezliekať. Najdôležitejším odevom, na ktorý by sme pred sadnutím na bicykel nemali zabudnúť sú rukavice a poprípade okuliare, aby sme predišli nepríjemnému snehu alebo dažďu.

V  mestách ako Kodaň je infraštruktúra ciest prispôsobená pomalej a pohodlnej jazde, pri ktorej sa človek nespotí a z toho dôvodu sa nemusí v práci prezliekať. Premyslenú infraštruktúru ciest si vyskúšal Dan na vlastnej koži, počas svojho pobytu vo Fínsku.

Pozrite sa, ako sa bicykluje vo Fínskom Oulu počas zimy.

„Neplatí, čím väčšia zima, tým sa horšie bicykluje. Najhoršie sú teploty okolo nuly, keď sa tvorí námraza a sneh sa roztopí a namrzne. V severnejších krajinách s trvalou snehovou pokrývkou je bicyklovanie celkom komfortné a bezpečné aj po snehu. Výborným príkladom je Kodaň, kde sa teploty pohybujú okolo nuly a napriek tomu tak ostáva jazdiť tri štvrtiny cyklistov a to je práve dôsledkom správnej údržby cyklotrás,” vysvetľuje Dan.

Kľúčová je údržba

Profesorky Angela Francke a Julia Dienel z Technickej výskumnej univerzity v Drážďanoch presadzujú názor, že práve údržba na cyklotrasách má pozitívny a významný vplyv na ochotu bicyklovať v zime. S týmto presvedčením súhlasí aj Dan, ktorý si počas svojho pôsobenia vo Fínsku okrem množstva cyklistov, všimol aj viacero rozdielov v úprave slovenských a fínskych ciest.

Najzásadnejším z nich bolo posypovanie ciest soľou. Zatiaľ čo, na Slovensku posypujeme cesty soľou vo veľkých množstvách, čo je nepriaznivé jednak pre životné prostredie, ale aj topánky a samotné bicykle, ktoré môžu začať hrdzavieť. Oveľa vhodnejším spôsobom je ten, ktorý praktizujú napríklad vo Fínsku. Komunikácie postrekujú slaným roztokom, ktorý funguje priamo a stačí naňho len štvrtina soli.

„Je zaujímavosťou, ako tie Fínske mestá navrhujú cyklotrasy už s tým, že sa tam ráta so zimnou údržbou a to sú hlavne dva faktory: odtekanie vody, ktorú je treba čo najskôr dostať z cyklotrasy, aby tam opätovne nezamrzla a ďalšia vec je priechodnosť pre údržbové vozidlá,“  konštatuje Dan. Okrem priateľskej infraštruktúry cyklistom vedia pomôcť aj ich zamestnávatelia. Najdôležitejšie je zamestnancom pripraviť bezpečné miesto na uloženie bicykla, ideálne niekde pod strechou a prípadne miesto na prezlečenie, či odloženie oblečenia.

Aj keď jazda na bicykli v chladnom období nemusí byť lákadlom pre každého, nie je dôvod, aby sme sa jej báli. Ak sa odhodláme sadnúť na bicykel aj v nižších teplotách,  podporíme naše zdravie a rovnako nezväčšíme uhlíkovú stopu.

dve-percenta-labut

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner