Horúčavy, prudké búrky, sucho, záplavy – príroda nám tento rok chystá jedno prekvapenie za druhým. A nielen nám, ale aj zvieratám, ktoré nie sú vždy schopné včas zareagovať a pomôcť si. Mnoho ľudí pri svojich presunoch po meste či pobyte v prírode nachádza zranené zvieratko či osamotené mláďatko. Pomoc je niekedy nutná, niekedy skôr škodlivá. Ako sa teda rozhodnúť, čo v takomto prípade robiť?
Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá, preto sme sa vybrali za Rudom Jurečkom zo Záchrannej stanice pri Správe CHKO Záhorie v Malackách.
„Najprv by sme mali posúdiť, či je zranený dospelý živočích alebo či je to mláďátko,“ začína Jureček. Na dospelých zranených zvieratácj problém väčšinou ihneď vidieť. Zlomené krídlo alebo krv, alebo sa nachádzame pri ceste a zviera nereaguje, sedí tam, našuchorené, nevie chodiť, či kríva.
V takom prípade je podľa ochranára potrebné zavolať odbornú pomoc. „Najlepšie je volať na číslo 112. Ak tam človek nepochodí, čo sa v niektorých regiónoch môže stať, tak treba kliknúť na stránku Štátnej ochrany prírody a v časti Chránené živočíchy si pozrieť v časti „Zranený živočích – čo s ním?“ interaktívnu mapku. Keď na ňu kliknete približne v mieste, kde sa nachádzate, tak vám to ukáže najbližší kontakt, kam máte volať,“ vysvetľuje.
Zranené zviera môže byť nebezpečné aj pre človeka, ktorý ho našiel. Jureček radí počkať na mieste, kým pre zviera príde odborník, pretože ak nálezca z miesta odíde, často sa stáva, že sa už zviera nenájde. „Ak je schopné trošku pohybu, tak niekam odskáče alebo zalezie do kríkov a už ho jednoducho nenájdeme.“
Po dohode so záchranárom, ktorý by mal po zviera prísť, je možné zviera zobrať aj so sebou napríklad do nejakej krabice. O tom, či je vhodné a bezpečné zviera prenášať, sa však treba podľa Jurečka vždy poradiť.
Čo s mláďatami?
Na začiatku leta opúšťajú svoje hniezda rôzne vtáčiky, ktoré nie vždy dokážu perfektne lietať alebo sa starať o seba samé. Netreba sa preto čudovať, ak nájdete vtáčatko pohybovať sa po zemi. „To ešte nie je dôvod nato, aby skončili niekde v zajatí alebo že by potrebovali nejakú starostlivosť. Treba rozlišovať, či je to mláďa predčasne vypadnuté alebo vyskočené z hniezda alebo, či už samé opustilo hniezdo,“ popisuje Jureček.
To sa dá zistiť pomerne jednoducho: operené mláďa, ktoré má už len zvyšky páperia na hlave, krátky, asi centimetrový chvostík a normálne pierka je zvyčajne už vo veku, kedy opustilo hniezdo a netreba ho vracať nazad.
Keď je však mláďa menej operené tak, že mu vidno aj kožu a pierka má ešte v trubičkách, tak je pravdepodobne predčasne vypadnuté z hniezda a niečo sa stalo. „V takom prípade treba pohľadať, či tam niekde hniezdo vidno a či sa doň dá mláďa vrátiť. Mláďatá vtáčikov môžeme chytať do rúk, na rozdiel od malých srniek alebo zajačikov,“ vysvetľuje ochranár.
Dôležité je, aby mláďa nebolo podchladené. Ak bolo na zemi dlhšie, budete v rukách cítiť, že je studené. „To je zle. Také mláďa neprežije, pokiaľ sa nezohreje a nemá cenu ho kŕmiť ani mu dávať vodu. Treba ho najskôr zohriať a dá sa to núdzovo urobiť aj v rukách alebo na tele, ale pomerne dlho to trvá – aj 10-15 minút. Až keď cítiť, že je zohriate – ono vtedy aj ožije – môžeme ho vrátiť do hniezda. A aj keď nenájdete hniezdo, a nie je ho kam vrátiť, aj tak ho treba najprv zohriať, to je pre prežitie kľúčové,“ vysvetľuje Jureček.
Špecialisti na priskoré opúšťanie hniezda sú malé sovy, ktoré často žijú aj na sídliskách. Napríklad myšiarky ušaté rady hniezdia v starých vraních a stračích hniezdach. Spoznáme ich tak, že majú žlté zrenice oka a sú to takí malí čertíci s páperím.
„Opúšťajú hniezdo veľmi skoro a nevedia vôbec lietať. Ich stratégia je taká, že sa rozlezú z hniezda, aby ich tam nejaký predátor nenašiel všetky pokope. Nepotrebujú zachraňovať, ale často sa stane, že skončia na zemi – pri silnom vetre ich sfúkne, neudržia sa na konári a spadnú na zem. Pokiaľ nie sú zranené, sú v dobrom stave, sú čulé, aktívne, hnevajú sa, cvakajú zobákom, nespia, tak ich stačí len vyložiť niekam na strom a rodičia si ich podľa hlasu nájdu,“ hovorí ochranár.
Na druhý deň ráno odporúča ísť mláďa skontrolovať a zistiť, či to pomohlo. V prípade, že mláďa leží na zemi, nereaguje na dotyky, je studené alebo je vidno, že sa zranilo, tak to treba riešiť so záchrannou stanicou.
Ježko na slnku potrebuje pomoc
Bežným obyvateľom záchranných staníc býva aj ježko. Vo všeobecnosti platí, že ak ježko počas dňa spí niekde mimo úkryt, niečo nie je v poriadku. „Ak spí dokonca na slnku, tak to je veľmi podozrivé, lebo ježko by mal byť cez deň niekde skrytý a zalezený. Ak ho nájdete na tráve uprostred sídliska alebo pri ceste cez deň a vyzerá, že iba spí, tak to nie je dobre a treba to riešiť. Je nutné sa pozrieť, či nie je zranený, či pomedzi pichliače nie je vidno krv, štuchnúť o neho, či reaguje,“ vysvetľuje Jureček.
Vyrušený ježko by sa mal viac stiahnuť do klbka a zdvihnúť pichliače. Pokiaľ nereaguje, potrebuje pomoc. „Môže sa stať, že sa snaží aj dostať preč, ale kríva – mohlo ho zraziť auto alebo sú časté pohryzenia od psov a vtedy je vidno krvavé stopy po psích zuboch. Takéhoto ježka treba vziať, ale treba to tiež konzultovať s odborníkom a neodnášať ježkov len tak. V tomto období to môže byť samička, ktorá má niekde v okolí mláďatá a keď ju odnesieme, tak zahynú.“
Ak ježka po konzultácii so záchranárom nesieme preč, určite mu nedávame mlieko. Kravské mlieko je pre ježka zlá potrava a môže ho zabiť. Najlepšie pre ježka sú mačacie taštičky alebo namočené granule pre mačky a psy, chudé mäso, vajíčko, tvaroh.
Srnky a zajačiky nechytať
Malé bodkované mláďa srnky alebo zajačika leží v tráve a nehýbe sa. Je choré? Stratené? Väčšinou nie. „Majú takú stratégiu prežitia, že matka to mláďa niekde odloží do trávy a príde k nemu až v noci ho nakŕmiť. Cez deň sa pri ňom nezdržuje, keď tak je niekde v diaľke, aby na neho neupozornila predátorov. Mláďatá nemajú takmer žiaden pach a líška alebo pes ich obídu bez povšimnutia,“ hovorí ochranár.
Pokiaľ teda nájdete niekde v tráve učupené takéto mláďa, pričom srnča môže mať hlavu zloženú až na zemi a tvári sa, že tam nie je, tak je všetko v poriadku. Vtedy netreba robiť nič. „Horšie je, pokiaľ to srnča pobehuje, chodí za ľuďmi a píska. Rovnako malý zajačik, ak takto cez deň chodí, tak vieme, že môže byť s jeho matkou problém. Pokiaľ je mláďa zranené – napríklad srnčatá bývajú zranené od kosačiek, a vidíte, že krváca alebo kríva, treba mu pomôcť.“
Na rozdiel od malých vtáčat mláďatá cicavcov nechytáme do rúk. „Matka ten pach cíti a síce ho automaticky neopustí, ale môže to situáciu zhoršiť a v extrémnych prípadoch ho aj opustí,“ popisuje Jureček.
Ak je nutné mu pomôcť, Jureček radí mláďa chytiť mláďa do natrhanej trávy. „Ak sa napríklad niekde kosí lúka a je tam malé srnča a chcete ho preniesť tak, aby ho nepokosila kosačka, tak zoberiete veľký chuchvalec nakosenej trávy, do neho mláďa zabalíte a tak ho prenesiete na už pokosené miesto, kde ho odložíte.“ Aj tu platí, že mláďaťu nesmieme dávať kravské mlieko.
Čo s holubmi na balkóne?
Neželaným podnájomníkom niektorých bytov sú holuby, ktoré si postavali hniezdo na balkóne. Jureček radí, že balkón treba zariadiť tak, aby sa na ňom vtákom hniezdiť nechcelo. To znamená, aby tam nebol prázdny kvetináč, debnička, vysypaný košík na štipce a podobne.
„Ak vidíme, že sa hniezdiť chystajú, treba ich odplašiť. Niekedy to je ťažké, balkón asi kvôli tomu nezasklíte, ale niektoré opatrenia sú jednoduché. Napríklad, ak prilieta holub na balkón tak, že tam pristáva popod zábradlie alebo popod spodok ohradenia, tak sa tam natiahne napríklad šnúra alebo sa tam niečo dá, aby sa tam nezmestil. Potom si môže sadnúť hore na zábradlie a zoskočiť dolu. Tam sa tiež osvedčilo – tesne nad to zábradlie, napríklad 5 cm vysoko, natiahnuť špagát. Esteticky to nevadí, človek si to takmer ani nevšimne, ale holubovi to vadí, zle sa mu tam pristáva, takže radšej ide niekde inde,“ radí Jureček.
Ak sa stane, že ste napríklad na dovolenke a keď sa vrátite, tak tam je už znesené vajíčko holuba, Jureček radí vajíčko vyhodiť. „To je ako keď vezmete vajíčko sliepkam a idete si robiť praženicu. Nie je to nejaký brutálny zákrok a je to určite lepšie, ako potom vyhadzovať mláďatá do kontajnera alebo ich len tak pohodiť do trávy, ako každý rok riešime.“
Ak na balkóne nájdete už aj mláďatá, tak to treba vydržať a nechať ich dohniezdiť. „Nie je to také strašné, u týchto mláďat do ide rýchlo, v hniezde nie sú dlhšie ako 14 dní, niektoré aj kratšie.“
Ako pomôcť prežiť leto?
Posledné roky s leto prichádzajú aj extrémne horúčavy a dlhotrvajúce sucho. Vtedy je potrebné zvieratám vonku podľa Jurečka pomôcť jednoduchými napájadlami. „To sú hocijaké plytké misky, aby sa v nich vtáky neutopili, ktoré sa vložia niekam pod kríky alebo na voľnejšie priestranstvo.“
Takúto misku pod kríkmi nájdu aj ježkovia a malé zvieratá ako sú ryšavky a hlodavce. Na voľnom priestranstve zas pomôžete vtákom, pretože ich tam nebudú chytať predátori – hlavne mačky. „Vtáky potrebujú, aby bolo napájadlo ďalej od nejakých úkrytov, aby mali prehľad a nestriehla tam na ne niekde mačka a nemala z toho jedáleň. Napájadlo pre vtáky môže byť položené aj na niečom vyššom, napríklad na múriku, či na streche altánku.“
Napájadlo pre zvieratá potrebuje aj pravidelnú starostlivosť. Treba v ňom pravidelne dolievať vodu a raz za pár týždňov ho hubkou alebo kefkou umyť, aby sa tam netvorili riasy a povlaky. „Môžete si také napájadlo zriadiť niekde, kde na to budete vidieť a máte to namiesto kŕmidla ako pozorovateľňu. Ako je kŕmidlo v zime, tak je napájadlo v lete. A ak do tej plytkej misky dáte aj nejaké ploché kamene, tak to vtáky používajú aj ako kúpalisko a napojí sa tam aj hmyz.“
Pripravila Petra Ježeková a vznikol v rámci projektu Klíma nás spája – www. klimaspaja.sk, ktorý je finančne podporený z prostriedkov dm drogerie markt Slovensko.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a „Environmental Policy“ program na AINOVA v Svätom Juri. V CEEV Živica pôsobí na rôznych pozíciách od roku 2002. Absolvovala stáž v partnerskej ekoporadni v rakúskej organizácii „die umweltberatung“. Je certifikovaná „eko-upratovačka“ a mestská včelárka. Momentálne je zodpovedná za Ekoporadňu Živica a mestské včely.
