Aj tá najmenšia zmena v obale stojí firmu tisícky eur. Často pritom vyhovujúci obal v ekologickom prevedení ani neexistuje, hovorí kreatívny riaditeľ popredného dizajnérskeho štúdia Pergamen JURAJ DEMOVIČ. Ako sa obal tvorí a majú vôbec slovenskí výrobcovia záujem o to, aby boli ich výrobky ekologické?
Ako vzniká obal?
Obvykle príde zákazník s nejakou nekonkrétnou predstavou, alebo má pre nás zadanie, ktoré je naopak až priveľmi konkrétne. V zadaní sú väčšinou veľmi všeobecné slová, ktoré nám príliš nepomôžu, lebo všetci chcú, aby to bolo svieže, milé, úspešné a tak ďalej. Tam sa nemáme čoho chytiť, takže sa to snažíme so zákazníkmi pomenovať. A potom máme aj techniku, ktorej hovoríme „aby to bolo pekné“. To niekedy stačí. My si to potom preberieme v tíme, urobíme si rešerše konkurencie, od ktorej sa chceme odlíšiť, a pozeráme si aj návrhy z iných žánrov – keď sa napríklad robila detská limonáda, pozerali sme si ilustrácie rozprávok, čiže sme sa nechceli držať len toho, ako by mala vyzerať limonáda. Takže finálnemu dizajnu predchádza veľa rešerší, diskusií a skíc.
A kto rozhoduje o tom, v čom bude produkt zabalený? To navrhujete tiež vy?
Väčšinou o tom rozhodujú zákazníci a je to často čisto technická vec. Na obaly majú linky a plničky, ktoré je ťažké zmeniť. Napríklad máme jogurtárov Malý gazda, ktorí plnia do sklenených fliaš, a tie je ťažké zmeniť. Zmena tvaru skla neznamená len náklady na nové formy v sklárňach, ale často aj následné zmeny na plničke, etiketovačke alebo iných technológiách. Pri takýchto zmenách ide o strašne veľa peňazí. Aj úplná drobnosť stojí tisíce alebo desiatky tisíc eur.
Väčšinou je teda materiál obalu súčasťou zadania, ktoré dostanete od zákazníka.
Áno, dokonca sú často úplne fixne dané veci, v ktorých sa musíme pohybovať.
Vy teda najčastejšie navrhujete len farby, etiketu a tak ďalej.
Najčastejšie navrhujeme grafický dizajn obalu, teda to, čo sa na obal tlačí. Niekedy navrhujeme aj nový tvar obalu alebo upravujeme existujúci tvar. Takto sme menili napríklad bandasku pre motorový olej, ktorá mala nepraktický tvar na etiketu, na ktorú sa toho veľa nezmestilo, alebo fľaše na nápoje a kelímky na potraviny.
Keď ide o obaly na štandardné typy výrobkov ako keksíky alebo jogurty, tie sa vyberajú z nejakého všeobecného katalógu, na ktorý potom len nalepíte etiketu?
Keď sa bavíme o fóliách a sáčkoch, tak väčšinou vieme upraviť iba lesk alebo vrstvy fólie. Treba však brať do úvahy, že každý druh výrobku potrebuje iný obal s inými vlastnosťami. Napríklad oriešková tyčinka potrebuje niečo iné ako bageta s konkrétnou dobou spotreby. Bagetári by aj chceli byť prívetivejší k prírode, ale majú problém, lebo fólie na bagety, ktoré by boli ekologickejšie a dostatočne chránili produkt, na trhu zatiaľ neexistujú. Zákazníci sa však o ekológiu zaujímajú, lebo vidia, čo ľudia s ich obalmi robia. Keď sme napríklad urobili výraznejší vizuál obalov na bagety, zrazu sme ich všade videli. Ľudia ich vyhadzovali na ulici a bolo to úplne strašné.
Vo všeobecnosti teda platí, že klienti a klientky začínajú uvažovať aj nad ekologickými vlastnosťami obalov? Dnes to predsa predáva.
Vo všeobecnosti áno, ale bude to narážať na ekonomickú stránku veci, lebo ekologické materiály sú väčšinou drahšie. Keď si firma zaplatí katalóg na recyklovanom papieri, minie na to svoje vlastné peniaze. Keď vás však donúti si kúpiť výrobok v ekologickom obale, ktorý je drahší, musíte za to zaplatiť vy ako spotrebiteľ a nie každý si to môže dovoliť.
Výrobcovia obalov musia platiť recykláciu obalov odvádzaním poplatku do organizácie zodpovednosti výrobcov. Motivuje ich to k tomu, aby sa snažili odpadu vyprodukovať čo najmenej? Aby ich obaly boli čo najľahšie a minuli najmenej materiálu?
Myslím, že sa na to pozerajú hlavne cez vlastnú ekonomiku. Väčšinou je požiadavka, aby sa to dobre zmestilo na palety a nevozil sa zbytočne vzduch. Tak isto nechcú, aby fľaša bola ťažká, ale aby v nej bolo čo najmenej plastu. Vnímajú aj problém s PET fľašami, ale zatiaľ požiadavky na funkčnosť a kvalitu spĺňa fľaša s maximálne
30 % podielom recyklátu. Záujem firiem o ekologickejšie riešenia však núti výrobcov obalov k vyvíjaniu nových materiálov.
Nenarážate niekedy aj na eko-mýty, keď zákazník chce byť ekologický, no v skutočnosti je jeho nápad horší ako štandardné riešenie? Paradoxne, často je tenký ľahký plast menšou záťažou pre životné prostredie ako papier.
Jednak neviem, či by sme na to prišli, lebo nie sme ekológovia a nemáme na to číselné podklady, ale tiež si myslím, že nemáme zákazníkov, ktorí chcú byť ohľaduplní ku životnému prostrediu len preto, aby si niekde mohli vyvesiť vlajočku a robiť to len naoko. Na druhej strane si niekedy nie som celkom istý, či to majú dobre vypočítané. Keď sa napríklad na etiketu aj použije papier, ktorý je
100 % recyklovaný, a teda sa kvôli nemu nevyrúbal ani jeden strom, stále je etiketa nalepená na obal lepidlom. Vedia klienti, z čoho to lepidlo je a aký má dopad na recykláciu? To už neviem.
Jedným z vašich zákazníkov je aj kozmetická značka Ponio, ktorá balí do kompostovateľných obalov. Ako vznikli tieto obaly?
Už prišli s tým, že chcú, aby obaly boli z recyklovaného papiera a kompostovateľné. Zbaviť sa chceli predovšetkým plastových obalov na dezodoranty a na balzamy na pery. Papier je pre nás zábavnejší materiál na dizajn, je totiž príjemnejší na dotyk. Grafický dizajn sme navrhovali my, ale samotné obaly sa vyrábali a tlačili v USA.
Čiže možno je problém aj v tom, že ak by aj firmy chceli inovatívne ekologické obaly, nevedia v blízkom okolí zohnať firmu, ktorá by im ich vyrobila alebo predala?
Ponio tu nevedeli zohnať papierové tubusy, preto ich museli doviezť. Ostatné obaly si tlačia v Bardejove. Takže niečo sa vyrába aj na Slovensku, ale nie je to úplne bežné. Kozmetika alebo jedlo musí spĺňať iné požiadavky ako napríklad krabička na skrutky. (smiech)
Dizajnu sa venujete už vyše 20 rokov. Ako sa za ten čas trendy v obalových materiáloch zmenili? Je to len môj pocit, alebo sa naozaj vo všetkom prechádza na plasty? Kedysi sme si kupovali napríklad paradajky bez obalu, dnes sú v papierovej vaničke a plastovej fólii.
Áno, mení sa to pretože väčšina vecí sa predáva v obchodných sieťach. Keď sme sa pýtali, prečo musí byť na Veselých paradajkách fólia, povedali nám, že by ich najradšej distribuovali bez obalu, ale tým, že sa predávajú v supermarketoch, ľudia ich prehrabávaním v debničkách zničia, obchody ich tak musia vyhadzovať. Obal ich v tomto prípade chráni.
Čiže si musíme povedať, či chceme vyhadzovať jedlo alebo obaly?
Zrovna v prípade paradajok to bolo presne tak. Keď ich skúsili predávať bez obalov, ľudia poškodili až 40 % z nich. Keď ich ponúkajú s obalom, vyhodia ich oveľa menej. Často sa fólie vyhodí viac v prípade, keď sa používa fólia už potlačená na konkrétny produkt. Tým, že sa výroba mení, ostane im často množstvo nepoužiteľnej fólie. Je pre nich preto jednoduchšie mať univerzálnu fóliu a na ňu lepiť etiketu. Jeden náš zákazník balil svoj výrobok do potlačenej fólie, ktorú potom ale musel vyhadzovať. Zmenil to tak, že na nepotlačenú fóliu začal používať kartónový potlačený rukáv. Ľudia sa mu ale začali sťažovať, prečo nafukuje obal. V skutočnosti tým však množstvo odpadu zmenšil, lebo mohol všetku fóliu použiť. Vyrobil menej odpadu a aj ho to menej stojí.
Dnes je novým trendom život bez obalov. Viete si predstaviť, že by existovali obchody úplne bez obalov? Stretávate sa aj vy s nejakými nápadmi, ako predávať produkty týmto spôsobom?
Pokiaľ budú ľudia nakupovať v supermarketoch, nebude to nikdy bezobalové. Takže tento trend nás zatiaľ neoberá o prácu na obaloch. V malých obchodoch bez obalu je dizajnom, ktorý pomáha predávať, samotný obchod, jeho meno a značka. Otázka však je, koľko ľudí si to môže dovoliť, lebo bezodpadové obchody sa väčšinou profilujú aj tým, že majú prémiovú kvalitu. Väčšina populácie ale na prémiovú kvalitu nemá peniaze.
Aké sú budúce trendy v obaloch? V Amerike sa napríklad postupne vracajú ku sklu.
Hovorí sa, že sklo príde. Dlho sa hovorí aj o zálohovaní PET fliaš, ale ktovie kedy to príde a aké s tým budú spojené náklady. Producenti sú však na to podľa mňa pripravení. Pri skle je otázka, či je to skutočne pre životné prostredie lepšie, keď budú chodiť nákladiaky plné skla.
Máte obľúbený materiál, s ktorým najradšej pracujete?
Máme radi papier, lebo je príjemný na dotyk a je ho veľa druhov na výber. Keď pracujeme s fóliou alebo plastom, tak je možností oveľa menej. Snažíme sa urobiť ju aspoň matnú, aby bola príjemnejšia na dotyk. Stále sa však stretávame s požiadavkou, aby bol obal lesklý a krikľavý. Povedzme si však pravdu: ľudia, ktorí to žiadajú, nie sú zrovna trendsetteri dizajnu.
Stále si teda predajcovia myslia, že ľudia si kúpia to, čo je lesklé, veľké a krikľavé?
Áno. A boja sa urobiť zmenu. Raz sme robili víno, ktoré malo pôvodne etiketu z lesklého papiera. My sme ju spravili z prírodného papiera s odpadovou bavlnou. Keď to obchodník pustil do predaja, volal mi, že mu všetci hovorili, že tá predošlá bola lepšia. Ale zákazníci si zvykli.
Mali ste okrem Ponio aj iného klienta, ktorého hlavnou požiadavkou bola udržateľnosť?
Ponio je osobnostne určite svetlou výnimkou. Potravinári s tým však majú väčší problém, môžu totiž robiť len to, čo im technológia a hygiena dovolia. A druhá vec je to, čo som už spomínal – prírodné materiály sú väčšinou drahšie.
Veľkým problémom z hľadiska recyklácie sú obaly, ktoré sú zlepené z viacerých druhov materiálu. Riešite to nejako, alebo je to opäť na zákazníkovi? Navrhovali ste napríklad aj celopoťahované PET fľaše na detské nápoje s etiketou z PVC, ktoré robia veľké problémy pri recyklácii.
Je to na zákazníkovi, ak mu to dovolí cena, zväčša si vyberie to, čo je recyklovateľné. Tieto veci je možné riešiť pomocou spolupráce so spotrebiteľom. Napríklad PVC etiketu vieme spraviť s odtrhávacím zipsom a nejakým naznačením, aby ju spotrebiteľ pred vyhodením odtrhol. To by malo väčší zmysel, ako keď chcú firmy na obal napchať celý powerpointový slajd s odrážkami benefitov produktu. Vzdelávať spotrebiteľa je možné napríklad aj cez sociálne siete, dokonca by som povedal, že to bude efektívnejšie ako na etikete.
JURAJ DEMOVIČ
Je kreatívnym riaditeľom a jedným zo zakladateľov grafického štúdia Pergamen, ktoré vzniklo v roku 1996. Odvtedy za svoje návrhy získalo desiatky ocenení doma aj vo svete, pričom niektoré sú považované za dizajnérske Oscary.
Čo núti výrobcov zamyslieť sa nad ekologickou stránkou ich výrobku? Opýtali sme sa organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK
Ako vníma NATUR-PACK vývoj v oblasti dizajnu obalov? Dbajú ich výrobcovia o to, aby sa dali bez problémov recyklovať? Prípadne, aké sú v tomto smere najväčšie problémy?
Na začiatku je potrebné povedať, že triedenie a recykláciu v súčasnosti za výrobcov zabezpečujú organizácie zodpovednosti výrobcov a financovanie je zabezpečované z tzv. recyklačných poplatkov. Tie sa radikálne zvýšili v roku 2016, odkedy je triedený zber pre bežného občana bezplatný a v plnej miere ho uhrádza priemysel.
Zdá sa však, že výška recyklačných poplatkov zatiaľ nepôsobila motivačne v tom zmysle, že by sa výrobcovia začali vážne zaoberať ekologizáciou obalov. Vznikol však priestor na špekulácie a vzniklo viacero organizácií zodpovednosti výrobcov, ktoré priemysel lákali extrémne nízkymi poplatkami. S takýmito praktikami už čoskoro bude zrejme koniec a „lacné“ recyklačné poplatky už budú minulosťou.
Ak sa tak stane, je to iba otázkou času, kedy výrobcovia zareagujú zlepšovaním parametrov obalov, smerom k znižovaniu ich hmotnosti a zlepšovaniu možnosti ich recyklácie. Európska únia totiž pritlačila na všetky členské krajiny a už nám nezostáva veľa času na to, aby sme si s odpadmi z obalov vedeli poradiť efektívnejšie ako doteraz. Navyše ministerstvo životného prostredia avizovalo veľmi rýchle spustenie zálohovania obalov z PET fliaš a nápojových plechoviek, čo v konečnom dôsledku spôsobí ďalšie zvyšovanie recyklačných poplatkov pre výrobcov.
Dnes je stále silnejším trendom predávať výrobky bez obalov, a teda odpadu. Myslite, že je to správny smer, ktorý sa časom môže stať mainstreamom?
V nadväznosti na praktické skúsenosti dizajnérov obalov nepredpokladám, že bezobalové nakupovanie sa v krátkej dobe stane mainstreamom. Prinajmenšom v podmienkach väčších miest vidím obrovský priestor pre dizajnérov obalov, ktorí by na základe požiadaviek výrobcov mali vytvárať ľahšie obaly a z takých materiálov, ktoré nebude problém recyklovať.
Je ale pravda, že zero waste predajne sa začínajú otvárať na rôznych miestach Slovenska a všetko nasvedčuje tomu, že ich počet bude narastať. Nie je to však iba o bezobalovosti. Je to spojené aj s podporou lokálnej produkcie potravín z miestnych zdrojov. Vzhľadom na globálne problémy životného prostredia je verejnosť čoraz viac vnímavá na tému kvality potravín, vrátane ich balenia a vplyvu na životné prostredie. Na sociálnych sieťach NATUR-PACKu mali úplne mimoriadny ohlas práve naše príspevky k tematike zero waste. Považujem to za dobrý signál. Začíname byť vnímaví na prírodu a životné prostredie, a to je začiatok zmeny.
Odpovedal PR riaditeľ Marek Brinzík
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
