fbpx
Spoločnosť
red

Diskusia Sokratovho inštitútu: Prečo aktivisti vstupujú do politiky?

Kauza Pezinská skládka. Ochrana Tichej a Kôprovej doliny. Mestské zásahy na premenu verejných priestorov. Nadácia Charta 77. Roky sa im venovali ako občianski aktivisti. Dosiahli reálne zmeny a získali medzinárodné ocenenia. Dnes majú pocit, že ako angažovaní odborníci v treťom sektore narazili na strop a rozhodli sa preto vstúpiť do politiky.

ZUZANA ČAPUTOVÁ – nositeľka prestížne Goldmanovej ceny za boj proti pezinskej skládke, ERIK BALÁŽ – ochranár a oceňovaný dokumentarista, MATÚŠ VALLO – architekt a tvorca Mestských zásahov a MARTIN GIERTL – aktivista za ľudské práva diskutovali o tom, pokiaľ sa dajú presadzovať zmeny zdola a kedy nastáva moment, keď aktivizmus už nestačí a aký dopad na nich malo rozhodnutie vstúpiť do politiky.

Diskusiu organizoval vzdelávací program Sokratov inštitút, ktorý vzdeláva a rozvíja spoločenských lídrov – mladých ľudí, ktorí svojou prácou prispievajú k riešeniu problémov vo svojich obciach a mestách, prinášajú do nich nové nápady. Obdobne, ako začínali hostia diskusie.

Vo videu nájdete:

  • Ako a pokiaľ sa dajú robiť zmeny zdola?
  • Prečo politiku vnímame ako špinavú a ako to zmeniť?
  • Stanú sa z aktivistov politici alebo angažovaní odborníci v politike?


V diskusii odznelo:

„Narazil som na strop aktivizmu.“

Matúš Vallo

„Pochopil som, že oni to neurobia.“

Erik Baláž

„Ohlásite vstup do politiky a akoby ste mali prenosnú chorobu.“

Zuzana Čaputová

„Pre mňa bola agenda výzvou“.

Matúš Giertl

„Ľudia stále frflú, že zle je. Dobrí ľudia do politiky nemôžu ísť, ale zlí politici neurobia zmeny.“

Erik Baláž

„Musíme urobiť kus práce na tom, aby slovo politika nebolo vnímané ako špinavé.“

Matúš Vallo

„Posuňte záujem o veci verejné.“

Matúš Giertl

Profil autora:

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner