Namiesto chladného cintorínu les. Aj taký môže byť váš hrob

V Českej republike pribúda počet pohrebov bez obradu. V Prahe, kde pri 97-percentách úmrtí volia pozostalí kremáciu, neprebehne pohrebný obrad až v polovici prípadov. Vo zvyšku republiky je to pri tretine kremácií. Trojica mladých žien sa preto rozhodla ponúknuť ľuďom alternatívu a stali sa, ako sa samé nazývajú, ekofunebráčkami.

„Ani nie peniaze, ale ponuka pohrebných služieb a ich prístup ku pozostalým vedie ľudí k tomu, aby si popol svojich blízkych odniesli domov na poličku alebo ho pochovali bez obradu,“ hovorí Monika Suchánska.

Spolu s Blankou Dobešovou a Alžbětou Živou sa preto rozhodli založiť neziskovú organizáciu Ke kořenům a v spolupráci so správou pražských cintorínov prevádzkujú v pražských Ďáblících prvý český prírodný cintorín Les vzpomínek.

Dnešné pohreby sú neosobné a uponáhľané

Výskumy antropologičky Olgy Nešporovej medzi pozostalými ukázali, že dnešné pohreby sa podľa nich od socializmu takmer vôbec nezmenili. „Ľuďom vadia chladné priestory, neosobné prednesy profesionálnych rečníkov plné klišé a prázdnych fráz aj krátky čas, ktorý na pohreb majú,“ vymenúva Monika. Rozlúčiť sa s človekom, s ktorým sme prežili celý život, za pol hodinu, je podľa nej takmer nemožné.

Nie je navyše výnimkou, že sa najatý smútočný rečník pomýli v mene manželky zosnulého alebo, že sa počas spúšťania rakvy za dverami sály už tlačia účastníci nasledujúceho pohrebu.

V Lese vzpomínek niečo podobné nehrozí. Obrad si naplánujete podľa vlastných predstáv a pri urne svojich blízkych môžete sedieť a spomínať pokojne aj celý deň. Bude totiž uložená ku koreňom stromu v lese.

„Snažíme sa podporiť rodinu v tom, aby si sami povedali, čo na pohrebe chcú,“ hovorí Monika. Okrem písania príhovoru, výberu rečníka, či hudby si môžu vlastnoručne vyrobiť aj urnu či výzdobu.

Hroby bez údržby

Za prvého polroka existencie už má prírodný cintorín 30 pochovaných. Väčšina klientov mala popol svojich blízkych doma aj niekoľko rokov, pretože nevedeli nájsť vhodné miesto na jeho uloženie. „Prišla za nami aj pani, ktorá mala popol svojej babičky už 20 rokov doma v obývačke s tým, že konečne našla miesto, ktoré pre ňu hľadala,“ hovorí Monika.

Okrem prírodného cítenia či snahe vyhnúť sa klasickému chladnému cintorínu si ľudia Les vzpomínek vyberajú aj z praktických dôvodov – ich hrob nebude potrebné nejako zvlášť udržiavať.

Klientmi teda nie sú len ekologicky zmýšľajúci mladí ľudia. „Prichádzajú za nami aj starší ľudia, ktorí nechcú, aby ich deti chodili na ich hrob len preto, že ho treba udržiavať,“ hovorí Monika.

Bezúdržbovosť hrobov je zabezpečená tým, že v Lese vzpomínek nenájdete žiadne klasické náhrobné kamene. Popol zosnulých sa v ekologickej ľahko rozložiteľnej urne uloží pod korene vybraného stromu, ktorý je potom označený ceduľkou. Tá je vyrobená tiež ekologicky – z recyklovaných paliet z cédrového dreva. „Ľudia si na ceduľku môžu dať napísať aj svoje obľúbené motto či citát, čo aj radi využívajú,“ hovorí Monika.

Urna na pohrebe nie je nevyhnutná – popol je možné aj vsypať do vyhĺbenej jamky, kde sa zmieša so zemou a lupeňmi kvetov a pôsobí ako výživa pre najbližší strom a je tak preňho vstrebateľnejší.

Škodlivé rakvy a kvety z druhého konca planéty

Pýtate sa, čo je na klasickej urne alebo rakve neekologické, keď býva vyrobená z dreva? „Záleží na pôvode dreva a jeho úprave. Keď sa používajú rôzne moridlá a lepidlá, umelohmotné ozdoby a výstelka, tak je to vlastne toxické. Dôležité je aj to, čo má človek na sebe oblečené, napríklad silonky sa nerozložia veľmi dlho,“ vysvetľuje Monika.

Na lúke v blízkosti Lesa vzpomínek bude možné prírodne pochovávať aj telá bez kremácie práve v ekologických rakvách. Tie sú vyrobené z lepenky priamo v Čechách a napriek tomu, že ich ponúkajú aj štandardné pohrebníctva, zatiaľ nemajú veľa odberateľov.

„Vyrobiť alebo ozdobiť urnu z prírodne nezávadných materiálov môžu aj pozostalí. Je to dobrý spôsob, ako sa so zosnulým rozlúčiť osobnejšie,“ tvrdí Monika.

Na cintoríne nenájdete okrem náhrobkov ani klasické kvety či kahance. Povolené sú len kvety bez stúh či iných umelých ozdôb, ideálne z vlastnej záhrady alebo miestneho záhradníctva. „Snažíme sa ľuďom vysvetliť, že nie je dobré, keď sem kvety cestujú cez pol planéty,“ vysvetľuje.

Sviečky sa z bezpečnostných dôvodov zapaľujú iba na vodnej hladine kamenného umeleckého diela Skořápka.

„Robíme všetko preto, aby si les zachoval svoju prírodnú tvár,“ hovorí Monika. Síce prevažujú pozitívne reakcie, už na nich aj pár ľudí nakričalo. „Jedna pani, ktorá ku nám prichádzala na pohreb, bola veľmi nespokojná, že je Les vzpomínek taký divoký. Počas pohrebu sme si však všimli, že ju atmosféra netradičného pohrebu obmäkčila a po ňom sa na nás už aj usmievala.”

„Ľudia si u nás uvedomia, že pohreb nemusí byť frustrácia a konvencia, ktorú si treba pretrpieť alebo sa jej vyhnúť, ale môže nám pomôcť uvedomiť si, že sa to skutočne stalo a rozlúčiť sa,“ hovorí mladá ekofunebráčka.

Naplánujte si vlastný pohreb

Pohreby v lese nemusia byť iba svetské. Vo Veľkej Británii, kde prírodné cintoríny vznikli, to bola práve cirkev, ktorá ich vzniku napomohla na svojich vlastných cintorínoch.

„Hoci je aj na Slovensku 80-percent obradov cirkevných, nepredstavuje to bariéru voči prírodnému pohrebníctvu. Nie je totiž vôbec nábožensky orientované, aj naša obradníčka je husitská farárka, ktorá vie podľa potreby pripraviť ako svetský, tak aj cirkevný pohreb,“ vysvetľuje Monika.

Okrem samotných pohrebov poskytuje ekofunebrácke trio aj plánovanie vlastného pohrebu vopred. Pripravením zoznamu svojich prianí môže zosnulý uľahčiť náročné plánovanie pohrebu svojim najbližším. „Aj keď sú pozostalí otrasení zo smrti svojho blízkeho a fungujú na autopilota, zvládajú ísť podľa zoznamu posledných prianí,“ hovorí Monika.

Zatiaľ však túto možnosť využil len jeden záujemca. „Ľudia si vôbec nevedia predstaviť, že raz umrú. Mnohí sú schopní svoju smrteľnosť tabuizovať, aj keď už ležia na smrteľnej posteli,“ tvrdí.

To, že sa Monika venuje pohrebníctvu, nikto v jej okolí neriešil. „Niektorí sa síce trochu divia, ale, kto môže pohreby zmeniť, keď nie mladá generácia?“ pýta sa. O smrti sa naučila hovoriť racionálne a nemá problém hovoriť o nej úplne otvorene.

„Smrť je pre mňa jednoducho súčasť životného cyklu. Na našich pohreboch si ale občas aj ja poplačem. To je predsa úplne prirodzené,“ hovorí.

Situácia na Slovensku

• percento pohrebov bez obradu nie je známe;
• 80% obradov je cirkevných;
• mimo oficiálne pohrebné miesto je možné uložiť len popol zosnulého;
• prírodný cintorín zatiaľ neexistuje;
• miest na pochovávanie je najmä vo veľkých mestách stále menej.

---

S Monikou Suchánskou sme sa stretli na jej prednáške organizovanej občianskym združením Kolobeh života, ktorá sa konala 2. októbra v Bratislave.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás.