Obnosené oblečenie nemusí skončiť v koši, druhý život mu dá burza či priatelia

Šaty – krásne, lacné, lákavé… Kto z nás ich nemá viac, než potrebuje? Keď som bola ešte malé dieťa, šaty boli v obchodoch iba v niekoľkých prevedeniach a niektoré boli úzky profil – napríklad pančušky. Keď chcela moja mama nové šaty na večierok a nebolo z čoho, tak si ich ušila z ruskej zástavy. Mne zasa usilovne štrikovala, batikovala a šila. Bola šikovná a išlo jej to od ruky.

Po Nežnej revolúcii sme dostali možnosť cestovať a postupne sem prišli aj prvé second-handy. Pamätám sa, s akou obľubou sme chodili na blšie trhy do susedného Rakúska, kde sa dalo kúpiť oblečenie naozaj za pár korún. A moja mama postupne prestala šiť aj štrikovať. Keď som sa jej pýtala, prečo to už nerobí, tak povedala, že keď si spočíta cenu vlny či látky, tak sa jej to vôbec neoplatí, lebo na rakúskom blšáku si kúpi pekný sveter za cenu pár klbiek vlny. Bolo mi to trochu ľúto, ale mala pravdu.

Textilný konzum

Tak ku nám postupne prišiel textilný konzum. Ale nielen ku nám. V minulosti boli na dovoz odevov z Ázie stanovené kvóty. Po ich zrušení sa začal vďaka lacnej pracovnej sile v Číne európsky textilný priemysel rúcať a výroba sa posunula do Číny, Bangladéša či Pakistanu – krajín s mizernými pracovnými podmienkami a slabými či žiadnymi zákonmi týkajúcimi sa ochrany životného prostredia. Spolu s touto zmenou k nám začali prúdiť lacné odevy a v spolupráci s módnymi žurnálmi a lifestylovými časopismi nás presviedčali, že šatník treba každú sezónu vymieňať a že konzum je pre nás to pravé.

Chcete sa o textilnom priemysle dozvedieť viac? Príďte si pozrieť dokumenty Skutočná cena a Čo sa nenosí na filmovom festivale Jeden svet a na diskusiu o Ako sa obliekať módne a zodpovedne.

V minulosti sme šaty zašívali, plátali, prešívali. Moja babička dokonca štopkala ponožky. Tie nové, lacné, sa už žiaľ trhajú za ihlou a štopkať ich nemá význam – pri ich cene sa už ani nikomu nechce to robiť. Jednoduchšie je, kúpiť si nové. Kde sú tie časy, keď sa šaty „obracali“. Počuli ste o tom? Keď sa z jeden strany zodrali, prešili sa tak, že sa látka obrátila rubom na vrch. Pri dnešnej kvalite a cene šiat je to nereálne.

Kupujeme desiatky kusov ročne

Pre väčšinu z nás však má však oblečenie stále hodnotu. Podľa prieskumov míňame na oblečenie viac ako naši susedia z Českej republiky a zameriavame sa skôr na drahšie a značkové kusy, nie na väčšie množstvo. Slovensky si kúpia počas jedného roka 5 zvrškov, 3 kusy nohavíc a 2 kabelky.

Prieskumy uvádzajú, že priemerná žena žijúca 75 rokov si za svoj život zaobstará až 620 kusov šiat, 310 sukní, 558 nohavíc, 434 svetrov a 248 kabátov. Topánok si nakúpi až 434 párov.

Ani toto však mnohým z nás nestačí. Veď keď si to vydelíte, je to iba 8 šiat ročne, zhruba 6 párov topánok či 7 kusov nohavíc. Nakupovanie sa pre mnoho žien, ale aj niektorých mužov, postupne stalo liekom na nudu, stres či nízke sebavedomie. Relácie ako Nákupné maniačky ukazujú, ako veľmi sa módou a oblečením ženy zaoberajú. Nákupné centrá sa tak stávajú pre určitú časť našej populácie víkendovým oddychom a bežným trávením voľného času.

7 miliárd obyvateľov Zeme ročne vyrobí 80 miliárd kusov oblečenia. Po krátkom používaní sa tri zo štyroch kusov odevu stanú odpadom na skládke alebo skončia v spaľovni. Iba štvrtina noseného oblečenia znovu sa využije.

Odevný priemysel má ročne obrat vyšší ako bilión eur (1 000 000 000 000), záro­veň je však hneď po ropnom priemysle druhým najviac znečisťujúcim priemyslom na svete. Napríklad na jedny džínsy sa spotrebuje až 7 000 litrov vody, na tričko 2 700 litrov – to je spotreba bežného človeka takmer na tri roky! Okrem toho sa každoročne na farbenie a spracovanie textilu minie 1,7 miliónu ton chemikálií, z ktorých mnohé sú nebezpečné. Lacný textil má navyše aj svoju inú temnú stránku – jeho nízka cena je často  vykúpená detskou prácou, otrockou prácou, menej ako minimálnymi mzdami a otrasnými pracovnými podmienkami v ekonomicky rozvojových krajinách.

Zmeniť to môžeme iba my – spotrebitelia. Ako teda nato? Dá sa mať pestrý šatník bez plytvania?

Burzy na internete

Jedna z možností, ak chce človek aspoň trochu pomôcť a vyhnúť sa nadmernému konzumu, sú burzy a blšie trhy. Tieto miesta sú výbornou príležitosťou, ako si oživiť šatník a nezaťažiť pritom našu planétu ďalšou spotrebou a odpadom. Na Slovensku už fungujú výborné skupiny na Facebooku ako je Susedská burza (blšia skupina), Modrý Koník či Bazoš.

Tí, ktorí si chcú veci ohmatať či vyskúšať alebo predať osobne využívajú rôzne burzy v materských centrách, v kultúrnych centrách či školách a v cirkevných zboroch. Tu môžete nájsť naozaj originálne kúsky a na obľúbených detských burzách zasa obliecť svoju ratolesť za menej peňazí. Ja tu rada nakupujem hračky a športové vybavenie. Je to fajn, keď chce človek niečo vyskúšať prvýkrát a nepotrebuje profesionálnu výbavu.

Pri hračkách je zasa fajn, ak sa medzi deťmi vymieňajú, lebo deti dlho nebavia a investovať do nich priveľa peňazí sa naozaj neopláca. Burzy mávajú aj rôzne zamerania – treba si vždy prečítať propozície a nájsť si tú pravú – vintage, dámsku, detskú…

Nákup bez peňazí

Po celom Slovensku sa postupne šíri aj takzvaná Zóna bez peňazí. Je to každoročná akcia, kedy sa vo vybraných mestách a obciach po celom Slovensku stretnú ľudia, ktorí sa chcú vecí zbaviť a darovať ich – zadarmo. Iní ľudia si tam zas môžu veci zadarmo zobrať. Je to vždy skvelo zorganizované a nájdete tam naozaj všetko, vrátane veľmi kvalitného oblečenia, hračiek a kníh. Čo ostane, putuje potom vďaka organizátorom do vopred dohodnutej charity. Najbližšia Zóna bez peňazí bude poslednú novembrovú sobotu, teda 26.11.2016. Viac informácií na stránke Zóny bez peňazí.

Formulka „vopred dohodnutej charity“ je veľmi dôležitá. Prečo? Určite sa aj vám stalo alebo ste o tom počuli, že ste niečo niesli do charity a oni vám to odmietli. Vrchol! Veď chcete robiť dobre a oni to nechcú!! Nuž, aj charity majú svojich klientov a tí majú svoje potreby. Raz som sa rozprávala s pracovníkmi organizácie DePaul, ktorí pracujú s bezdomovcami a oni mi povedali, že im tam ľudia nosia veľmi veľa oblekov po zosnulých a večerné šaty a že s tým naozaj nemajú čo robiť, lebo také veci bezdomovci nenosia. Že oni potrebujú bundy, gate, topánky, svetre.

Predstavte si, že žijete na ulici. Koľko oblekov asi využijete? Aj naša pomoc preto musí byť cielená a predtým, ako sa rozhodneme obdarovať niekoho našim starým textilom, overme si, aké druhy využije a v akej forme – či má byť oblečenie vypraté alebo vyčistené, nejako zabalené, roztriedené. Vďačnými príjemcami sú okrem organizácií pracujúcimi s bezdomovcami aj krízové centrá pre matky s deťmi či organizácie pracujúce s utečencami.

Obliecť si kamarátov sveter

Skvelé sú aj takzvané výmenné večierky, kedy si medzi kolegami či kamarátmi vymeníte oblečenie, ktoré už vás prestalo baviť. Vždy ste závideli kolegyni ten červený sveter? Vďaka výmennej párty môže byť váš! Stačí, keď každý prinesie, čo chce posunúť ďalej a na výmenu si vezme niečo, čo ho osloví z ostatných prinesených vecí. Čo ostane môžete ponúknuť ďalej.

My si takéto výmeny bežne organizujeme v kancelárii na Živici. Keď som prvýkrát kolegyne oslovila s tým, nech prinesú oblečenie, ktoré nechcú – že si ho vymeníme, tak to skončilo tak, že všetci priniesli, ale nikto si nechcel nič vziať, lebo „to je blbé“. Nuž, tak som si to všetko vzala ja. Ale na ďalší pokus sa už prestali hanbiť. Často sa potom veci posunú až nejakej kolegyninej kamarátke, lebo toto je presne jej štýl. Na revanš nám potom občas príde aj „charita“ od ľudí, ktorých sme nikdy nevideli – lebo sa vie, že tam u nás oblečenie dostane druhý dych.

Textilné Desatoro

Alebo ako zastaviť zbytočný odevný konzum a mať pritom pekný šatník

1.    Nakupujte s rozumom

Je lákavé mať plné skrine oblečenia, ale koľko z nahromadených vecí skutočne nosíme? Dvoje obľúbené rifle, 3-4 tričká, 2 šaty… Vyberte si kvalitu a nadčasovosť pred kvantitou. Nájdite svoj štýl a dopĺňajte si šatník o kvalitné kúsky, ktoré budete vedieť nosiť aj o päť rokov. Ak sa vám už aj tieto veci „opozerajú“, stačí ich uložiť hlbšie do skrine a za pár rokov ich môžete znovu vytiahnuť. Móda sa opakuje. Pri nákupe sa zamerajte na to, ako sú urobené švy, na kvalitu zipsov a prišitie gombíkov, pretože to sú najčastejšie sa ničiace miesta. To isté platí aj na topánky – skontrolujte, ako je prišitá podošva a akú má hrúbku, prípadne či si neokopete prirýchlo špičky.

2.    Odmietnite zbytočný odpad

Beriete si na nákup potravín plátennú či inú trvanlivú tašku? A prečo nie aj na nákup oblečenia? Zbytočné plastové či darčekové tašky sú pri kúpe oblečenia či topánok samozrejmosťou – odmietnite ich a uložte si nákup do vlastnej tašky.

3.    Zaujímajte sa o značky

Samozrejme, všetci si chceme kúpiť tričko za 3 eurá a džínsy za desať. Ale tá cena o niečom aj hovorí – látka má tendenciu sa rýchlo opotrebovať, gombíky sa vytrhnú, zips pokazí… Módne značky chŕliace tony oblečenia nechcú, aby vám vydržalo dlho – sú závislé na vašom neustálom nákupe. V spolupráci s módnymi časopismi nás presviedčajú, že nosiť to čo už máme je out a že iba v tom ďalšom budeme krásni, šťastní a spokojní.

Zaujímať sa o značky a podmienky ich výroby je dôležité kvôli dvom veciam: neetickým výrobným praktikám a praktikám poškodzujúcim životné prostredie a obsahu škodlivých chemikálií priamo v odevoch. Oblečenie vyrábané v ekonomicky rozvojových krajinách so slabými alebo žiadnymi zákonmi týkajúcimi sa práv robotníkov, ochrany zdravia pri práci či zákonmi na ochranu prírody určite nie je to, čo chceme podporovať. Nechcem mať na sebe tričko ušité deťmi sýrskych utečencov ani farbené v kadi s nebezpečnými chemikáliami, v ktorých ich farbiar stál nechránený 12 hodín! A egoisticky – tie chemikálie tam stále sú a keď sa v odevoch potíme, prenikajú nám do tela. Týka sa to žiaľ rovnako drahých, ako aj lacných značiek.

Ak chcete mať väčšiu istotu, čo kupujete, pozrite si kampaň Greenpeace DETOX a stránku Etický spotrebiteľ.

4.    Zistite viac o použitých materiáloch

Na druh materiálu, z ktorého sú vaše šaty a topánky vyrobené, sa môžete pozerať z dvoch uhlov: ako je tento materiál vhodný/škodlivý pre moje zdravie, alebo aký je jeho dopad na životného prostredie počas celého jeho životného cyklu.

Pri prvom sa pozeráme na obsah škodlivín – tu môžeme opäť použiť DETOX sprievodcu od Greenpeace či dôverovať tzv. ekoznačkám na oblečení (viac v bode č. 8). Pri druhom rozmýšľame o viacerých hľadiskách. Napríklad, materiály získavané od zvierat, ako je vlna, koža či kožušina, nielen spôsobujú utrpenie miliónov zvierat, ale ich chovom prispievajú k ničeniu krajiny, znečisťovaniu vzduchu a vody. Naviac sú tieto prírodné materiály spracovávané koktailom chemikálií ako je formaldehyd, ťažké kovy či bielidlá, ktoré sú pre ľudí toxické a ostávajú na oblečení.

Bavlna, ľan, bambus, hodváb, konope či lyocell sú iba niektoré z prírodných a prírode priateľských látok na trhu. Predtým, ako si niektorú z nich vyberiete, môžete si prečítať ich výhody a nevýhody na portále Green Living. Aj tu však záleží na spôsobe ich pestovania, farbenia a spracovania.

U nás testuje tieto materiály Výskumný ústav textilnej chémie (VÚTCH) – CHEMITEX v Žiline . Podľa jeho stránok patrí medzi najrizikovejšie kusy oblečenia spodná bielizeň (až 160-percentné prekročenie šesťmocného chrómu – karcinogén, azofarbivá – rakovinotvorné látky). Vyberajte si preto spodnú bielizeň z biobavlny a ideálne bielu, nefarbenú, pretože textil a odevy nepatria v Európskej únii do regulovanej sféry. Kontrolujú sa iba pracovné ochranné odevy pre zváračov a hasičov, ale bežné oblečenie – dokonca ani detské – pod kontrolu nespadá.

5.    Správne sa starajte o odevy

Perte v ekologických čistiacich prostriedkoch. Nielenže šetria planétu, ale nezanechávajú na vašom oblečení problematické látky. Myslite však na to, že ekoprostriedky fungujú ako stavebnica – na bežne použitú bielizeň stačí základný prášok. Na bielizeň s fľakmi treba pridať soľ na škvrny či žlčové mydlo (Pozor – nič pre vegánov!). Ak potrebujete aj vôňu, pridajte pár kvapiek esenciálneho oleja určeného na pranie. A vyhnite sa aviváži! Tá je pri odbúravaní zo životného prostredia najviac problematická. Ak už bez nej neviete vydržať, určite si kúpte nejakú eko-aviváž na báze octu, kyseliny mliečnej, rastlinných tenzidov, prírodných esenciálnych olejov a podobne.

Vždy si prečítajte, z akého materiálu je odev, ktorý idete prať a použite správnu teplotu, aby ste ho nezničili. Dnešné prášky už odstránia 98% baktérií aj pri 30°C a nie je nutné vytvárať ani plienky. Ak už musíte odev dať do špecializovanej čistiarne, vyberte si takú, ktorá nepoužíva problematické chemikálie. V Bratislave je to napríklad čistiareň Žblnk. Bežné čistiarne totiž používajú perchlóretylén, ktorý je zaradený medzi nebezpečné látky znečisťujúce vzduch a je to pravdepodobný karcinogén.

Vždy, keď je to možné nežehlite – ušetríte si tak množstvo práce a aj veľa elektrickej energie. Kupujte odevy, ktoré nie je nutné žehliť, po vypraní bielizeň dobre povytriasajte a hneď vyveste. Odevy potom správne uložte do skríň, aby sa nekrčili a vetrali.

6.    Zašívajte, prešívajte, opravujte

Niekedy stačí pokazený zips a nohavice letia do koša. STOP! Ak investujete do kvalitných trvanlivých odevov a obuvi, určite sa vám oplatí nechať ich opraviť u miestnej krajčírky či obuvníka. Svoje odevy môžete aj prešiť či oživiť výmenou gombíkov či iných zaujímavých detailov. Inšpiráciu nájdete aj vo výnimočnom bratislavskom second-hande Nosene, ktorý odevy z druhej ruky prešíva na zaujímavé dizajnérske kúsky.

7.    Uprednostnite odevy z druhej ruky

Nákup v sekáči či na burze sa netýka iba detských vecí. Ako sme si povedali vyššie – burzy zamerané na dámske odevy, značkové odevy, dizajn a podobne nájdete vo vašom meste aj na internete. Tak s chuťou do toho!

Výhodou obnosených vecí je, že už ich pred vami niekto mnohonásobne vypral a odstránil z nich problematické látky – uvádza sa, že je treba nový odev vyprať až 16-krát, aby sa z neho vyplavili. Odborníci každopádne odporúčajú vyprať každý nový odev dvakrát predtým, ako si ho prvýkrát oblečiete.

8.    Kupujte eko a férové odevy

Hoci dnes nenájdeme značku, ktorá by bola úplne bez škodlivých chemikálií, mnohé značky sa snažia napraviť si reputáciu a zavádzajú menej agresívne metódy spracovania textilu či lepšie pracovné podmienky pre robotníkov. Aj mnohí lokálni návrhári sa snažia pracovať s overenými materiálmi a dbajú na pohodu svojich zamestnancov.

Okrem toho môžete už aj u nás kúpiť odevy s označením Fairtrade , ktoré garantujú dôstojnú mzdu pre tých, ktorí odevy vyrábajú.

Ekoznačky zasa garantujú minimalizovaný dopad na životné prostredie a zdravotnú nezávadnosť – na odevoch preto hľadajte napríklad označenia ako sú BCI – Better Cotton Initiative,  GOTS – Global Organic Textile Standard, iVN – International Association of Natural Textile Industry či OEKO-TEX®.

9.    Nadbytočné oblečenie posuňte ďalej

Prevetrajte pravidelne svoj šatník a veci, ktoré ste už viac ako rok nenosili odložte hlbšie do skrine alebo posuňte ďalej. Bežné je zdieľanie medzi rodinou, kamarátmi či kolegami. Veci, ktoré nevyužijete môžete darovať – o tom ako darovať efektívne sa dočítate vyššie.

10.   Dajte najavo svoj názor

Pozrite sa na webovú stránku vašej obľúbenej značky a zistite, či sa zaviazala k nejakej forme environmentálnych či etických princípov. Ak tam nič podobné nenájdete alebo sa vám ich opatrenia zdajú slabé a vágne – NAPÍŠTE IM. Dajte im vedieť, že ich odevy radi nosíte, ale žiadate, aby sa zlepšili.

Sledujte kampane environmentálnych a ľudsko-právnych organizácií a zapájajte sa do káuz týkajúcich sa zlepšovania podmienok v textilom priemysle. Ide aj o vaše zdravie!