Sladké odmeny za dobrovoľnú aktivitu u detí nefungujú. Vo východoslovenských obciach Sveržov a Kojatice pred dvomi rokmi spustili projekt Odpadová odvykačka, cez ktorý sa obyvatelia vylúčených komunít vzdelávali, ako triediť odpad. Momentálne sú aktivity v obciach utlmené, nakoľko lektorka Laura Martinková z občianskeho združenia Odvážne v spolupráci s organizáciou zodpovednosti výrobcov Natur-Pack hľadajú spôsoby, ako motivovať nielen obyvateľov komunít, ale aj vedenia obcí, aby v triedení odpadu zotrvali. Riešenia, ktoré by mohli byť efektívne nachádzajú v obci Jasov v Košickom kraji.
Cieľom projektu je zmeniť neriešený odpad vo vylúčených komunitách. Stále sú do projektu zapojené dve obce – Sveržov a Kojatice?
Sveržov a Kojatice sú do projektu zapojené, ale aktivity v nich sú v súčasnosti utlmené. Nevieme, ako by sme sa pohli ďalej. Začali sme rozbiehať iné spolupráce, ktoré nám napovedajú, čo by sme v budúcnosti mohli pridať, aby to bolo zmysluplné. Chceme, aby odpad nekončil na zemi, pričom v obciach s marginalizovanými obyvateľmi je to časté, a zároveň chceme odpad aj triediť.
Nie vždy sa dá o triedení odpadu rozprávať hneď na začiatku. Ak nie sme na úrovni vyhadzovania odpadu do nádob alebo nemáme technické zabezpečenie, teda nádoby na odpad, treba začať s úplne inými vecami. Vzdelávanie o triedení odpadu by pre nás malo byť samozrejmé, ale potrvá to ešte pomerne dlho, kým sa k tomu dopracujeme.
Teoretické vzdelávanie obyvateľov ste robili vo Sveržove, mali ste tam zavedené aj nádoby na separovaný odpad. Viem, že ste mali v pláne na konci projektu urobiť verejné vystúpenie obyvateľov o tom, čo zmenili, čo sa naučili, ale k tomu ste sa už nedopracovali. Prečo?
V obci Sveržov sme vzdelávali trikrát. V Kojaticiach sa naplno rozbehli zmeny, pretože sa najprv komunikovalo s komunitným centrom a so starostom. Do témy nechceme vnášať ďalší tlak, skôr potrebujeme nájsť balans, koľko energie do toho vložíme my a koľko obec. Téma je komplikovaná všade na Slovensku, či sú to väčšie mestá alebo menšie obce. Najmä pri obciach s veľmi marginalizovaným obyvateľstvom vznikajú ďalšie problémy. Preto rozumieme tomu, že keď sa obec rozhodne, že do toho pôjde, je to nad rámec jej povinností.
Buď sa v obci vyskytne veľký problém, ktorý vyústi do toho, že ho treba riešiť, alebo má obec osvieteného starostu alebo starostku, ktorý chce tému odpadu aktívne riešiť. Hovorím o starostoch, pretože to, či je projekt úspešný a vieme s ním ďalej pokračovať a komunikovať ho, závisí od toho, ako vedenie obce vníma tému odpadu. Aj tieto projekty (Kojatice a Sveržov – pozn. red.) išli do úzadia možno práve preto, lebo obec mala iné prioritnejšie problémy, ktoré musela riešiť.
Nie je to o tom, aby sme niečo odprezentovali a odškrtli si urobený projekt, ale aby sme na tom vedeli pracovať dlhodobo a po nejakom čase vyhodnotiť, či boli zavedené opatrenia účinné. Nechali sme tomu voľný priebeh. Sídlime na východe Slovenska, kedykoľvek sa nám obec ozve, vieme ju nasmerovať, prísť, vzdelávať a konzultovať s ňou.
Pred rokom sme sa rozprávali o tom, že spolupráca nemôže byť postavená len na teórii, ako triediť odpad. Hovorili ste, že je dôležité zabezpečiť enviro lídrov, ideálne priamo v komunitách. Podarilo sa vám ich nájsť?
Začali sme pracovať s obcou Jasov na východnom Slovensku, v ktorej sa hromadil odpad. Bola to čierna skládka, ktorá sa pomaly presúvala až ku komunite. Obec dostala finančnú podporu od Svetovej banky. Skládku vyviezli a vyčistili, pričom to bolo približne 16 500 ton odpadu. Začali sa zamýšľať nad tým, čo robiť inak, aby sa to nezopakovalo. Vtedy obec Jasov oslovila nás – OZ Odvážne a Natur-Pack, aby sme pracovali na vzdelávaní k správnemu nakladaniu s odpadom obce ako celku. U nich je totiž iná situácia, rómske obyvateľstvo je majoritou.
Vypracovali sme harmonogram vzdelávania, ktorý obsahuje vzdelávanie zamestnancov základných a materských škôl, žiakov, zamestnancov obce, obyvateľov priamo v komunite a vzdelávanie na verejných akciách obce. Odpad má triediť každý, kto ho vytvára a má mať vytvorené podmienky na to, aby ho mohol triediť všade, kde ho vytvára. V obci sa podarilo osadiť koše na triedenie plastového odpadu, ktorý sa hromadil na zemi popri chodníku do školy.
Enviro lídrami by podľa nás mali byť osoby, ktorých obyvatelia vnímajú pozitívne, vážia si ich a vedia, že pracujú pre ich dobro. Taká osoba vie tému konzistentne pretláčať do všetkých aktivít obce a obyvatelia na jej požiadavky reagujú bez odporu. Z dospelých osôb to môže byť starosta, riaditeľ školy, zamestnanec komunitného centra alebo obce, aktívna osoba v občianskom združení – tak to je aj v obci Jasov. Práve tieto spomenuté osoby sú prirodzenými autoritami a lídrami.
Osvedčilo sa nám, že v komunitách je oveľa jednoduchšie nájsť lídrov medzi deťmi, ktoré majú pružnejšie myslenie a triedenie odpadu je pre nich hrou – novou neprebádanou aktivitou a výzvou. Majú v sebe silu meniť veci, vedia to učiť rodičov a starých rodičov.
Keď sme boli v Jasove v komunite prvýkrát, deti sa z toho veľmi tešili. Namiesto toho, aby dostali odmeny za absolvovanie interaktívneho vzdelávania o správnosti triedenia, každé dieťa dostalo žlté vrece na triedenie odpadu, ktoré si zobralo domov, aby mali kam tento odpad v domácnosti vyhadzovať. Samozrejme, musí byť zabezpečený odvoz. V týchto lokalitách je dôležité zistiť, či je tam spevnená plocha, po ktorej sa dostane auto zberovej spoločnosti. V Jasove sme preto začali v časti komunity, kde je tento prístup zabezpečený.
Takže osvedčilo sa, že enviro lídrami môžu byť práve deti?
Rodičia riešia veľa iných vecí, majú iné priority. Lídrami v každej domácnosti môžu byť deti, ale ak by sme to zobrali komplexnejšie, je potrebné, aby túto tému mali za svoju aj dospelí, ktorí snahu deti podporia a ocenia. Zatiaľ to vyzerá tak, že ak budeme pracovať nielen s deťmi v komunitách, ale aj s učiteľmi na školách a priebežne ich podporovať, konzultovať, či nachádzať s nimi riešenia na rôzne problémy, ktoré môžu v čase s triedením odpadu nastať, mohlo by to fungovať.
Keď vzdelávame na školách, učitelia nám často hovoria, že deti by sa mali tieto veci naučiť doma. V domácnostiach zase hovoria, že by sa to mali naučiť v škole. Naopak vysvetľujeme im, že efektívnejšie, ako na niekoho ukazovať prstom, je začať meniť seba a svoje okolie postupnými krokmi, ktoré nemusia byť nijak okázalé, napríklad odpad sa dá triediť aj do starých kartónov.
Ako vyzerá vzdelávanie v škole alebo v obci v praxi?
V Jasove sme zatiaľ vzdelávali pedagogický a nepedagogický personál základnej školy a dvoch materských škôl. Poskytujeme im základné informácie o tom, prečo je triedenie odpadu dôležité pre školu aj pre obec, napríklad aj z pohľadu šetrenia financií, keďže nakladanie so zmesovým odpadom je finančne náročnejšie ako nakladanie s vytriedeným odpadom. Malo by platiť, že čo je ekologické je ekonomické a naopak.
S odborníčkou Uršulou Pomfyovou z Natur-Packu sme viedli jeden a pol hodinový interaktívny seminár. Snažili sme sa pochopiť, ako majú obyvatelia uchopenú tému.Tiež sme im hovorili o špecifických veciach pre školy, napríklad ako robiť zber papiera a podobne.
V obci sme vzdelávali aj priamo v komunite dospelých a deti, ktoré boli súčasťou Dní obce Jasov, kde sme mali na starosti dve triediace staničky. Plánujeme dať najviac energie do práce s komunitou, keďže v nej potrebujeme začať budovať úplne nový návyk triedenia odpadu. Základ v podobe spevnenej cesty a nádob na zmesový odpad tam už je, čo je pre ďalšie pokračovanie smerom k triedeniu rozhodujúci moment.
Zmeny sa mali diať už počas projektu v rámci výzvy na poskytovanie Miestnej občianskej poriadkovej služby (MOPS) v obciach. To znamená, že sme prišli už do vopred pripraveného prostredia. Vždy sa s komunitou snažíme nájsť spoločný termín, aby tam mohlo byť, čo najviac obyvateľov.
Spolu s kolegyňami pracujeme na dvoch miestach. Ja s dospelými prechádzam množstvá odpadu, druhy, ktoré produkujú, kde končia a kde by správne končiť mali, následne hľadáme spoločné riešenia. Kolegyne pracujú s deťmi, s ktorými triedia odpad zábavnou formou. Snažíme sa to robiť ako taký rodinný teambuilding.
Zameriavame sa na ich bežný život, teda čo budú mať z toho, že začnú triediť. Je to ťažká otázka, pretože nastavovanie spravodlivého systému a množstevného zberu nie je jednoduché v žiadnej obci ani meste. Niekedy chýba silný motivačný prvok k triedeniu odpadu. Tí, ktorí chceli začať triediť odpad, sú dávno motivovaní. Pre ostatnú časť obyvateľstva, dá sa povedať, väčšinu, treba nájsť fungujúce mechanizmy na motivovanie.
Naposledy ste mi tiež spomínali, že nie je náročné naučiť ľudí triediť odpad, ale skôr nájsť motiváciu, aby v tom zotrvali. Našli ste už nejaké spôsoby, ktoré fungujú?
V obci Čirč každá domácnosť dáva svoje vytriedené vrece zamestnancovi Miestnej občianskej poriadkovej služby (MOPS). Je vyškolený na to, aby vedel, čo tam patrí a zaznačuje, že je vrece odovzdané a je v poriadku. Kontrola je veľmi dôležitá. Nejde nám o to, aby sme triedili len naoko. Je tenká hranica medzi tým, či to môže alebo nemôže byť v triedenom odpade a potrebujeme, aby to bolo vytriedené kvalitne. Ešte sme nenašli obec, ktorá by motiváciu k triedenie odpadu dala do istých rámcov alebo to mala niekde ukotvené. Stále je to na úrovni úvah.
Pani Zuzana Mrázová, zamestnankyňa obce Jasova, mala úvahy o tom, ako motivovať k triedeniu odpadu plošne. Treba to robiť spoločne, nedá sa to vyhradiť iba pre rómsku komunitu. Tému odpadu by sme mali komunikovať, aby nás spájala, nie stále na niekoho ukazovať prstom. Rómovia síce majú tendenciu premiestňovať odpad do svojej komunity, nevyužiť ho a preto sa tam kopí, ale veľká časť z odpadu nie je ich. Odpad, ktorý je premiestnený, je často niekoho iného. To znamená, že nie sú jeho pôvodcom.
Po jednom vzdelávaní nemáme merateľné výsledky. Dáva nám zmysel robiť veci pravidelne. Ak príde nejaký problém, je tendenciou povedať si, že vyskúšali sme to, ale nešlo to. Niekedy však stačí opýtať sa obce, čo pre to skúsili urobiť. Možno ak im chýbajú nádoby na odpad, spýtať sa, či skúsili zbierať napríklad zubné kefky (odkazovanie na výzvu firmy Curaprox, ktorá poskytuje kôš na triedenie odpadu za sto kusov použitých kefiek akejkoľvek značky – pozn. red.)
Druhá časť je vzdelávanie detí. Keď nám ktokoľvek tvrdí, že deti potrebujú za aktivitu dostať cukrík alebo inú hmotnú odmenu, po skúsenostiach, ktoré máme z Jasova, sa to absolútne nepotvrdilo. Keď sme im ju nedali, aktívnosť u nich neklesala. Okrem toho, že sme vzdelávali v komunite, kde mali deti pripravené interaktívne hry k triedeniu odpadu, sme boli aj na najväčšom dni obce. Obec má ukazovať svojim obyvateľom, že je pre ňu téma dôležitá a má ich zapájať do svojich aktivít.
Boli sme sa pozrieť na Dňoch obce Jasov, čo je veľká každoročná akcia pre všetky vekové kategórie. Mali sme tam konzultáciu k tomu, kto je pôvodca odpadu, kde môže a mal by skončiť odpad, ako to mali po minulé roky, čo môžeme urobiť tento rok a ten ďalší, aby sa to zlepšilo. Na dvoch strategických miestach sme mali triediace stanice, kde sa odpad vyhadzoval do triediacich nádob. Skvelé by bolo podujatie bez jednorazových obalov, ale musíme ísť na to postupne.
Ako na to reagovali deti?
Deťom sa to páčilo. Nevyhadzovali len svoj odpad, ale hľadali a nosili nám aj ten, ktorý našli. Úplne im stačilo, že keď ho vytriedili, dostali od nás slovné ocenenie, že urobili super vec. Pri deťoch sa nám osvedčilo, že keď sa im poďakujeme za to, že triedia s nami, odchádzajú šťastné s pocitom, že niečo urobili.
Mali sme so sebou aj farbičky, na čo sme zabudli, ale tesne predtým, ako sme odchádzali, sme ich vybrali. Deti zrazu stratili motiváciu. Všetky chceli farbičky, ale boli medzi nimi aj také, ktoré sme celý deň nevideli. Tak sme zistili, že nepotrebujeme fungovať na odmenách, pretože ľudia, ktorí to chcú robiť, to budú robiť. Rozmýšľame, ako s tým pracovať ďalej. Deti sú skvelé v tom, že dokážu niečo robiť z presvedčenia, len preto, lebo chcú niekoho potešiť. Hmotné veci v ten moment nezohrávajú žiadnu úlohu.
Máte pocit, že motivácia u nich vychádzala aj z toho, že ste z triedenia urobili zábavnú aktivitu? Motivovalo ich, že ste sa im venovali?
Sú rôzne štúdie o tom, ako sa správame, keď máme zabezpečené všetky potreby. Keď máme pri sebe niekoho, kto s nami rozpráva milo, necítime stres. Pociťujeme bezpečie a oveľa jednoduchšie sa na nám rozmýšľa a robia rôzne aktivity. Neprichádzame k nim z pozície učiteľa, alebo sa nad nimi nevyvyšujeme, inklinujeme k tomu nadviazať s nimi partnerstvo. Ďakujeme im, že spolu triedime. Museli vycítiť, že chceme, aby to tam mali čisté. Snažíme sa, aby bola každá akcia zábavná a na konci dňa bolo čo najmenej odpadu v nádobách na zmesový odpad.
Ako reagovali dospelí v Jasove?
Zdá sa mi, že aj kvôli rôznym krátkodobým projektom majú Rómovia pocit, že sa na nich chodíme pozrieť a chceme im diktovať, ako majú žiť. Nevidia náš dobrý úmysel. Čakajú, že musia robiť niečo, čo bude stáť námahu navyše a ešte to bude aj otravné a neprospešné pre ich život. Nejaký čas ich musíme ťahať na našu stranu. Pravidelné stretnutia sú super, pretože pochopia, že sme tam pre nich a nejdeme proti nim bojovať. Práve naopak, keď to dokážeme urobiť, snažíme sa im zlepšiť a zjednodušiť život.
Na akcii nám pohľadmi dávali najavo, že nás nepotrebujú. Môže za to presvedčenie, že doteraz neprekážalo, že sa odpad netriedil. Keďže dokázali fungovať bez toho, k zmenám sú skeptickí. Obviňujú nás, že sme si triedenie vymysleli. Skoro každá rodina tam bola s dieťaťom. Keď videli, že sa deti zabávajú a my sa k nim prihovárame, začali sa postupne osmeľovať.
Vieme, že každý je v téme na inej úrovni, či už z vlastnej vôle, alebo dotlačený okolnosťami. Bolo pre nás v poriadku, keď sme ich nasmerovali k správnemu košu, pretože aj to bol dobrý začiatok. Niektorí dospelí sa pýtali, prečo to tak je, vysvetlili sme im, čím sme s nimi nadviazali prvý kontakt.
Jeden z ďalších problémov, ktoré ste minulý rok pomenovali bola vzdialenosť kontajnerov od rodinných domov. V Sveržove ste najskôr umiestnili kontajnery na začiatok komunity, potom ste ich museli kvôli zberovej spoločnosti premiestniť na iné miesto, čo môže odrádzať obyvateľov od triedenia. Ako je to v súčasnosti v Jasove?
Dokáže to odradiť kohokoľvek od triedenia. Okrem „osvietených“, ktorým je úplne jedno, ako ďaleko sú koše a pôjdu tam aj tak. Drvivá väčšina však funguje na takzvanej nulovej donáškovej vzdialenosti. Mali by ich mať čo najbližšie, ideálne po ceste do práce, kde ich to nezdržuje. Pohodlie je, bohužiaľ, potrebné.
Vo Sveržove sme nádoby na triedenie odpadu premiestňovali. Nastal však problém, že akonáhle sú koše spoločné pre viac domácností, obyvatelia vedia na seba navzájom ukazovať prstom. Povedia, že odpad vytriedili dobre, ale obvinia druhých, že ho znečisťujú. Vo funkčnom systéme by to malo byť rozdelené na čo najmenšie dieliky, teda čo najadresnejšie. To znamená, že svoj kôš by mala mať vyslovene jedna domácnosť. Vieme to takto jednoduchšie odkontrolovať a je to lepšie dohľadateľné. Takto to funguje v Jasove aj v Čirči, že odpad sa zbiera od domácnosti k domácnosti.
Znamená to, že každá domácnosť by mala svoje kontajnery alebo svoje vrecia?
Keď sa rozprávame o kvalitnom triedení, ktoré by sme chceli poskytnúť, čierna nádoba by mala byť, ak sa dobre triedi – najmenšia. Potom by tam mala byť, podľa toho, či sme v trojkombinácii plastov, nápojových kartónov, ďalšia jedna žltá nádoba na triedenie. Modrý kontajner sa väčšinou vo vylúčených komunitách nevyužíva, papier sa spáli, keďže sa vykuruje tuhým palivom. Nemala by chýbať ani zelená nádoba na triedenie skla. Obec má povinnosť zabezpečiť aj zber kuchynského biologického odpadu a v rámci možností dodať hnedé nádoby. To predstavuje štyristodvadsať litrové nádoby, ktoré môžu byť umiestnené v predzáhradke alebo za domom. Často sa stáva, že ich nie je kam umiestniť, alebo sú finančne veľmi nákladné, a preto mnohé obce fungujú na vrecovom systéme.
Keď sme prišli do Jasova, obyvatelia mali pred domom len čierne nádoby, ktoré vysúvali von v čase odvozu zmesového odpadu. Nakoniec vyhodnotili, že je praktickejšie používať vrecia. Začali s trojkombináciou plastov.
V Jasove budeme pracovať ďalej. Od obyvateľov budeme zisťovať, ktoré druhy odpadu vedeli vytriediť, s ktorými mali problém, či mali kde uskladniť vrecia s odpadom a podobne. Na každý podnet sa budeme snažiť nájsť funkčné riešenie. V marginalizovaných komunitách by dávalo najväčší zmysel, z pohľadu množstva odpadu, začať s kuchynským biologickým odpadom, no máloktorá obec s ním začína kvôli finančným nákladom, ktoré je potrebné dať do odpadového hospodárstva.
Minulý rok ste mi hovorili, že v obci Čirč sú odpady kontrolované zamestnancom obce. Zistili ste, či sa to osvedčilo?
Boli sme tam pred rokom, keď stavali nové domy. Nechceli sme prísť na ohlásenú návštevu, pretože v takom prípade je väčšinou všetko vypratané. Komunitu a jej okolie sme chceli vidieť v pravom svetle. Zistili sme, že prostredie bolo naozaj pomerne čisté. Videli sme, že nastavený systém u nich funguje. Obci sme ponúkli spoluprácu, no možno vtedy nebol správny čas. Pred dvoma mesiacmi sa ozvali z ich komunitného centra, že by chceli naštartovať vzdelávanie pre obyvateľov. Systém majú nastavený, ale myslia si, že triedenie nie je veľmi kvalitné. Plánujeme nadviazať spoluprácu.
Dá sa povedať, že prišli na to, ako motivovať obyvateľov triediť odpad. No chýba dovzdelávanie sa, kam čo patrí?
Motivácia bola jednorazová a čistenie nebolo pravidelné. Triedenie by malo byť samozrejmé a mala by fungovať aj kvalitná kontrola. Keď postupovali z domácnosti do domácnosti, prišli na to, že je fajn, keď príde niekto, kto nemá s obcou žiadnu citovú väzbu. Niekedy hovoríme veci, ale naši známi nás už nepočujú. Potrebujú to počuť od niekoho cudzieho. Dokážeme im dať informácie, ktoré môžu pomôcť bez toho, aby sme niekoho osočovali alebo čokoľvek zisťovali. Komunitní pracovníci z MOaPS, ktorí sú v lokalite každý deň, sa by sa mali postarať o to, aby to bolo udržateľné.
Oni kontrolujú odpad?
Sú to pracovníci z MOaPS, ktorí majú potrebné vzdelanie. Umožňuje im to byť medzikrokom, pretože vedia o triedení a potrebujú usmerniť obyvateľov.
O téme sa rozprávame už tretí rok. Zmenilo sa niečo v tom, ako to vnímate? Na čom by ste ešte chceli zapracovať a kde vidíte najväčšie výzvy?
Určite funguje ísť za obcou s čistými kartami. V mnohých obciach sa stáva, že poplatok za odpad nie je reálnym poplatkom. Obec zaňho platí oveľa viac, ako platia občania. Nie je fér, že musí zaplatiť peňažný rozdiel. Chceme finančne zarámcovať odpadové hospodárstvo a nakladanie s odpadom. Odpadová téma je pri obciach, ktoré majú aj marginalizované komunity, tŕňom v oku. Predtým, ako začneme riešiť tému odpadu, malo by sa začať pracovať na tom, aby sa tieto dve časti obce začali zmierovať a spoločne fungovať.
V mojom ideálnom optimistickom svete by sme tému odpadu mohli vložiť do nejakých komunitných aktivít pre občanov, napríklad búrz, ktoré by obyvateľov spájali. Silným momentom aj ťahačom do budúcna sú deti. Vidíme v nich veľký potenciál. Nemali by sme ich odčleňovať od dospelých. Vzdelávanie by sme mali robiť súbežne na rovnakom mieste, aby boli všetci v pohode, aby to bolo interaktívne a zábavné. Ľudia sa, v dnešnej smutnej dobe, chcú zabávať. Je dôležité nerobiť „suché” vzdelávania. Nerobiť ich len preto, aby sme si odškrtli, že sme ich spravili. Dôležité je, aby mali emóciu a dopad. Snažíme sa ísť do spoluprác, na ktoré nás oslovia obce, pretože potrebujeme vedieť, že obec to myslí vážne a naozaj chce problematiku riešiť.
Keď to obec chce, nájde si spôsob, ako obyvateľov motivovať a kontrolovať. Veríme, že to dokáže urobiť tak, aby to nediskriminovalo žiadneho obyvateľa obce. Naším cieľom je realizovať akýkoľvek zásah, ktorý by mohol mať za následok zmenšenie množstva zmesového odpadu. Keď investujeme čas do vzdelávania, ako aj napríklad v Jasove, naším predpokladom je, že o desať až pätnásť rokov nebudú musieť riešiť, že sa im tam opäť vytvorila skládka.
Pri udržateľnosti správneho triedenia hovoríme o vytvorení nového návyku, pričom posunúť nový návyk na úroveň každodenného fungovania potrebuje čas. Pomáha kontrola, pravidelné aktivity, ale aj motivácia. V obci by mal byť jeden človek, ktorý si tému zoberie za svoju a vidí ju všade. Nestačí za rok urobiť ďalšie preškolenie, ale tému vkladať do čohokoľvek, čo obec robí. Fungovanie na mnohých frontoch, by mohlo byť odpoveďou na to, čo je funkčné. Malo by to ísť súbežne, deti to počujú v škole, no rovnako aj doma.
Tí, ktorí vzdelávajú, by sa nemali povyšovať nad situáciou, ktorú vidia, mali by ju naopak prijať takú, aká je, nachádzať spôsoby a počuť ich. Vnímať, že je tam mnoho problémov a ponúknuť pomoc. Vedieť na to všetko reagovať, pretože v každej obci sa deje niečo iné. Mali by sme ísť postupne a nedávať si deadline. Nevieme si to ani dávať do tabuliek a odškrtávať. Vo vylúčených komunitách sa veci menia každý deň. Musíme jasne a jednoducho komunikovať tému a vedieť povedať, čo od nich očakávame, aby vedeli, čo majú čakať od nás. Nie sme tam len ako lektori, ale aj pomocná ruka. Keď je niečo v neporiadku, plníme úlohu mediátorov medzi obcou a nimi. Toto sú veci, ktoré by spolu mohli fungovať.
Čo plánujete na najbližšie obdobie v projekte?
Plánujeme pokračovať v Jasove, kde budeme vzdelávať zamestnancov Obecného úradu – MOPS a rozvojové tímy, ktoré sú najviac v teréne. Časovo sme to plánovali inak, mali byť prví, ale najskôr sme potrebovali zachytiť učiteľov, ktorí ešte počas prázdnin plne neboli v škole, aby sme mali takmer všetkých pohromade. Budeme ďalej pracovať s marginalizovanou komunitou, malo by prísť aj na vzdelávanie majority, u nich minority (v obci Jasenov je rómske obyvateľstvo majoritou – pozn. red.).
Medzitým sa ozvala obec Krivany. Dostali sme sa k nim cez Svetovú banku. Keď im odpad vznikne na ulici, tri dni predtým, ako má prísť zberová spoločnosť, dostanú žlté vrecia a odpad pozbierajú. Odpad však zbierajú z verejných priestranstiev, čo nie je úplne triedenie odpadu. Ideme systém posunúť o level vyššie a vysvetliť, že existuje aj iné triedenie.
Komunikujeme s obcou Čirč a Chmeľov a radi by sme nastavili efektívnu spoluprácu aj s komunitným centrom, ktoré je v Prešove v lokalite Tehelňa, kde sme nedávno tiež vzdelávali deti. Zo všetkých skúsenosti z terénu, by sme chceli urobiť štúdiu, ktorá by zachytávala, čo v tejto oblasti funguje, čo naopak nie a mala by ambíciu byť podkladom pre systematické rozvíjanie tejto témy v národnom merítku.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
