Neísť na vysokú školu podľa študentiek gymnázia už nie je frajerina, aj keď to tak môže vyzerať na sociálnych sieťach. Maturantky z Gymnázia Považská Bystrica – Michaela Škrabáková, Angelika Fujaková, Simona Gajdičiarová, Rebeka Rezáková a Ema Teplanová – hovoria, že žiaci by mali viac diskutovať o politike a učiť sa veci do života. Mladším študentom radia, že záujem o verejné dianie im pomôže aj na prijímacích skúškach. Vypočujte alebo prečítajte si rozhovor zo série Edužur s učiteľkou angličtiny a ruštiny a mentorkou z Komenského inštitútu Annou Jančovou.
Aké boli vaše predstavy o gymnáziu predtým, než ste sem nastúpili? Naplnili sa?
M.Š.: Nepremýšľala som nad inou možnosťou, ako ísť na gymnázium. Nebola som rozhodnutá, čo chcem študovať. Nemala som očakávania, nebola som ani na Dni otvorených dverí na našom gymnáziu. Čo u mňa zavážilo bolo aj to, že na gymnázium chodila aj moja mamina, poznala niektorých učiteľov a povedala mi, že to bude fajn.
To je celkom dobrý postup, nemať žiadne očakávania alebo?
M.Š.: Som tu spokojná. Je to dobrý prvý krok do budúcna a myslím si, že aj do života na vysokej škole. V kolektíve sme si sadli so spolužiakmi aj učiteľmi. Často sa smejeme, ale vieme viesť aj hlboké a zaujímavé debaty.
V čom bol stredoškolský systém iný v porovnaní s tým na základnej škole?
M.Š.: Odpadávanie hodín a to, že počas nich môžete byť doma.
E.T.: Môžeme ísť na chodbu aj počas prestávky a cez leto sa nemusíme prezúvať.
Myslíte, že by to bolo možné aj na základnej škole?
A.F.: Nie, tam musí byť určitá disciplína, pretože sú tam mladšie deti, ale na strednej škole to funguje.
Šokovalo vás niečo počas štyroch rokov štúdia?
R.R.: Korona.
Keď ste prišli na gymnázium, takmer celý prvý rok ste mali dištančné vyučovanie a boli ste spolu málo. Ako vás to poznamenalo?
R.R.: Podpísalo sa to na maturite zo slovenčiny. Prvý ročník sme preleteli a ani si nepamätáme, čo sme sa učili.
M.Š.: Chýbajú nám základy, na ktorých by sme mohli stavať pri učení sa na maturitu.
A.F.: Prvé dva roky sme sa vzdelávali dištančne, a to vplývalo na naše vzťahy. Napríklad v oktáve (latinský názov triedy, ôsmy ročník – pozn. red.), v ktorej sú študenti osem rokov, majú utužené vzťahy. My sme na gymnáziu boli len štyri roky, tak nám to trochu chýba. Nehovoriac o tom, že v prvom ročníku sa najviac zoznamujete a vytvárate si vzťahy.
S.G.: Prvýkrát sme sa zoznamovali alebo zbližovali vtedy, keď sme pripravovali stužkové slávnosti.
M.Š.: Po stužkovej sa spolu už rozprávame viacerí, zrazu to ubehne a škola sa opäť skončí.
S.G.: Veľa žiakov potrebuje vidieť a počuť profesora, ako vysvetľuje učivo. My sme sa učili doma a nie každému sa chcelo počúvať prednášku v posteli. Z prvých ročníkov nemám žiaden zošit.
Žiaci na Gymnáziu v Považskej Bystrici si volia do tretieho ročníka už väčšinu predmetov. Ako hodnotíte, že už ako druháci rozhodujete o predmetoch?
A.F.: Pozitíva to má hlavne pre tých, ktorí sú rozhodnutí, čo chcú študovať. Ak niekto vie, že chce študovať medicínu, tretí a štvrtý ročník sa už venuje len tomu, čo je jeho prioritou do budúcna, napríklad biológii a chémii. Ale je to náročné pre človeka, ktorý to nevie. V štvrtom ročníku tak môže byť v pozícii, že si predtým zvolil zlé predmety a bude sa musieť doúčať chýbajúce informácie kvôli vysokej škole, čo je aj môj prípad.
Je to náročné?
A.F.: Áno, síce toho nie je veľa, ale predsa len s učivom na maturity sa to stíha ťažko.
R.R.: Ja som si zvolila úplne iné predmety v treťom ročníku. Pôvodne som bola rozhodnutá, že idem na medicínu, a potom som to zmenila na humanitné predmety. Predtým som bola zvyknutá na iný štýl učenia. Učila som sa fakty, ale potom som prišla na hodinu, kde sme diskutovali, a to bola facka.
Je to však lepší postup prejsť od cvičenia k diskusii, než naopak?
R.R.: Keď človek vypadne z cvičenia, je ťažké nabehnúť naspäť.
A.F.: V druhom ročníku som si myslela, že som si zvolila ľahšiu cestu, pretože som sa dala na dejepis a občiansku náuku, čo je bifľovačka. Časom som zistila, že by mi nejaký logický predmet, ako napríklad matematika, išiel viac.
M.Š.: Ja som si zvolila občiansku náuku s dejepisom, ale vidím to viac pozitívne. Už v prvom ročníku na gymnáziu som bola rozhodnutá študovať skôr medicínsky smer, ktorým vás často vedú rodičia. Ale keď sme začali mať hodiny dejepisu a občianskej náuky, zaujali ma natoľko, že som si ich zvolila. Mám pocit, že som sa v nich našla, a že mi pomohli v sebarozvoji.
Vychádzajú vám vyučujúci v ústrety, keď potrebujete pomoc?
A.F.: Ja som to s učiteľmi, ktorí ma pripravujú na maturitné predmety, veľmi nerozoberala. Ale máme tu jedného profesora, ktorý mi pomáha s doučovaním. Robí to v podstate vo svojom voľnom čase po škole a je ku mne veľmi ústretový a nechcel za to nič.
Hovorí sa, že škola by mala rozvíjať nielen vaše vedomosti, ale aj osobnosti. Máte pocit, že to robí?
E.T.: Profesori sa s nami rozprávajú otvorene, a práve to pomáha mladým ľuďom v tom, aby našli správny názor. Keď sme boli mladší, mali sme iné názory. Sledujeme prácu vzdelaných ľudí, ako komunikujú, a možno sme vďaka tomu prišli na to, čo je správne.
M.Š.: Občas zažívam kultúrne šoky, pretože v škole žijeme v bubline. V našom a nižšom ročníku je to harmonické. Väčšinou sme si ústretoví, sme k sebe milí a tolerantní voči určitým názorom. Keď potom vyjdete von z tejto bubliny do sveta a vidíte, ako s vami a medzi sebou komunikujú iní ľudia, rozmýšľate nad tým, či je vaša bublina zlá, alebo či je to zlé vonku. Tu máme vytvorené perfektné prostredie na sebarozvoj, a potom príde facka od reality.
Čo by podľa vás na strednej škole už nemalo byť a čo vám chýba?
E.T: Mal by sa zmeniť obsah a mali by sme sa učiť veci do života. Stále sa učíme to isté, ale spoločnosť veľmi napredovala.
A.F.: Mali by sme sa viac rozprávať. Viem, že škola má byť apolitická. Ale mali by sme sa rozprávať s mladšími ľuďmi o tom, aký dopad majú voľby, alebo ako by mal fungovať štát. Diskutujeme o tom iba na občianskej náuke, ktorú máme v prvom a druhom ročníku. Osemnásťroční a devätnásťroční ľudia sú už dospelí a často nevedia, aký má dopad, keď nejdú voliť.
M.Š.: Páčilo by sa mi aj rozšírenie tém a zadaní v literatúre. Samozrejme, sú tam veľmi kvalitné a takmer niekoľko desaťročí staré diela. Sú nadčasové, ale potom sa dostaneme k niečomu, čo nám do života nič nedá. Zbytočne sa s tým trápime. V poslednom čase pritom vzniká toľko krásnych literárnych projektov, o ktoré by sme sa mohli zaujímať.
A.F.: Ruku na srdce, väčšina ľudí tie diela nečíta. Napríklad vo Veľkej Británii je to tak, že sa sústredia na jednu knihu. Možno by sme mohli naozaj len dopodrobna čítať a rozoberať jednu alebo dve knihy. S čítaním majú problém už veľmi malí žiaci, a toto by im mohlo pomôcť.
Už ste si prešli externou časťou maturitnej skúšky. Hodnotí skúška to, čo ste sa naučili? Aký má podľa vás zmysel?
A.F.: Veľa ľudí by ju zrušilo, pretože to niekedy môže byť nespravodlivé. Žiaka to môže vystresovať tak, že ju nedokáže napísať. Zároveň nemusí odrážať jeho vedomosti. Na druhej strane, je to prvá skúška v jeho živote a ukáže mu, ako to bude fungovať na vysokej škole.
M.Š.: Pre nás maturity veľa neznamenajú, pretože polovicu z nás už zobrali na vysoké školy. Pri tých, ktorí robia prijímacie skúšky, sa na maturitu nekladie váha. Ale nerušila by som ju, pretože si neviem predstaviť prísť na vysokú školu bez toho, aby som si tým prešla. Aj keď to bolo len zo slovenčiny a angličtiny, napríklad slovenčine som sa musela venovať týždeň, aj keď väčšina z nás v druhom ročníku nad tým ohrnula nos. Na vysokej škole sa budeme musieť jednému učivu venovať dlho. Keď prídu zápočty a skúšky, budeme sa musieť naučiť fungovať pod tlakom.
Chcete ešte niečo dodať k maturitám?
R.R.: Je to taký strašiak.
Niekto vás straší maturitami?
M.Š.: Áno, hovoria, že už idú maturity, teraz sa musíte naozaj sústrediť. Ale myslím si, že nimi prejdeme všetci. Aj keby test dopadol zle, je tam sloh a ten napíše každý minimálne na trojku alebo dvojku. Študentom, ktorí si tým ešte neprešli, by som poradila, aby neurobili chyby, ktoré sme urobili my. Päť minút pred maturitou sme boli vystresovaní a v slzách. Ale je to prvá skúška a je potrebné vnímať to ako väčšiu životnú skúsenosť.
Čo by ste odkázali deviatakom, teda čo by mohli robiť inak ako vy? Na čo majú klásť dôraz?
A.F.: Určite nehrať formu, pretože my sme tak niektorí prišli do prvého ročníka. Odkázala by som im, aby si medzi sebou budovali vzťahy, pretože im môžu zostať do konca života. Aby si ich vytvárali aj s učiteľmi, pretože im môžu pomôcť, ale aj uškodiť. Na tejto škole takí nie sú, ale budovať si vzťah s učiteľom je výhodné. Nemyslím to však korupčne.
Odporučila by som im aj to, aby sa učili a rozširovali si všeobecný prehľad. Vzdelávanie vám nikto nemôže zobrať. Dokážem sa rozprávať s rovesníkmi aj staršími ľuďmi, mám svoj názor a argumenty na iné názory, viem sa za seba postaviť. To všetko mi dalo gymnázium. Aj na sociálnych sieťach je teraz frajerina – neísť na vysokú školu. Investovať v sedemnástich rokoch a byť milionár v dvadsiatke. Ale tak to nefunguje a škola dá človeku najviac.
M.Š.: Nedávno sme mali na škole Deň otvorených dverí a niektorí deviataci sa hrali na veľkých frajerov, že sa chcú len uliať z hodín. Nevypláca sa to. Učitelia nás učia asertivite. Občas vám príde, že niečo je nefér a myslíte si, že by to mohlo prebiehať inak, ale nemusíte byť horenos. Dnes už nie je frajerina vykašľať sa na školu, chodiť von a nič iné neriešiť. Netreba byť len ponorený v knihách, ale na gymnáziu to tak ani nie je. Záujem o verejné dianie vo svete a na Slovensku vám môže pomôcť na prijímacích skúškach, neskôr aj na vysokej škole. Nie každý z nás môže byť influencerom.
Ale jeden nikdy nevie a aj influencer by mal mať nejaký prehľad.
M.Š.: Tak aj vy ste influencerka.
Aké bude podľa vás vzdelávanie o sto rokov?
M.Š.: Bude sa viac pracovať s umelou inteligenciou a elektronikou. Tomuto svetu nerozumiem, tak o tom nebudem viac rozprávať. Ale silnie to a budeme sa musieť venovať tomu, ako pracovať s týmito vymoženosťami.
A.F.: Bude potrebné brať na to ohľad, keďže aj žiaci používajú umelú inteligenciu. Vďaka nej sa môžu vyhnúť aj písaniu slohov. Učitelia budú musieť nájsť spôsob, ako zabrániť tomu, aby za nás umelá inteligencia napísala všetko. Školský systém sa určite zmení.
Podcast Edužur pripravujeme vďaka podpore od Nadačného fondu Telekom.
Články z rubriky VZDELÁVANIE
Profil autora:
Stredoškolská učiteľka, ktorá rada hľadá odpovede na otázky, súvisiace so vzdelávaním. Baví ju uvažovať s skúmať, čo pri učení (ne)funguje a prečo. Svoje úvahy a nápady overuje v praxi a ak sú použiteľné, rada ich posunie ďalej. Je absolventkou a mentorkou Komenského inštitútu a okrem pedagogiky sú jej vášňou knihy, amatérske divadlo a kráčanie.
