Čím viac kontextov, štýlov a kultúr študenti zažijú, tým majú podľa Dominika Nowaka viac porozumenia a otvorenosti k rôznym kultúrnym odlišnostiam a špecifikám. Nowak je študentom Univerzity Minerva, na ktorú sa hlási viac než 25-tisíc mladých ľudí ročne, pričom prijímajú len dve percentá záujemcov. Podľa britského denníka The Guardian sa Minerva stala najselektívnejším vysokoškolským štúdiom globálneho severu. V rokoch 2022 a 2023 získala označenie „najinovatívnejšia vysoká škola na svete“ a dostať sa na túto školu je podľa britského denníka náročnejšie ako napríklad na Harvard. V čom je toto štúdium revolučné?
Dominik pochádza z malej dediny Kotórz Wielki na poľsko-českom pohraničí. Po absolvovaní základnej a strednej školy v Poľsku išiel študovať na medzinárodné štúdium United World College v Nemecku. O Minerve sa dozvedel od svojej kamarátky, ktorá tam študovala a od momentu, ako sa o nej dozvedel, bol odhodlaný sa na túto školu dostať.
Projekt Minerva vznikol v roku 2012 ako startup v americkom regióne Silicon Valley s cieľom priniesť revolúciu do vysokého školstva. Ambície mali nemalé – stať sa najlepšou vysokou školou na svete, na ktorú sa budú zvučné akademické inštitúcie ako Harvard, Cambridge alebo Oxford iba doťahovať.
Ako vyzerali prijímačky na Minervu?
V prvom rade, prijímacie pohovory sú bezplatné, pretože škola dbá na to, aby poskytla príležitosť a možnosť prijatia všetkým študentom bez ohľadu na ich finančnú situáciu. Takže nemusel som písať žiadne štandardizované prijímacie testy, za ktoré by sa platilo. Do prihlášky som musel uviesť moje akademické výsledky za posledné tri roky a samostatnú časť prihlášky tvorili „dosiahnuté úspechy“. Do šiestich políčok som mal uviesť moje najväčšie úspechy, nemuseli to však nutne byť akademické úspechy. Napríklad, ako jeden svoj úspech som uviedol, že som dobrý v šírení radosti vo svojom okolí.
Samotné prijímacie skúšky pozostávajú zo šiestich častí: testujú sa matematické schopnosti, celkové IQ, kreativita, divergentné myslenie (znamená využívať myseľ vynaliezavými spôsobmi a hľadať kreatívne riešenia určitého problému – pozn. red.), pohotovosť, argumentácia a komunikácia a schopnosť riešiť problémy.
Uvediete príklad, ako sa tieto zručnosti na prijímacích pohovoroch testovali?
Na pohovoroch som napríklad dostal zadanie napísať za dvadsať minút esej, v ktorej som sa mal zamyslieť nad situáciou, že prichádza povodeň a ja som uväznený v budove s dvomi kamarátmi. Voda pomaly stúpa. Jeden z kamarátov chce ísť doľava, druhý doprava. Jeden z nich je veľmi hlučný a naliehavý, druhý je vystrašený a ja som presvedčený, že treba ísť rovno vpred. Čo by ste v takejto situácii robili? Toto bolo zadanie s veľmi otvoreným koncom. Nie je to úloha, ktorá má správne a nesprávne riešenie. Iba testuje, ako by ste dokázali pohotovo riešiť veľmi neštandardný problém. Ja som napríklad uviedol, že toho ukričaného kamaráta by som poslal k najbližšiemu oknu, aby kričal o pomoc.
Iná úloha pozostávala z toho, že mi položili otázku, mal som opäť dvadsať minút na premyslenie a potom som musel svoju odpoveď sformulovať do dvojminútovej odpovede.
Ako a kde prebiehali prijímacie pohovory?
Všetky testy a eseje bolo treba robiť online a neprebiehali v stanovenom čase. Všetky úlohy bolo potrebné splniť pred dedlajnom, ale jednotlivé časti som mohol robiť vtedy, keď mi to vyhovovalo. Mohol som si vyberať poradie úloh a ak som cítil príliš veľký stres z nejakej úlohy, mohol som si oddýchnuť, vyspať sa na to a ďalšie úlohy plniť nasledujúci deň s čerstvou hlavou. V prvom kole prijímačiek som plnil úlohy online, druhá časť už pozostávala z online pohovoru.
Čisto teoreticky, nemohol by niekto iný potom absolvovať testy namiesto vás?
Nie, majú to veľmi dobre zabezpečené a zatiaľ čo som pracoval na zadaniach, bola nahrávaná obrazovka môjho počítača, ako aj ja sám. Takže keby som si chcel otvoriť iné okno na počítači alebo mal by som niekoho pri sebe, kto by mi radil, vedeli by o tom. A to by znamenalo automatické vylúčenie z prijímacieho procesu.
Kto sú vaši spolužiaci a ako vyzerá bežný semester na Minerve?
V ročníku je nás okolo 120 a sme z celého sveta. Niektoré krajiny sú zastúpené početnejšie, ako Kazachstan, Egypt, Brazília či Japonsko. Menšiu skupinu tvoria študenti z USA, ktorých je sedem a zvyšok je z každej možnej krajiny, na akú si spomeniete. Každý semester prebieha štúdium v inej krajine. Prvý semester som študoval v San Franciscu v Kalifornii, na druhý semester som cestoval do Soulu v Južnej Kórei, momentálne som v Berlíne a v lete cestujem do Argentíny. Cieľom je, aby sa z nás stali svetoobčania. Aby sme cestovali, zažívali rôzne kontexty a učili sa z nich.
V každom meste máme rozbehnuté dobrovoľnícke projekty s lokálnymi partnermi, preto zažívame rôzne pracovné a učebné štýly. Ak porovnám moju skúsenosť zo San Francisca a Soulu, mal som možnosť zažiť úplne odlišné spôsoby komunikácie, sieťovania, pričom sa od vás očakávajú úplne iné zručnosti. Čím viac kontextov, štýlov a kultúr zažijeme, tým viac porozumenia a otvorenosti máme k rôznym kultúrnym odlišnostiam a špecifikám.
Samotný každodenný život v rôznych kultúrach nás trénuje v schopnosti prispôsobiť sa, načítať si, kde sa nachádzame a nájsť adekvátny prístup, ale tiež nás to trénuje v schopnosti vystúpiť z našej komfortnej zóny a prijať rôznorodosť. Už len skutočnosť, že každých šesť mesiacov si nanovo musíme vystavať život v novej kultúre, je veľkou skúškou. Naraz sa ocitnem v novom prostredí a musím si vybaviť telefónnu kartu, bankový účet, najesť sa, presunúť sa z miesta na miesto, zistiť, ako tam fungujú každodenné záležitosti. Je to o absolútnom a opakovanom vystupovaní z komfortnej zóny, no zároveň je to fascinujúce a úžasné. Výsledkom je, že keď sa teraz vrátim domov do Poľska, vidím ho úplne inými očami.
Odbor, ktorý študujete, je dvojkombinácia: prírodné vedy a programovanie. Napriek tomu, v prvom ročníku ste študovali úplne iné predmety.
V prvom ročníku majú všetci študenti jednotné predmety, či sa chcú špecializovať na prírodovednú oblasť, jazyky, humanitné vedy, alebo čokoľvek iné. Ide o štyri predmety: empirická analýza, multimodálna komunikácia, komplexné systémy a technológie.
Tieto predmety sú základnými kameňmi poznania. Ide v podstate o to, aby nám dali na úvod dostatok nástrojov správneho uvažovania, logiky a zručností riešenia problémov. Aby podporili náš proces myslenia a štruktúrovanosť kritického myslenia.
Počas prvého ročníka som mal iba tieto štyri predmety, pričom každý predmet sme v jednom týždni mali v dvoch 90-minútových blokoch. Výučba prebiehala od pondelka do štvrtka a piatok bol zameraný na dobrovoľnícku prácu a spoznávanie kultúry a krajiny. Avšak každá hodina si vyžadovala minimálne dve hodiny samostatnej prípravy – čítania textov a samoštúdia. Následne sme absolvovali online hodiny, ktoré sú do veľkej miery založené na diskusiách, na ktorých učitelia nehovoria viac než dvadsať percent času.
Jednou z úloh, ktorú sme napríklad mali, bolo vysvetliť istý vedecký koncept najprv skupine počítačových expertov a následne skupine žiakov prvého ročníka základnej školy. V každom z týchto predmetov preberáme rovnaké témy, ale vždy z iného uhla pohľadu. Napriek tomu, že žiadna výučba netrvala viac než hodinu a pol, vždy som bol v jej závere úplne vyčerpaný.
Ako vyzerá hodnotenie na tejto univerzite?
Neexistujú záverečné skúšky. Hodnotenie je postavené na esejách, písomných prácach a aktivite na hodinách. Neprestajne píšeme nejaké práce, v ktorých musíme aplikovať zručnosti a nástroje, ktoré sme si osvojili.
Niektoré univerzity na Slovensku zvažujú nezadávať študentom písomné práce s odôvodnením, že študenti môžu zneužiť umelú inteligenciu na ich vypracovanie. Ako to má Univerzita Minerva?
Mnohí naši profesori sú programátori, ktorí stáli pri zrode umelej inteligencie. Vždy nám prízvukujú, že umelá inteligencia je nástroj, ktorý nám môže pomôcť, nie nepriateľ, ktorého sa treba báť. Je to však nástroj, ktorý treba používať zodpovedne, aby sme z neho získali maximum.
Ak by som však použil umelú inteligenciu, aby som vyriešil písomné zadanie na nejaký predmet, je istota, že by to nemalo dostatočnú hĺbku, pretože algoritmy umelej inteligencie nedokážu poriadne aplikovať všetky koncepty, ktoré sa učíme na hodinách.
Nikto nám nezakazuje používať Chat GPT, naopak, povzbudzujú nás, aby sme ho využívali pri príprave na hodiny. Pretože, ak máte pred sebou nejaký nový koncept, ktorému poriadne nerozumiete, môžete sa umelej inteligencie opýtať, kde vidí chyby vo vašom rozmýšľaní a čo ešte potrebujete pochopiť. Naši profesori vnímajú umelú inteligenciu ako nástroj, ktorý môže podporiť náš proces učenia.
Samozrejme, nechcú, aby naše práce boli kompletne vygenerované umelou inteligenciu, preto vyžadujú, aby sme v závere každej práce uviedli všetky spôsoby, ktorými sme umelú inteligenciu pri písaní využili. Taktiež musíme uviesť špecifické otázky, ktoré sme jej kládli, ako aj jej odpovede.
Sú aj zadania vašich prác formulované tak, aby nebolo možné získať na ne jednoduché odpovede pomocou umelej inteligencie?
Uvediem príklad, lebo na ňom to bude asi najjednoduchšie viditeľné. V prvom ročníku sme dostali zadanie písomnej práce: „Vysvetlite vznik sociálneho javu“, to bolo všetko. Ja som si na ilustráciu vybral rozmach fajčenia v druhej polovici 20. storočia v USA, na ktorom som ilustroval princípy a mechanizmy vzniku a šírenia konkrétneho sociálneho javu. Odpoveď na takéto zadanie jednoducho nedokáže dostatočne a do hĺbky vypracovať Chat GPT. Musel som použiť vedomosti získané na hodinách, ako napríklad feedbackové slučky, sociálne siete a mnohé iné. Odpovede umelej inteligencie by boli nedostatočné pre mňa ako študenta na univerzitnej úrovni.
Minerva sa tiež prezentuje ako veľmi praktické štúdium. Ako sa to prejavuje na hodinách a v čom je výučba iná oproti prednáškam a výučbe na klasických vysokých školách?
V prvom ročníku som si zažil absolútne minimum prístupu v zmysle: „Ja vám odovzdám vedomosti a vy ich pasívne prijmete a zopakujete“. To je presný opak toho, o čo sa táto univerzita snaží. Jej cieľom je, aby sme aktívne pochopili javy okolo nás.
Na bežnej univerzite chodia študenti na prednášky, zapisujú si poznámky a tak sa učia. Na Minerve toto robíme samostatne, ako prípravu na hodiny. Pred každou hodinou strávime dve hodiny samostatnou prípravou, študovaním potrebných materiálov a podkladov. Na hodinu potom prichádzame s otázkami, pochybnosťami, nejasnosťami a počas hodiny prechádzame aktivitami, ktoré usmerňujú náš myšlienkový proces.
Hodina prebieha vo forme facilitovanej diskusie, kde svoje nejasnosti predostriete pred spolužiakmi a diskutujete o nich. Vzájomné diskusie, po samostatnom naštudovaní materiálov, nám pomáhajú získať celistvejšie porozumenie v danej téme. Na univerzite je kladený veľmi malý dôraz na zapamätanie si konkrétnych vedomostí. Samozrejme, musíme ovládať správne názvoslovie a terminológiu, ale predovšetkým od nás chcú, aby sme do hĺbky porozumeli procesom fungovania – prečo sa to deje, aké faktory do toho vstupujú a na čom sú dané mechanizmy postavené. Nechcú počuť definície. Nie je to o učení, ale o skutočnom porozumení.
Ďalším špecifikom je, že všetky vyučovacie hodiny prebiehajú online. Znamená to, že svojich vyučujúcich nikdy nestretnete naživo?
Nie, skutočne všetko prebieha online, ale na druhej strane, každý semester máme aj semináre a stretnutia s lokálnymi expertmi v danej oblasti. Okrem toho máme dobrovoľnícku prácu, povinné stáže a exkurzie, kde sme obklopení ľuďmi.
Napriek tomu, že fungujeme online, máme možnosť nadviazať veľmi intenzívnu interakciu s našimi profesormi, lebo štýl, akým sú vedené hodiny, umožňuje našim profesorom vidieť nás nepretržite tvárou v tvár.
Ak sedíte v bežnej učebni, tí v prvých radoch majú lepšiu interakciu s prednášajúcim, ale čím viac dozadu si sadnete, tým jednoduchšie je byť na telefóne, baviť sa s kamarátmi a kontakt s prednášajúcim sa stráca. Ale ak sú všetci online a ich tváre sú nepretržite vedľa seba na monitore, v sekunde, ako by som sa pozrel iným smerom, náš prednášajúci by si to všimol a vyvolal by ma. Preto sú tieto hodiny neuveriteľne vyčerpávajúce, pretože majú naozaj dobre zabezpečený systém toho, aby sme sa nerozptyľovali.
Akonáhle by som sa na počítači prepol do iného okna ako je vyučovanie, profesorovi by sa na obrazovke vyhodilo pri mojom mene písmeno X a on vie, že som mysľou odišiel preč. Takže sa ma opýta nejakú kontrolnú otázku alebo ma požiada, aby som zopakoval, čo hovoril spolužiak. Ak sa náhodou zapozerám iným smerom na dlhšiu dobu, napríklad do mobilu, aby som si pozrel, čo je nové na Facebooku, moju tvár vytiahnu na veľkú obrazovku, aby ma vtiahli naspäť.
Na každej hodine je nás maximálne dvadsať práve preto, aby boli hodiny veľmi osobné a aby mohol profesor zapojiť každého študenta. Najväčší seminár, na ktorý chodím, je fyzika, ktorú navštevuje osemnásť študentov a ten najmenší má sedem študentov. Výučba prebieha prevažne vo forme spoločných diskusií, ale tiež rozhovormi o špecifickom zadaní v menších skupinkách medzi tromi až štyrmi spolužiakmi. Následne sa potom stretneme všetci spolu vo veľkej skupine a zdieľame výsledky menších skupín.
Ako ste hodnotení za vaše výkony?
Škála hodnotenia je od jedna do štyri. Jednotku dostanete, ak nespravíte takmer nič, dvojka je zlé hodnotenie, trojka je veľmi dobré hodnotenie a ak dostanete štvorku, je to vynikajúca práca, ktorá môže slúžiť ako vzor.
Ak by som v mojej práci poskytol iba povrchné vysvetlenie a jednoduchý opis, dostal by som dvojku. Ak by som vysvetlil, prečo sa daný jav vyskytuje, dostal by som trojku, ale ak by som vo svojej práci zachytil širokú sieť súvislostí a vzájomných vzťahov a skutočne rozpitval danú problematiku do hĺbky, vtedy by to bola práca hodná štvorky. Keď naši profesori čítajú naše práce, musia z nich cítiť, že skutočne rozumieme tomu, čo píšeme a že sme sa naozaj dostali až k podstate problému.
Okrem hodnotenia písomných prác je hodnotená aj naša príprava na hodiny a aktivita na samotných hodinách. Naši profesori nás pozorne počúvajú a hodnotia náš spôsob argumentácie, všímajú si, či nami uvedené príklady boli k veci, nakoľko sme na hodinách sústredení a aktívne sa zapájame.
Je toto štúdium bezplatné?
V prvom rade treba povedať, že univerzita nemá predpísaný počet miest, ktoré naplnia novými študentmi. Prijatý je každý, kto splní náročný výberový proces. Akonáhle som bol prijatý, musel som prejsť procesom dokazovania mojej finančnej situácie. Zisťuje sa príjem rodičov, majetkové pomery v rodine a na základe týchto informácií univerzita stanoví výšku štipendia.
Neexistuje však plné štipendium, keďže cieľom školy je naučiť nás rybárčiť, nie dávať nám pečené ryby na tanier. Popri čiastočnom štipendiu máme možnosť pre univerzitu pracovať a tým si pokrývať časť našich nákladov na štúdium. Takisto máme možnosť zobrať si študentskú pôžičku. Plné štipendium je vyhradené pre veľmi výnimočné prípady. V mojom ročníku majú naň nárok iba študenti z krajín, kde prebieha vojna, napríklad z Ukrajiny.
Vaša rodina patrí v Poľsku k strednej triede, ako si môžete toto štúdium dovoliť?
Univerzita mi dala čiastočné štipendium s ohľadom na finančnú situáciu našej rodiny. Moja rodina mi prispieva na štúdium každý semester, ale aby som pokryl všetky náklady, mám aj pôžičku a tiež na univerzite pracujem. Cez letné prázdniny sa snažím takisto pracovať, aby som odľahčil rodinný rozpočet.
Tento rozhovor vznikol vďaka podpore od Nadácie ZSE.
Články z rubriky VZDELÁVANIE
Profil autora:
V Živici sa venuje globálnemu vzdelávaniu, momentálne pôsobí v Komenského inštitúte. Ku globálnemu vzdelávaniu ju priviedla životná cesta – detstvo strávila na malom ostrove v Stredozemnom mori, neskôr študovala psychológiu na Univerzite Komenského a City University of New York. Dôležitosť globálneho vzdelávania vníma aj vďaka svojej dcére, ktorá je Slovenka indicko – afrického pôvodu, pričom polovica jej rodiny žije v USA.
