fbpx
Enviro

Vyzýva obce, aby sa zapojili do sadenia komunitných minisadov

Komunitná spolupráca, produkcia lokálnych potravín, adaptácia sídiel na klimatickú zmenu, podpora biodiverzity a zveľadenie verejných priestorov – to všetko by mali podporovať a prinášať „jedlé ostrovy”. Prvé tri takéto ostrovy sú vysadené v Kežmarku, Martine aj v obci Pača.


Jedlé ostrovy v obciach vysádza František Cimerman v spolupráci so spoločnosťou Matica ovocná v rámci projektu ovocných stromov SadOVO, ktorý realizuje CEEV Živica. V rozhovore vysvetľuje, kto sa o tieto ostrovy stará, pre koho sú prínosom a v čom je ovocie z komunitného sadu iné ako ovocie z obchodu.

Čo sú jedlé ostrovy a kde ich môžeme nájsť?

V podprojekte Jedlé ostrovy sa Živica od roku 2023 venujeme zakladaniu malých komunitných ovocných sadov po celom Slovensku. Našu pozornosť sústredíme na centrálne a rekreačné lokality miest a obcí, ktoré nám umožňujú premeniť nevyužívanú či zanedbanú plochu pozemkov na kvitnúce a ovocinársky veľmi pestré „ostrovy” biodiverzity.

František Cimerman. Foto – Uršula Mičovská

Snažíme sa vytvárať kompaktné a tematicky orientované ovocné sady s neobmedzenou dostupnosťou pre verejnosť. V praxi to znamená, že do zabehnutého jedlého ostrova si môžete kedykoľvek prísť natrhať ovocie či bylinky, prípadne sa niečo nové naučiť prostredníctvom poznávania pestrostí odrôd ovocných stromov a kríkov. Sortiment navrhujeme tak, aby minisad prinášal úrodu počas celej sezóny a tematicky ladil s očakávaniami miestnych obyvateľov.

Sadenie stromov v Martine. FOTO – archív SadOVO

Prvé tri jedlé ostrovy sme vysadili v Kežmarku, Martine a malej rusínskej obci Pača v okrese Rožňava. Kým v podhorských mestách sme sa sústredili najmä na výber mrazuvzdorných ovocných drevín, hoci aj menej známych, v Pači si obyvatelia priali tradičné odrody stromov, ktoré boli súčasťou ich života od dávnej minulosti.

Komunitná spolupráca, výroba lokálnych potravín, prispôsobenie sídiel klimatickým zmenám na miestnej úrovni, podpora biodiverzity a zveľaďovanie verejných priestorov s možnosťou relaxácie a vzdelávania sú základné atribúty každého jedlého ostrova.

Aké výhody alebo nevýhody vnímate v mestách s vysadeným a nevysadeným komunitným ovocným sadom?

Ak mesto či obec disponuje dostupným pozemkom, vysadenie aj malého, no zároveň pestrého ovocného sadu prináša spektrum zaujímavých výhod či pozitív nielen pre miestnu komunitu, ale aj pre prírodné prostredie ako také. Medzi výhody patrí zlepšenie mikroklímy okolitého prostredia či možnosť dopestovať si lokálne ovocie. Vysadením jedlého ostrova vzniká aj priestor s edukačným potenciálom pre školy a verejnosť a nesmieme zabudnúť ani na estetický aspekt, ktorý výrazne skrášľuje obývanú lokalitu.

Vysadené stromy v Kežmarku. FOTO – archív SadOVO

V SadOVE  sa prioritne venujete vysádzaniu ovocných stromov na školských pozemkoch, prečo ste sa rozhodli ísť do miest a obcí?

Inšpirovali nás sady budované v zahraničí, konkrétne v Rakúsku. Zároveň sme dlhodobo vnímali dopyt zo strany rôznych organizácií a nadšencov, ktorí by uvítali otvorený ovocný sad vo svojej obci. Z našej strany tento projekt vnímame ako nástroj na vytváranie spolupráce a zbližovanie sa lokálnej komunity na všetkých generačných úrovniach.

Prečo sú sady prínosom pre obyvateľov miest a obcí a pre žiakov v školách?

Jedlý ostrov je pre obyvateľov miest a obcí vyskladaný tak, aby  aj na menšej ploche prinášal pestrú úrodu v podobe chutného ovocia počas celej sezóny. Dospelí či deti si na plodoch ovocných kríkov pochutia už v prvých rokoch po výsadbe, ovocné stromčeky začnú produkčnú funkciu plniť v priebehu niekoľkých rokov. Bohatý sortiment ovocných drevín umožňuje nielen priamu konzumáciu, ale aj ďalšie možnosti spracovania ovocia, napríklad zaváraním či muštovaním.

Z našej strany tento projekt vnímame ako nástroj na vytváranie spolupráce a zbližovanie sa lokálnej komunity na všetkých generačných úrovniach.

Jedlý ostrov dokáže kompenzovať horúce letá s malým množstvom zrážok príjemným tieňom, redukciou okolitej teploty či zvýšením vlhkosti prostredia. Zadrží vlahu, ale i prašnosť a prípadnú hlučnosť. Pri správnej údržbe bude s narastajúcim vekom narastať i jeho odolnosť voči prebiehajúcej klimatickej zmene.

Unikátnosťou jedlých ostrovov je, že pozostávajú z množstva vzácnych a starých odrôd ovocných stromov, ktoré poznali naši prastarí rodičia, no vplyvom spoločenských zmien a zmenou využívania krajiny sa začali vytrácať. Komunitný sad preto slúži aj ako priestor pre zachovanie genofondu odrôd ovocných stromov rôznych vlastností so širokým spektrom využitia ich plodov, ktoré ocenia i budúce generácie.

Sadenie stromov v Pači. FOTO – archív SadOVO

Čím pestrejšia je výsadba, tým pestrejší je i život v jej okolí. Rôzne druhy ovocných stromov a kríkov priťahujú rôzne živočíchy, rastliny i huby, vďaka ktorým prosperujú. Biodiverzita mesta či malej obce tak narastá a domov pre svoju existenciu nachádzajú i ohrozené či vzácne druhy.

Žiaci môžu mať biológiu v teréne, keďže jedlý ostrov ponúka možnosti pre pozorovanie pestrosti života v sade. Počas matematiky môžu skúmať ročné prírastky v obvode či výške drevín, odhadnúť objem úrody, alebo si viesť rôznorodé štatistiky. Výtvarnej výchove sa ponúka možnosť zberu plodov či kresby. Na telesnej výchove môžu behať okolo stromov, na vlastivede či dejepise spoznávajú históriu vysadených druhov a na geografii vnímajú lokalitu, v ktorej žijú.

Jedlý ostrov dokáže kompenzovať horúce letá s malým množstvom zrážok príjemným tieňom, redukciou okolitej teploty či zvýšením vlhkosti prostredia. Zadrží vlahu, ale i prašnosť a prípadnú hlučnosť.

Čo môžu robiť návštevníci sadu?

V rôznorodom jedlom ostrove si každý návštevník a návštevníčka nájde to svoje – prechádzku s rodinou či naháňačku so psom, posedenie s knihou v tieni stromu alebo zachytenie jarných kvetov a jesenných plodov fotoaparátom na konároch drevín. Jedlý ostrov je nadizajnovaný tak, aby ulahodil nielen chuti, ale všetkým zmyslom.

Jedlé ostrovy vysádzame v spolupráci s miestnymi dobrovoľníkmi. Slúžia všetkým, no vyžadujú si i následnú starostlivosť a dohľad. Vôňa jarných kvetov, príjemný tieň pod letnými korunami či jesenná bohatá úroda – to všetko nám sad garantuje, ak si ho občania budú chrániť a spoločnými silami udržiavať a zveľaďovať.

Kedy môžu obyvatelia miest očakávať prvú úrodu?

Keďže vysádzame rôznorodý sortiment ovocných drevín, aj úroda sa prejaví rôzne. Úrodu na ovocných kríkoch môže komunita obyvateľov očakávať už v prvých rokoch po výsadbe, niektoré ovocné stromčeky zase poskytnú úžitok v podobe chutného ovocia až po 6-8 rokoch od výsadby. Samozrejme, kvalitu úrody v priebehu rokov môžu ovplyvniť miestne špecifiká, výkyvy počasia, prítomnosť škodcov či dôslednosť starostlivosti o sad a mnohé iné faktory.

Kto sa o stromy a ich plody bude starať?

Keďže jedlý ostrov vysádzame spoločne s miestnou komunitou, očakávame, že starostlivosť oň preberú proaktívne nadšenci zo strany záhradkárov, miestnej školy či rodiny, ktorí si môžu adoptovať vlastný strom, nad ktorým preberú patronát. V náročnom období, napríklad počas dlhodobého suchého a horúceho leta, si situácia môže vyžadovať zásah zo strany vedenia obce.

Prečo sa zameriavate na sadenie starých a krajových odrody jabloní a hrušiek?

Staré a krajové odrody ovocných drevín sú dedičstvom po našich predkoch, ktoré sa z krajiny pomaly vytráca. Prichádzame tak nielen o samotné odrody, ale najmä o pestrosť ich chutí, využitia a tradícií. Veríme, že súčasná mladá generácia má šancu to zmeniť, preto jej ukazujeme význam ochrany týchto odrôd.

V čom je iné ovocie z komunitného sadu ako to z obchodu?

Toto je moja obľúbená otázka, ktorú rád kladiem žiakom a žiačkam na našich spoločných workshopoch pri plánovaní výsadby. Asi nikoho neprekvapí, že hlavný rozdiel vnímajú v kráse a chuti. Ovocie v obchode vyzerá síce lepšie a unifikovane, ale chuťou sa nikdy nevyrovná jablku či hruške z vlastnej záhrady. Študenti si dokonca obľúbili realizovať ochutnávku pre spolužiakov naslepo. Ovocie zo supermarketov býva vždy prepadákom.

FOTO – archív SadOVO

Ak sa vrátime ešte k praktickému hľadisku, ovocie z komunitného sadu nám dozrieva sezónne, nenájdeme ho v celoročnej ponuke potravinového reťazca. Nie je teda dovezené. Pri výbere sortimentu do ovocných sadov dbáme aj na bohatú pestrosť odrôd drevín a krov, čo zaistí, že v prípade napadnutia škodcami či chorobou nebude postihnutý celý sad.

Ovocie v obchode vyzerá síce lepšie a unifikovane, ale chuťou sa nikdy nevyrovná jablku či hruške z vlastnej záhrady.

Môžu sa do projektu zapojiť aj iné mestá? Ak áno, ako?

Samozrejme, každý rok otvárame novú výzvu a zapojiť sa môžu všetky mestá a obce na území Slovenska. Aktuálne beží prihlasovanie do 7. mája 2024, kedy záujemcovia môžu prihlásiť svoju obec. Podmienkou je vyplnenie prihlášky, ktorá nám poskytne základný prehľad o parametroch ponúkaného pozemku, motivácie miestnej komunity či návrhu starostlivosti o sad do budúcna. Všetky dôležité informácie nájdu na našej webovej stránke.


Rozhovor vznikol vďaka podpore od Nadácie TESCO.

 

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner