Keď som pred 20 rokmi písala svoju diplomovú prácu na tému návrhu ekologického hospodárenia pre poľnohospodárske družstvo neďaleko Bratislavy, bola to na Slovensku relatívne novinka. Pri jej obhajobe som si dokonca vyslúžila dobre mienený titul „idealistky“. Pre mňa ale táto téma bola srdcovkou a nadšene som testovala permakultúrne a ekologické prístupy získané na kurzoch a z kníh v malom merítku – vo vlastnej záhrade. Po viac ako 20-ročnej skúsenosti s pestovaním plodín mám overené, že prírode blízky a bezzásahový prístup v záhradkárčení funguje skvele. Ale ako to s obdobným prístupom vyzerá pri veľkých pestovateľoch a farmároch?
Hektárové monokultúry repky a kukurice
Od čias môjho štúdia sa toho veľa zmenilo, minimálne na úrovni informovanosti o tom, ako by to v našom poľnohospodárstve malo vyzerať, aby bolo udržateľné, čo najviac sebestačné a zároveň odolné aj voči stále častejším dramatickým výkyvom počasia. Ak by som ale mala zhodnotiť, kam sme sa na Slovensku za tie dva desaťročia posunuli v ochrane poľnohospodárskej pôdy, v podpore jej prirodzených vlastností a jej ochrane proti erózii, rozhodne máme ďaleko od ideálu.
Slovensko má v priemere najrozsiahlejšie polia v Európskej únii – zatiaľ čo tie naše majú priemernú rozlohu dvanásť hektárov, európsky priemer sú štyri hektáre. Úplne, či z veľkej časti na tých našich chýbajú stromoradia a solitéry (osamelo rastúce rastliny – pozn. red.) využívané dravými vtákmi na lov hlodavcov, remízky (drevinový porast v nezalesnenej krajine – pozn. red.) a zelené koridory pre zver či vetrolamy poskytujúce tieň a zmierňujúce nárazový vietor. Všetky tieto prvky podporujú biologickú rozmanitosť krajiny, zachytávajú vzácnu vodu a chránia pôdu proti erózii. Navyše zeleň a s ňou spojené vodné prvky v krajine ako mokrade, jazierka, močiare a periodické mláky pomáhajú zabrániť vzniku a šíreniu požiarov počas pretrvávajúceho sucha a silného vetra, ktorý aj počas tohto leta významne prispel k ničivým požiarom v Európe a Stredomorí.
Ide to aj bez orania
V posledných rokoch sa už aj u nás do povedomia čoraz viac dostáva, okrem ekologického poľnohospodárstva, aj agrolesníctvo (kombinácia rastlinnej či živočíšnej produkcie s pestovaním drevín – pozn. red.) a tiež takzvané regeneratívne poľnohospodárstvo, ktorého základom je práve budovanie a zlepšovanie vlastností pôdy pomocou hlbokého mulčovania a absencie orania či rýľovania. Práve hĺbková orba totiž narúša prirodzenú štruktúru a mikrobiológiu pôdy.
Regeneratívny prístup podporuje návrat života na polia, zvyšuje ich biodiverzitu vďaka striedaniu plodín a výsadbe medziplodín a podporuje aj prirodzené zachytávanie uhlíka v pôde. Zároveň významne podporuje schopnosť pôdy vsakovať vodu aj počas stále častejších prívalových dažďov, čo naopak konvenčne a priemyselne obrábaná pôda s narušenou štruktúrou už nedokáže. Pritom prívalové dažde, následné povodne a s nimi súvisiace zosuvy pôdy sú už, žiaľ, každoročnou realitou nielen v Ázii a Afrike, ale aj v Európe a u nás na Slovensku.
Poľnohospodárska pôda tvorí podľa údajov z Enviroportálu takmer 50 percent rozlohy územia Slovenska a z toho tvorí až 60 percent orná pôda. Predstavme si ten významný ochranný prvok, ktorý by v krajine vznikol, ak by sa nám podarilo v najbližších rokoch premeniť naše polia na prirodzene odolné a zároveň produkčné systémy.
Inšpiratívne príklady zo Slovenska
Dobrou správou je, že šetrné formy hospodárenia už majú svojich zástancov aj u nás a ukazujú, že to ide aj inak. Sú nimi rodinné farmy, ale aj veľké poľnohospodárske podniky. V Krakovanoch-Strážach sa regeneratívne hospodárenie na miestnom družstve realizuje už od roku 2010 a ako tvrdí jeho predseda Róbert Dohál, už viac ako jedenásť rokov nevedia, čo je to pôdna erózia. Zatiaľ čo susedné, konvenčne obrábané parcely sú počas silných dažďov zaplavené, tie ich vodu bez problémov vsakujú. Zlepšila sa aj ekonomická situácia družstva, čo súvisí so znížením nákladov na hnojivá a chemické postreky. Odkedy neobrábajú pôdu, evidujú aj oveľa menej škodcov a chorôb.
Ďalšie pozitívne príklady fariem hospodáriacich regeneratívne sú v obciach Dežerice alebo Ňárad na západe Slovenska. Viaceré slovenské farmy a družstvá zase prejavili o tento typ hospodárenia záujem v rámci rôznych projektov.
Ostáva už len veriť, že tento trend v poľnohospodárstve bude dostatočne rýchly, aby sme predišli zbytočným stratám a škodám spôsobeným klimatickou krízou. Environmentálne a ekonomické benefity spomínaných príkladov sú pre to najlepšou motiváciou.
A akým spôsobom sa hospodári na poliach v blízkosti vašej obci či mesta?
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
