Škôlkarov učia kompostovať, triediť odpad, šetriť energiami a spoznávať chuť vypestovaných bylín. Materská škola na Hollého 3 v Hlohovci je súčasťou programu Zelená škola už 14 rokov. Deti motivovali k prechádzkam, počas ktorých spolu s rodičmi fotili okolitú prírodu. Fotky vystavili v hlohovskom múzeu. Má zmysel učiť deti vonku?
Skúmajú hmyz a hrajú sa v blate
Učenie vonku podľa riaditeľky Lívie Klostermannovej deťom poskytuje príležitosť – zmysluplne a hravo objavovať. „Nie je nad to, keď sa deťom dovolíte zahrať v blate. Ufúľať sa je prirodzené, takisto spoznávať rastliny, stromy, ktorých sa môžu dotknúť. Na všetko idú zážitkom a vlastnou skúsenosťou. Na všetko, čo nájdu, sa okamžite pýtajú.“
Na školskom dvore majú hlohovskí škôlkari aj hmyzí hotel, v ktorom pomocou lupy skúmajú hmyz. „Potom ho hľadajú v atlase, určujú a porovnávajú. V prírode sa môžu naučiť veľmi veľa a zároveň ich to učí chrániť ju,“ objasňuje riaditeľka.
Okrem výhod učenia sa vonku vníma riaditeľka materskej školy aj jednu nevýhodu. „Vždy máme dvojicu učiteliek, jedna má rannú, druhá popoludňajšiu smenu. Pre jednu učiteľku je náročné zobrať dvadsať detí aj na školský dvor, nie to mimo areálu. Dá sa to, ak príde druhá kolegyňa na úkor svojho voľného času a pomôže jej. V zime pri obliekaní detí často pomáha pani upratovačka, ale aj tak je to náročné,“ vysvetľuje Klostermannová. Riešením by podľa nej bolo, ak by mala každá trieda k dispozícii asistenta učiteľa.
Triedili odpad skôr ako mesto
Škôlkarov učili separovať odpad už vtedy, keď sa ešte netriedil ani v meste Hlohovec. Výzvou preto bolo na začiatku už len zohnať nádoby. Potom, čo ich pomocou sponzorov zohnali, nastal problém v odvoze odpadu. „Nádoby sme síce získali, ale nemali sme nikoho, kto by vyseparovaný odpad odvážal. Systém bol nastavený len na odvoz komunálneho odpadu. Aj napriek tomu sme deti viedli k separácii, hoci odpad v konečnom dôsledku končil v komunálnom odpade,“ spomína riaditeľka. Dnes sa už v meste Hlohovec odpad triedi.
Okrem triedenia a minimalizácii odpadu učiteľky vedú svojich zverencov aj k šetreniu energií. „Detičky nedosiahnu na vypínač, ale na každom vypínači máme nalepenú žiarovku a napísané slovo zhasni. Rovnako aj nad umývadlami máme nalepené kvapky vody, ktoré im naznačujú, aby vodu nenechali zbytočne tiecť a šetrili ňou. Aj rodičov sme naučili, že treba zhasínať a zastavovať vodu,“ vysvetľuje Klostermannová.
K zníženiu spotreby vody a elektriny prispela aj sama riaditeľka. „Trvalo mi rok, kým som pobehala elektrárne. Pred rokom sme vymenili staré neónky za nové, ako by sme predvídali, že príde energetická kríza,“ hovorí riaditeľka. Priznáva, že sa im podarilo znížiť aj spotrebu tepla, no naopak spotreba vody sa im zvýšila. Potrebovali polievať nové stromy, ktoré vysadili na školskom dvore. Strechy na budove sú rovné, pričom zvody sú zasadené v strede budovy a vedú priamo do zeme, dažďovú vodu preto nedokážu zachytávať.
Na spotrebu a šetrenie energií dohliadajú hlohovskí predškoláci, ktorí tvoria takzvanú eko hliadku. „Chodí aj do okolitej prírody a pozoruje, kde sú smetiská alebo odpadky pri kontajneroch,“ objasňuje riaditeľka. V rámci ranných kruhov sa o zistenia následne delia aj s mladšími spolužiakmi.
Triedne záhradky a kompostovisko
V materskej škole v Hlohovci sa venujú aj starostlivosti o bylinky. Každá trieda má svoju bylinkovú záhradku postavenú zo starých drevených paliet. Deti majú k dispozícii rukavice, krhle, motyky a hrable.
Riaditeľka priznáva, že nie všetky učiteľky sú rodené záhradkárky. No vo dvojici učiteliek, ktoré majú na starosti danú triedu, je vždy aspoň jedna, ktorá k pestovaniu inklinuje viac. „Vždy sa to takto vykompenzuje a pani učiteľky sa navzájom dopĺňajú,“ predostiera riaditeľka.
Vypestované bylinky v materskej škole rovno aj spotrebujú. „Namiesto čistej vody pijeme mätovú. V zime vďaka sušičke z byliniek robíme čaj. Vypestovali sme aj pažítku, ktorú si deti nastrihali po troške na chlebík.“ Klostermannová tiež spomína aj na prvú jahodu, ktorú sa im spolu s deťmi podarilo vypestovať. „Delili sme ju pre niekoľko detí. Tá ich radosť, to bolo niečo neopísateľné. Vážia si to, pretože je za tým aj ich práca. Nekúpili to hotové v supermarkete.“
Okrem triednych záhradiek je na školskom dvore aj kompostovisko. Podľa riaditeľky funguje už rok. Deti vedia, že zo záhradky vytrhnú niečo, čo tam nepatrí, majú to vyhodiť do kompostu. Potravinové zvyšky z jedálne však vyhadzujú do hnedých nádob na bioodpad.
Poslali 300 fotografií z prírody
Deti preniesli aktivity aj domov na rodičov. „Samozrejme, nájdu sa rodičia, ktorí nemajú záujem, nezapoja sa alebo len tak, aby sa nepovedalo,“ hovorí Klostermannová, no dodáva, že vo väčšine prípadov sú rodičia naklonení k aktivitám rovnako ako aj deti.
Spolu s deťmi sa rodičia mohli prihlásiť do Klubu zelenáčikov. „Jeho cieľom bolo, aby si počas rodinných prechádzok v prírode viac začali všímať faunu a flóru. Za úlohu mali fotografovať zaujímavé rastliny a živočíchy v okolí, vyhľadať ich v atlase a zasielať nám zábery spolu s popisom. Prišlo nám okolo 300 fotografií,“ usmieva sa riaditeľka.
Fotografie vystavili vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci, s ktorým má materská škola dlhodobú spoluprácu. „Na výstavu prišli aj riaditeľky a učiteľky zo základných a stredných škôl, ktoré nám hovorili, že im by to nikdy nenapadlo. Inšpirovali sme ich. Popri výstave sme pokrstili aj kroniku stromu, ktorý máme na školskom dvore. Autorkou je jedna z učiteliek, ktorá zachytila život zasadeného stromu,“ dopĺňa.
Riaditeľka škôlky k podobným aktivitám a zapojeniu sa do Zelenej školy vyzýva všetkých učiteľov, učiteľky a vedenie materských, základných a stredných škôl. „Netreba sa báť. Keď má človek vnútornú motiváciu, všetko sa dá zvládnuť. Je to náročná, mravčia práca, ale výsledok stojí za to. Ten pocit hreje na srdci,“ dodáva.
O svoje skúsenosti sa delia na seminároch a kurzoch programu Zelená škola. „Seminár bol veľmi inšpiratívny, zaznelo tam veľa dobrých nápadov. Niektoré z nich sa pokúsime zrealizovať aj na našej škole,” hovorí jedna z účastníčok.
Program Zelená škola funguje vďaka podpore Nadácii Slovenskej sporiteľne.
Články z rubriky VZDELÁVANIE
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
