Školské mlieko, kam tečieš?

---

Cieľ mliečnych desiat sa ani po desaťročiach nemení: „Zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov a podporiť tak zdravú výživu detí, vychovávať ich k zdravému životnému štýlu a umožniť deťom kupovať si tieto výrobky za cenovo výhodnejších podmienok.”

Prirodzené prianie rodičov aj spoločnosti je zdravé dieťa. Preskočím prípadnú polemiku o tom, či mlieko má alebo nemá mať zastúpenie v našej výžive. Vediem program Zelená škola, v ktorom školíme učiteľky, individuálne konzultujeme nastavenie ich akčných plánov, sprevádzame ich premenami a pomáhame metodicky, aby školy robili, čo učia.

V témach odpad a potraviny narážame na problém. Žiaci s učiteľmi urobia vstupný audit – zistia, koľko odpadu na škole vzniká. Následne si stanovia cieľ, ktorým je zníženie odpadu, a snažia sa ho naplniť. Na rôznych školách zisťujeme, že jedným zo zásadných zdrojov odpadu sú jogurty a mlieka, ktoré deti dostávajú „zadarmo”.

Školy vstupujú do mliečneho programu dobrovoľne. Motivácie bývajú kombinované. Patrí medzi nich presvedčenie, že je to zdravé, fakt, že sú zapojené aj iné školy v meste (konkurencia medzi školami), očakávania rodičov (niekedy zistené školou a niekedy len predpokladané) a navyše, je to zadarmo, tak prečo nie?

Žiaľ, opakovane zisťujeme, že časť mlieka a mliečnych produktov končí v odpade. Lebo niekto ich má rád a niekto nie. V žiadnom prípade nie je cesta stáť nad deťmi a nútiť ich do vypitia mlieka či zjedenia jogurtov. Táto doba by mala byť za nami.

Ako sa to zvyčajne rieši? 

Vydané mliečne produkty si časť detí odnáša domov. Nepríde mi úplne bezpečné, keď sú tieto produkty v taške vo vykúrenej triede či počas horúcich dní. Keď ich doma použijú rodičia do kávy alebo pečenia, míňa sa tak cieľ programu. Časť však končí v odpade na škole, po ceste zo školy alebo v kríkoch na školskom dvore. Aj vy ste si to všimli? V čase klimatickej krízy je to naozaj luxus.

Dobre mienené „nech si vezme len ten, kto má rád” je síce v súlade s rešpektovaním dieťaťa a úctou k potravinám, avšak ak by sme boli dôslední, nenapĺňajú sa podmienky zmluvy: jeden žiak rovná sa jedna porcia na deň. Ani cesta ponúknuť deťom mlieko a mliečne výrobky tak, aby boli súčasťou jedál, nie je schodná. Podľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) totiž „výrobky Školského programu nesmú byť použité na prípravu jedál, sú určené výlučne na priamu konzumáciu pre deti a žiakov oprávnených škôl.”

V triede deti učíme o úcte k potravinám a o tom, že odpad je problémom a treba ho minimalizovať. Potom idú na obed a v jedálni dostanú krabičkové mlieko. Ako toto ustojíme sami pred sebou? Ak je na škole mliečny automat, neochutené mlieko je „zadarmo”, ak ho dieťa nemá rado a zvolí si ochutené, pripláca si. Biznis je biznis. Na niektorých školách tvorí odpad z nápojových automatov vyše 40 percent všetkého odpadu.

Chápem ciele mliečneho programu. Rozumiem a vnímam, že pre časť rodín je to cesta, ako zabezpečiť deťom jogurty či mlieko, no aký je podiel týchto rodín? Táto núdza by si vyžadovala iné, systémové riešenie.

Poznám problémy vedúcich jedální. Kúzlia, aby zo stravnej jednotky pripravili obed, aj aby našli dosť kuchárok. Veľmi si vážim prácu učiteliek, ktorým záleží na tom, aby sa jedlo nevyhadzovalo, aby sa minimalizoval celkový odpad na školách. A preto mám aj otázky:

• Ako si ministerstvo vyhodnocuje efektívnosť programu (len počet škôl v programe neodráža jeho dobré nastavenie, pokiaľ je niečo „zadarmo”)?
• Odkiaľ je mlieko v školskom programe a rozvíja sa ním podpora našich farmárov?
• Ako sú s fungovaním mliečneho programu v súlade záväzky Slovenska zvýšiť podiel triedeného odpadu a jeho minimalizácia?

Rada by som poďakovala učiteľkám, ktoré dávajú energiu do vysvetľovania tohto problému vedúcim jedální, rodičom aj vedeniu škôl a hľadajú riešenia. Pretože im záleží na zdraví detí, ale aj na súlade medzi tým, čo ich učia a čo deti na školách zažívajú.

*Program Školské mlieko je zakotvený v Európskej únii od roku 1977. Slovenská republika nie je výnimkou a od vstupu do EÚ sa plne angažuje v programe Školské mlieko. Viac o programe nájdete na webe www.slovenskemlieko.sk.