fbpx
Enviro

Jednorazový plastový riad či plastové paličky do uší v predajniach už nenájdete. Stačí to?

Takmer s každou potravinou kupujeme aj obal, v ktorom bola zabalená. Kupujúci si to často nevšíma – výrobca a predajca musí. Obaly zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane produktov a z toho dôvodu aj pri znižovaní potravinového odpadu. Stále sú však odpadom.  Prešli sme sa preto supermarketmi, ktoré patria na Slovensku k najpopulárnejším. Aké ciele v odpadovej politike si stanovili slovenské obchodné reťazce Lidl, Kaufland a Tesco, ktoré sú členmi platformy Circular Slovakia? A čo už vo svojich predajniach zmenili?


Plastová stratégia

Obchodné reťazce Kaufland a Lidl sú súčasťou skupiny Schwarz Group, v rámci ktorej prijali stratégiu zameranú na znižovanie množstva plastov v obaloch produktov vlastných značiek s názvom REset Plastic. „Jej cieľom je znížiť množstvo použitých plastov, uzavrieť materiálový cyklus a zvýšiť povedomie o tejto problematike,“ vysvetľuje CSR projektová manažérka spoločnosti Kaufland, Martina Machánková.

Stratégia je rozpoznateľná na prvý pohľad aj vizuálne – zvýraznením prvých dvoch písmen RE v zadefinovaných pilieroch. Ide o redizajn obalov a prechod na recyklovateľné plasty (REdesign). Zber, triedenie a recykláciu plastov (REcycle) a tiež výskum alternatívnych materiálov (REsearch). „V rámci stratégie skupiny Schwarz ich dopĺňa redukcia hrúbky/hmotnosti balenia (REduction) a odstraňovanie plastového odpadu z prírody (REmove),“ dodáva Katarína Horňáková, CSR manažérka pre rezort nákup spoločnosti Lidl.

V Kauflande nájdete stále menej výrobkov, ktorých veľkú časť balenia vypĺňa vzduch. Spoločnosť postupne optimalizuje balenia jednotlivých produktov vlastných značiek. „Čo sa týka posledných významných úprav obalového materiálu, tak napríklad pri müsli produktoch sme zamenili vnútornú fóliu za recyklovateľnú. Pri  niekoľkých ďalších druhoch müsli sme zmenšili aj hrúbku vrstvy materiálu. Pri sushi produktoch používame tenšie materiály a obaly zároveň pozostávajú zo 70 percent z recyklátu,“ vysvetľuje Martina Machánková. V sushi boxoch už zároveň nenájdete paličky z plastu, ale z bambusu.

FOTO – Kaufland

„Sieťka na ovocie a zeleninu je vyrobená zo sto percentného recyklovaného PET – ako samotná sieťka, tak aj šnúrka, etiketa a šijacie nite.“ opisuje Machánková. Aj niektoré obaly kozmetických a čistiacich produktov obsahujú  recyklát a sú zároveň recyklovateľné.

FOTO – Kaufland

Obalový semafor a recyklačná slučka

Aj v obchodnom reťazci Tesco sa pracovníci snažia redukovať plastový odpad. Vychádzajú z takzvaných 4R – Remove, Reduce, Reuse a Recycle. „Odstraňujeme obaly produktov tam, kde je to možné. Ak to nejde, zredukujeme ich na absolútne minimum a používame ich znova. Ak ani to nie je možné, až potom ich recyklujeme a tým uzatvárame takzvanú recyklačnú slučku,“ objasňuje Mária Zerzanová, PR manažérka Tesco.

Obalové materiály na rozdiel od iných obchodných reťazcov rozdeľujú do skupín podľa recyklovateľnosti ako na semafore. „Zelené sú preferované materiály, ktoré sú ľahko recyklovateľné. Červené sú nežiaduce materiály, ktoré nechceme používať v našom obalovom portfóliu, pretože sú nerecyklovateľné alebo ťažko recyklovateľné. Oranžové predstavujú horšie recyklovateľné obaly, no zatiaľ za nich neexistuje adekvátna náhrada zo zelenej oblasti nášho semaforu – a teda funkčný, plne a ľahko recyklovateľný obal,“ vysvetľuje Mária Zerzanová. V roku 2020 sa im podarilo odstrániť všetky červené obaly z portfólia výrobkov značiek Tesco.

Odstraňujeme obaly produktov tam, kde je to možné. Ak to nejde, zredukujeme ich na absolútne minimum a používame ich znova. Ak ani to nie je možné, až potom ich recyklujeme a tým uzatvárame takzvanú recyklačnú slučku.

V predajniach ich už nenájdete

Podobne ako v ďalších reťazcoch ani v predajniach Lidl nenájdete plastový jednorazový riad, plastové paličky do uší alebo detské ovocné šťavy s plastovými slamkami. „Rovnako sa snažíme odstraňovať plastové obaly ovocia a zeleniny, prípadne ich nahrádzať alternatívnymi obalmi napríklad z papiera alebo buničiny. U spotrebného tovaru ako je oblečenie upúšťame od plastových obalov a nahrádzame ich papierovými,“ hovorí Horňáková.

FOTO – Lidl

V Kauflande už nekúpite uhorky zabalené v jednorázovom plastovom obale. Na mliečnych produktoch svojich vlastných značiek zároveň nepoužívajú sekundárne plastové vrchnáky či viečka. Namiesto nich ponúkajú opakovane použiteľnú alternatívu, ktorú si zákazník môže zakúpiť a používať aj pri rôznych iných produktoch s daným priemerom uzáveru.

V Tescu sa neobmedzujú len na potraviny. Plastové vešiaky značky F&F používajú opakovane. „Ich opätovným používaním, namiesto výroby nových, znižujeme  počet vešiakov, ušetríme 34 percent emisií uhlíka a 86 percent vody z ekologickej stopy každého vešiaka. Od roku 2019 sme ušetrili 1,5 miliónov vešiakov F&F a 56 ton plastov, ktoré by inak pravdepodobne skončili v koši,“ vysvetľuje Mária Zerzanová.

FOTO – Tesco

Kompostovateľné vrecká?

Roky sme zvyknutí siahať po mikroténových vreckách na prenos pečiva, ovocia, zeleniny, mäsových výrobkov a produktov lahôdkového pultu. Už teraz sa vo viacerých reťazcoch predávajú opakovane použiteľné vrecká z rôznych materiálov – aj ten, kto zabudne a chce sa správať ohľaduplne k životnému prostrediu, ľahko si vie zvoliť alternatívu. Aj Martina Gaislová, riaditeľka odpadárskej firmy JRK Slovensko potvrdzuje, že sme ako kupujúci zábudliví. Aj jej sa stane, že svoje ľanové vrecká občas zabudne doma, a tak musí siahnuť po mikroténových priamo v predajni, pokiaľ si nechce zase zakúpiť opakovane použiteľnú alternatívu.

Od roku 2019 sme ušetrili 1,5 miliónov vešiakov F&F a 56 ton plastov, ktoré by inak pravdepodobne skončili v koši.

Dôvodov, prečo by obchodné reťazce mali mikroténové vrecká nahradiť kompostovateľnými Gaislová vidí niekoľko. „Prvým a najdôležitejším dôvodom je predchádzanie vzniku odpadu, ktorý je ťažko recyklovateľný a nevyužiteľný. Ak by sme mikroténové vrecká nahradili kompostovateľnými, získali by sme, logicky, kompostovateľný materiál. Ten by prírodu nezaťažoval a nemal by také následky ako majú mikroténové vrecká,“ vysvetľuje Gaislová. Problém tiež je, že väčšina ľudí tieto vrecká netriedi ako plast, a tak končia v kontajneroch na zmesový odpad bez energetického zhodnotenia.

FOTO – menejodpadu.sk

„Na nebalené produkty máme v ponuke viaceré opakovane použiteľné alternatívy. Či už je to ekosieťka a vrecko z biobavlny alebo vrecká z recyklovaného plastu. Pozitívom týchto obalov je ich opakovateľné použitie,“ vysvetľuje Martina Machánková zo spoločnosti Kaufland. Tiež zdôrazňuje, že zákazníkom sa snažia vysvetliť, že používanie opakovane použiteľných obalov je vhodnejšie ako akékoľvek iné jednorazové riešenie. „Čo sa týka kompostovateľných vreciek, dôkladne skúmame využitie bioplastov a vždy zvažujeme viaceré aspekty, výhody a nevýhody,“ dopĺňa.

V kompostovateľnom vrecku potraviny vydržia dlhšie čerstvé. „Je to skvelá vec. Bojujeme s veľkým potravinovým odpadom. Okrem toho, že vďaka kompostovateľným vreckám by sme predišli plastovému odpadu, zároveň by sme znížili pravdepodobnosť tvorby potravinového odpadu, pretože by predĺžili trvanlivosť potravín,“ vysvetľuje Martina Gaislová a dodáva: „Kompostovateľné vrecká musia kupovať samosprávy alebo samotní obyvatelia, aby do nich mohli triediť kuchynský odpad. V prípade, žeby obchodné reťazce nahradili mikroténové vrecká kompostovateľnými, zrazu by sa stali ľahko dostupné pre všetkých. Tým pádom by viac ľudí triedilo kuchynský odpad,“ zdôvodňuje.

Vďaka kompostovateľným vreckám by sme predišli plastovému odpadu, zároveň by sme znížili pravdepodobnosť tvorby potravinového odpadu, pretože by predĺžili trvanlivosť potravín.

Obaly sú povinné, materiál na výber – hľadá sa optimálna cesta

V obchodných reťazcoch Tesco tiež hľadajú alternatívy, ktoré by jednak spĺňali legislatívu a  boli zároveň ekologické. „Zaviedli sme aj cirkulárnu ekonomiku pre nákupné tašky. Plastová nákupná taška Tesco LDPE a najlacnejšia taška Tesco sú vyrobené zo sto percent recyklovaného obsahu a obe sú plne recyklovateľné,“ hovorí Mária Zerzanová.

FOTO – Kaufland

„Zo zákona musíme poskytnúť zákazníkovi prostriedky na balenie pečiva, ovocia alebo zeleniny zdarma. Naši zákazníci majú možnosť používať klasické mikroténové vrecká, alebo papierové vrecká s plastovým priezorom na pečivo. Zákazník má možnosť, kúpiť si aj znovu použiteľné vrecko na ovocie a zeleninu, ktoré je vyrobené zo sto percent recyklovaného plastu,“ hovorí Horňáková zo spoločnosti Lidl.

Tiež dodáva, že zákazníci môžu dobrovoľne darovať za mikroténové vrecko jeden cent, a tak prispiesť k čisteniu slovenských riek a vodných nádrží v rámci projektu Nenechajme to plávať. Aj v obchodných reťazcoch Lidl skúmajú alternatívy, ktoré by zákazníkom ponúkli v budúcnosti. Aktuálne však ani jeden obchodný reťazec na Slovensku neponúka kompostovateľné vrecká.

Menia vlastné obaly, rozhodujú o nich aj zamestnanci

Pracovníci spoločnosti Lidl pravidelne hodnotia obaly vlastných značiek a hľadajú nové možnosti. Svojim dodávateľom pri začiatku spolupráce poskytnú príručku pre udržateľné balenia vlastných značiek. „Pri obaloch značkových produktov našich dodávateľov už taký dosah nemáme,“ podotýka Horňáková.

V spoločnosti Kaufland to funguje podobne. „Príručka pre udržateľné balenie je povinný dokument pre našich dodávateľov vlastných značiek,“ vysvetľuje Machánková. Pri výrobe obalov vlastných značiek, napríklad v prípade použitia plastov, dbajú na čo najsvetlejšie alebo priehľadné, namiesto kompozitov uprednostňujú mono materiály a vyhýbajú sa veľkým etiketám a nerozpustným lepidlám.

„Obalové materiály z papiera a kartónu, ktoré zostanú v predajni, sa zbierajú separátne do kontajnera. Tento materiál sa zlisuje a posiela späť na recykláciu. Zmršťovacie fólie, ktoré obaľujú palety, aby boli počas prepravy zaistené, sa tiež zbierajú oddelene a posielajú na recykláciu. Samostatne triedime priehľadné a farebné plastové fólie,“ vysvetľuje Martina Machánková z Kauflandu.

Papier z vlákien rastliny a plne recyklovateľné obaly

Tesco plánuje mať do roku 2025 pre všetky produkty vlastnej značky Tesco plne recyklovateľné obaly. „Podarilo sa nám to už pri troch kategóriách výrobkov – domáce potreby (200 produktov), rezance, cestoviny a ryža (90 produktov) a sortiment ovocia a zeleniny,“ vypočítava Mária Zerzanová.

Martina Machánková z Kauflandu potvrdzuje, že aj oni si stanovili v tejto oblasti tri základné ciele. Do roku 2025 budú obaly produktov privátnych značiek sto percent recyklovateľné, bude v nich použitých priemerne 25 percent recyklátu a budú obsahovať o dvadsať percent menej plastu. „Novinkou je obalový materiál z vlákien byliny Silphie. Vďaka svojej dobrej stabilite a dĺžke sú vlákna tejto rastliny ideálne na výrobu papiera. Výrobný proces je mimoriadne efektívny z hľadiska zdrojov a bez použitia akýchkoľvek chemikálií. Na Slovensku máme tento obal na dvoch výrobkoch, a to na K-Bio údenom lososovi v celku a aj vo verzii na plátky,“ vysvetľuje.

Ciele stratégie REset Plastic do roku 2025 sú pre spoločnosti Lidl a Kaufland totožné. „Veľmi nás teší, že sa nám už teraz podarilo zredukovať plasty minimálne o dvadsať percent, je to o tri roky skôr než sme plánovali,“ uzatvára Katarína Horňáková.

Profil autora:

Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner