Ak vždy len nájdeme super spôsob, ako sa dopadom našich vlastných činností vyhnúť, ako sa z nich poučíme?
Dokráčam na električkovú zastávku a cítim, ako mi po chrbte tečie pot. Tých pár minút čakania robí všetkých na nástupišti zjavne nervóznych. Žiaden tieň, vedľa nás tri pruhy horúcich automobilov, všade okolo len rozpálený asfalt. Teplomer ukazuje 36 stupňov.
Konečne prichádza náš spoj a začína sa boj. Kým za bežných okolností cestujúci čakajúci na zastávke vydržia, kým ľudia zvnútra vystúpia, chlad vejúci z otvorených dverí klimatizovaného zázraku búra zábrany. Ľudia sa tlačia dnu hlava nehlava.
Nastúpim a vydýchnem si. Sláva primátorovi, ktorý dočerpal granty na nákup týchto super strojov, hovorím si! Aj keď… Nemôžeme si za tieto extrémy náhodou aj sami? A ak vždy len nájdeme super spôsob, ako sa dopadom našich vlastných činností vyhnúť, ako sa z nich poučíme?
Vývoj ukazuje, že ľudia zmenia svoje nesprávne návyky až, keď ich to zabolí. Či už na peňaženke, nedostatku vody, alebo inej forme nepohodlia. Klimatizácia nás však o toto pripravuje. Extrémne horúčavy, ktoré teraz zažívame (a budeme stále častejšie) sú jedným z prejavom postupujúcej zmeny klímy.
Hovorí sa, že ľudia nič pre zastavenie tohto javu nerobia, lebo im pripadá príliš abstraktný, ťažko uchopiteľný. Myslím si však, že jazda v takej neklimatizovanej električke či nákupy v obchodnom centre podobajúcemu sa skôr na saunu by pomohlo abstraktnosť klímy veľmi rýchlo skonkretizovať.
Takže odteraz vypíname klimatizácie?
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.