Žiadna zaspatá vidiecka škola: V Pliešovciach učia žiakov podieľať sa nielen na riadení školy, ale aj na samotnej obci

---

Malá vidiecka škola v obci Pliešovce v okrese Zvolen môže byť inšpiráciou aj pre mnoho iných vzdelávacích inštitúcií v oveľa väčších mestách. Tamojšie pedagogičky a pedagógovia sa neustále snažia zlepšovať prostredie, v ktorom ich žiaci trávia podstatnú časť života.

Nielenže ich učia environmentálnej citlivosti a realizujú mnoho ekologických programov, dôležitou súčasťou vzdelávacieho procesu je tiež zapájanie detí do chodu školy. Cieľom vzdelávania totiž nie je len „natlačiť“ deťom do hlavy vedomosti, ale učiť ich aj empatii a samostatnému mysleniu.

Aj žiaci majú svoje slovo

„Ak môžem použiť zadefinovanie jedného nášho žiaka Tomáška, tak sme Š – šťastná škola, K – kamarátska, O – originálna, L – láskavá, A – atraktívna, možno nie na prvý pohľad, ale vnútrajšok je atraktívny. Vďaka inkluzívnemu tímu cítime podporu a pomoc aj v oblasti práce s integrovanými žiakmi,“ vraví Ľubica Bezeková, ktorá v ZŠ a MŠ Pliešovce učí už pätnásť rokov a za svoj prístup k žiakom sa vlani dostala medzi TOP 10 pedagógov v rámci ocenenia Učiteľ Slovenska.

Aby žiakom poskytli možnosť podieľať sa na riadení školy, pedagógovia založili Žiacku školskú radu, ktorá je plnohodnotným rozhodovacím orgánom školy. „Som veľmi rada, že nehovorím len o papierovom fungovaní školy, ale aj o tom, že žiaci sa aktívne zapájajú do chodu a diania v škole,” hovorí Ľubica.  

“Žiaci pomáhajú riešiť všetko, čo sa objaví. Na začiatku roka prebiehajú voľby. Najskôr na úrovni triedy. Vtedy si žiaci za svoju triedu zvolia predsedu a podpredsedu. Dohodli sme sa, že podpredseda je vždy volený zo všetkých žiakov z triedy. Dôvodom je to, že mnohí žiaci by sa aj radi zapojili, ale nemajú odvahu sa sami nominovať. Predseda je volený zo žiakov, ktorí prejavia záujem byť v Žiackej školskej rade. No žiaci nemusia byť smutní, ak nie sú zvolení, stále majú možnosť byť v  takzvanej akčnej partii,“ vysvetľuje učiteľka.  

V rade síce hlasujú len volení členovia, no učitelia sa snažia vždy vypočuť všetkých žiakov. „V podstate presne tak to funguje napríklad aj na obecných, či mestských zastupiteľstvách, kde majú možnosť vyjadriť sa aj občania, ale hlasujú len volení zástupcovia.“

Žiaci sú takto vychovávaní aj k uvedomelému občianstvu a podľa Ľubice raz budú schopní zapájať sa aj do riadenia  samotnej obce. Rôznymi aktivitami to robia už aj dnes. „Učitelia nás prvé roky nebrali ako plnohodnotnú pomoc. Neverili, že sa na nás môžu obrátiť aj s ťažšími témami. Dnes je to iné. Obec sa už na nás obracia s prosbou o pomoc, napríklad pri organizovaní niektorých akcií alebo podujatí,“ vraví ôsmak Tomáš.

„Podľa mňa sme škola, ktorá sa každým rokom zlepšuje. Veľmi sa mi páči, že na našej škole existuje Žiacka školská rada a že sa zaoberáme aj názormi žiakov. Robíme veľa zaujímavých projektov. Viacero škôl sa od nás už naučilo veľa vecí,“ dopĺňa ho šiestačka Vivi.

Učitelia nás prvé roky nebrali ako plnohodnotnú pomoc. Neverili, že sa na nás môžu obrátiť aj s ťažšími témami. Dnes je to iné.

Riešia šikanu aj školský majetok 

Pliešovskí školáci sú naozaj demokraticky zapájaní do všetkého diania v škole. Rozhodujú o tom, aký školský poriadok bude platiť, či akým témam sa treba v rámci vzdelávanie venovať. „Prišli napríklad s návrhmi, aby sme sa naďalej venovali EKO témam, ale tiež požadovali aktivity zamerané na riešenie šikany. Aj vďaka tomu majú žiaci pocit, že ich vnímame ako rovnocenných a dôležitých,“ myslí si Ľubica Bezeková. 

Inšpiratívnych učiteľov možno nájsť naozaj na celom Slovensku, hovorí manažérka Komenského inštitútu z CEEV Živica, ktorý organizuje ocenenie Učiteľ Slovenska, Zuzana Labašová. Podľa nej vôbec nezáleží na tom, či ide o veľkú alebo menšiu školu. Dôležité je, akých pedagógov a pedagogičky škola má. Vidiecka škola môže byť kvalitnejšia ako škola v hlavnom meste.

„Každá škola má svoju kultúru, atmosféru a výzvy, s ktorými sa musí pasovať. Ak skutočne reaguje na aktuálne problémy a otvára dlho neotvárané témy, rieši vzťahy medzi žiakmi, aj v učiteľskom kolektíve, ak je jej komunikácia jasná a rešpektujúca a vedenie má víziu, kam smeruje, je to výnimočná škola,” vysvetľuje. 

„Pliešovská škola podľa mňa tieto kritériá spĺňa a jej výnimočnosť spočíva v tom, že nechce byť „zaspatou“ vidieckou školou, kde sa veci robia istým spôsobom len preto, že sa to tak robilo vždy, ale hľadá nové a efektívnejšie spôsoby. Zároveň je však súčasťou obce a nesnaží sa zahodiť ráz a tradície, ktoré v nej panujú. Škola má veľký ovocný sad. Jej trávnik donedávna spásali ovečky a na dvore boli zajačiky, o ktoré sa deti starali.“ 

Odbornú porotu pri výbere Ľubice Bezekovej do TOP 10 zaujal práve jej prístup k žiakom. „Ľubka Bezeková je výnimočná tým, že za rovnako dôležité ako osvojenie učiva, považuje klímu v triede, vzťahy a zapojenie všetkých žiakov. Citlivo vníma dynamiku v triede a dohliada na to, aby mohol byť každý v niečom výnimočný. Je radosť vidieť, ako siedmaci či ôsmaci s učiteľkou na chodbe zanietene rozprávajú o tom, ako zlepšiť fungovanie na škole a je skvelé, že ich hlas je vypočutý. Dostávajú tým do života mnoho cenných skúseností a zručností. Osvojujú si, že ich názor je dôležitý. Tiež sa učia formulovať myšlienky, hľadať riešenia, argumentovať, a to je do života rovnako dôležité ako nadobudnuté učivo,“ pripomína Zuzana Labašová.

Tento rok žiaci a žiačky v Pliešovciach spoločne riešia aj vzťah ku školskému majetku. Sami deti si totiž všimli, že majú medzi sebou spolužiakov, ktorí ho riadne ničia a tak navrhli, že nové predmety do školy sa budú kupovať až potom, ako spoločne zastavia poškodzovanie tých starších. „Vždy na začiatku roka vyberieme dôležité problémy či nápady a spolu sa ich snažíme vyriešiť. Napríklad, keď sa niektorí nevedia správať a ničia školský nábytok, hľadáme spôsoby, ako predísť tomu, aby boli v škole kamery,“ vysvetľuje ôsmačka Emine. 

Je radosť vidieť, ako siedmaci či ôsmaci s učiteľkou na chodbe zanietene rozprávajú o tom, ako zlepšiť fungovanie na škole a je skvelé, že ich hlas je vypočutý.

„Na začiatku školského roka, v rámci tímbildingovej aktivity, si žiaci za podpory triednych učiteľov dávajú dokopy, čo všetko by chceli riešiť, čo ich trápi, prichádzajú z návrhmi, ktoré zozbierajú od spolužiakov. Okrem zbierania návrhov prichádza vždy aj ďalší krok: Čo s tým viete urobiť vy? Kto vám s tým môže pomôcť? Akým spôsobom? Teda nie je to len o tom, že sa žiaci posťažujú a ja ako koordinátorka to posuniem ďalej a riešim to za nich,“ dopĺňa ju Ľubica Bezeková.

Inšpirácia pre druhých

Komenského inštitút sa celoročne snaží učiteľom pomôcť, aby vo svojej práci dosahovali výnimočné výsledky. Ocenenie Učiteľ Slovenska má byť poďakovaním takýmto pedagógom, ale zároveň aj príležitosťou pre ostatných inšpirovať sa.

Nielen laureáti, ale mnohí z tých, ktorí sa dostanú už do TOP 30, sú naozaj mimoriadni. Ľubica Bezeková je príkladom toho, že takéhoto ocenenie môže získať aj učiteľka z obecnej školy. „Najviac ma ovplyvnili príbehy iných učiteľov, ktoré ma inšpirovali. Som vďačná za túto skúsenosť a zážitok. Nemám rada medializáciu a byť stredobodom pozornosti, ale zároveň viem, že je dôležité hovoriť o tom, čo robia mnohí učitelia. Aj na našej škole máme kvalitných učiteľov, ktorí by si zaslúžili byť v Top 10, ale tí prihlášku nepodajú nikdy, čo je škoda. Aj oni by mali čím inšpirovať,“ hodnotí svoju účasť v Učiteľ Slovenska 2020, Ľubica Bezeková.

Aj na našej škole máme kvalitných učiteľov, ktorí by si zaslúžili byť v Top 10, ale tí prihlášku nepodajú nikdy, čo je škoda. Aj oni by mali čím inšpirovať.

Podľa Zuzany Labašovej sa medzi učiteľmi nenosí, aby o svojej práci a úspechoch hovorili a inšpirovali iných. Nevie, či je za tým nízke sebavedomie, skromnosť, alebo strach z toho, že im to budú kolegovia vyčítať. 

„Toto ocenenie je kúzelné v tom, že naraz objavíme, koľko učiteliek a učiteľov je za bránami škôl, ktorí učia výborne – s láskou a nadšením. Často o nich v éteri nepočuť. Smutné na tom je, že títo učitelia majú pocit, že nerobia nič výnimočné. Dodnes mi rezonuje mail, ktorý som dostala, a ktorý vyjadruje ,bohužiaľ, bežný postoj výnimočných učiteľov. Citujem: ‘Pred niekoľkými týždňami som obdržala mail, v ktorom som bola nominovaná na ocenenie Učiteľ Slovenska. Veľmi dlho som váhala, či sa mám prihlásiť, nakoniec som sa rozhodla, že sa neprihlásim. Dôvodom je to, že svoju prácu robím srdcom i dušou a nepovažujem sa za výnimočného učiteľa.’ Medzi učiteľmi sa nenosí, aby o svojej práci a úspechoch hovorili a inšpirovali tým iných. Neviem, či je za tým nízke sebavedomie, skromnosť, alebo strach z toho, že ich kolegovia ukameňujú. V každom prípade si uvedomujeme, že práve toto je bariéra, ktorá mnohým učiteľom bráni, prihlásiť sa do ocenenia,“ uzatvára Zuzana Labašová.

Za možnosť realizovať ďalší ročník ocenenia Učiteľ Slovenska a podporu našich aktivít ďakujeme Nadačnému fondu Telekom.