Odpad vytriedený Bratislavčanmi doteraz prúdil k firme s pochybnou minulosťou. Tá ho roztriedila a rozhodla, čo sa zrecykluje a čo spáli. Hoci mala špičkovú techniku, pri plastoch dosahovala nízke čísla. Mesto si myslí, že samo to bude robiť lepšie. Za triediacu linku firmy zaplatí milióny eur.
Na tejto téme sme pracovali v spolupráci s Denníkom N.
Obsah žltých kontajnerov na plasty nie je možné poslať priamo na recykláciu, najprv ho treba rozdeliť na jednotlivé druhy podľa materiálu, veľkosti či farebnosti. Pre mestskú zberovú spoločnosť OLO to roky zabezpečovala externá firma Bratislavská recyklačná.
Hoci mala najmodernejšiu optickú linku na Slovensku, dokázala na recykláciu poslať len 30 percent vytriedených plastov. Tvrdila, že v odpade hlavného mesta nie je viac plastov, pre ktoré by na trhu existoval recyklátor.
Podľa údajov Natur-Packu, organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorá platí triedený zber v Bratislave, pritom dokáže Žilina zrecyklovať 58 percent, Stará Ľubovňa 60 a Prešov až 65 percent komunálnych plastov.
Zmluva s Bratislavskou recyklačnou na dotrieďovanie odpadu mala pôvodne vypršať v júli 2022. OLO firme ešte v decembri minulého roka oznámilo, že ju ďalej nepredĺži. Napokon sa so spoločnosťou dohodlo, že spoluprácu ukončia ešte skôr – a triediacu linku získa mesto.
Linka za takmer 3,5 milióna eur
„Dnes je historický deň, pretože Bratislava vyhlasuje samostatnosť v staraní sa o svoje odpady – plasty a papier,” oznámil v pondelok, 20. septembra primátor hlavného mesta Matúš Vallo (nez.).
Po mesiacoch rokovaní našiel magistrát dohodu s Bratislavskou recyklačnou. OLO odkúpi automatizovanú triediacu linku za 3,5 milióna eur, ďalších 400-tisíc bude stáť urovnanie sporov a zmluvných vzťahov. Ak by mesto muselo linku zaobstarať nanovo, podľa hovorkyne magistrátu Kataríny Rajčanovej by vyšla na minimálne 4,1 milióna eur.
Mesto však predpokladá, že post-covidový nárast cien materiálov aj prác by mohol zdvihnúť cenu až na 5,4 milióna eur. Navyše, obstaranie či postavenie novej linky by trvalo – podľa magistrátu najmenej 26 mesiacov, kvôli povoľovaniu pravdepodobne viac.
Ešte koncom mája Bratislavská recyklačná nevedela, či mestu linku predá. „Máme ešte rok a pol (do uplynutia zmluvy, pozn.). Uvidíme, ako sa bude vyvíjať trh,“ tvrdil právnik spoločnosti Radovan Stretavský. Čo sa zrazu zmenilo? Firma na otázky Denníka N a portálu čierna labuť neodpovedala.
Jednoznačné vysvetlenie neposkytlo ani mesto. Uviedlo len, že „nároky jediného akcionára a OLO sú ambicióznejšie ako bola obchodná stratégia doterajšieho majiteľa”. A tiež, že podľa nich je pre efektívnosť procesu „nevyhnutné a absolútnym pravidlom v rámci zberových spoločností, že zber, zvoz a dotrieďovanie je pod jednou strechou.”
Bratislava chce recyklovať viac
Ambíciou magistrátu je „v krátkodobom horizonte” zvýšiť mieru triedenia a najmä recyklácie plastov na 45 percent – teda asi o 10 až 15 percent viac než dnes.
Mesto tvrdí, že „odovzdané recyklátorom boli (doteraz, pozn.) iba tie komodity, ktoré mali pre Bratislavskú recyklačnú obchodný zmysel z hľadiska dosiahnutia zisku.”
Čo z plastov nešlo na recykláciu, mohla firma podľa zmluvy s OLO-m poslať do spaľovne za 5 eur na tonu. Bežne pritom spálenie tony odpadu stojí okolo 100 eur. Podľa magistrátu to bola „výnimočne bezkonkurenčná” cena a „nemotivujúca k dotrieďovaniu.” Primátor Matúš Vallo hovoril o „absolútne amorálnej a nevýhodnej” zmluve.
Sporný kontrakt OLO-a uzatváral ešte v roku 2017 predchodca Bratislavskej recyklačnej firma Vassal EKO. Neskôr sa objavili fotky, na ktorých vidno na jachte vtedajšieho majiteľa Vassal EKO Michala Kováča a vtedy šéfa OLO-a Branislava Cimermana. Obaja konflikt záujmov popreli. V roku 2018 Vassal zmenil majiteľa aj názov, zmluva s OLO-m však zostala.
Bratislavská recyklačná v májovej reportáži Denníka N a portálu čierna labuť odmietla, že by na recykláciu posielala len plasty, na ktorých vie zarobiť. „To, čo sa dá umiestniť (na trh) aj za mínusovú hodnotu, to sa umiestňuje,“ povedal jej obchodný riaditeľ Martin Andrejčák.
To je najmä obsah žltých nádob, ktorý sa zrecyklovať síce dá, no často za to treba zaplatiť – napríklad škatule od džúsov, takzvané tetrapaky.
„Už to nebude triedenie, ktoré má mať nejakú ekonomickú výhodu pre niektorého dodávateľa,” opisuje Vallo, čo sa podľa neho v porovnaní s minulosťou zmení.
Postupný prechod pod mesto od septembra
Keď triediaca linka rozdelí plasty podľa materiálu, veľkosti či farby, zberové spoločnosti ich posúvajú recyklátorom po celej Európe. Pre Bratislavskú recyklačnú hľadal záujemcov externý partner, ktorý sa zhodnocovaniu odpadov venuje roky.
Mesto hovorí, že oni chcú prioritne hľadať odberateľov cez Natur-Pack, teda organizáciu zodpovednosti výrobcov, ktorá financuje triedený zber v Bratislave. OLO má zároveň oslovovať viacerých odberateľov vytriedených zložiek a vyberať najlepšie ponuky.
Pomôžte nám pre vás pripravovať aj ďalšie podobné články. Prispejte nám na darujme.sk
Magistrát predpokladá, že „v závislosti od pracovných pozícii” si na prevádzku linky ponechá zamestnancov, ktorí s ňou pracovali doteraz a doplní ich vlastnými ľuďmi. Prebratie triediacej linky má začať 21. septembra 2021 po tom, čo dobehnú „transakčné procesy”.
„To, že mesto bude dotrieďovať odpad pre recykláciu pred jeho energetickým zhodnotením vo vlastnej réžii, dáva Bratislavčankám a Bratislavčanom istotu, že triediť sa oplatí a výrazne napomáha, ak k triedeniu pristúpia zodpovedne už vo svojich domácnostiach,” sľubujú u Valla.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
Analytik a novinár, ktorý píše najmä o vylúčených komunitách a filantropii. Popri tom edituje, školí kritické myslenie a pomáha rozvíjať ocenenie Biela vrana. Keď má chvíľu voľna, rád číta knihy a behá s kamarátmi po kopcoch.
