Najlepšie pre životné prostredie sú odpady, ktoré nevzniknú. Namiesto jednorazových obalov, ktoré pošleme na recykláciu, je možné využívať obaly vratné, ktoré sa očistia a opäť naplnia. V našom regióne sú v tomto smere najznámejšie a dodnes pretrvávajúce pivové fľaše, ale vratné obaly je možné používať aj inde. Rozprávali sme sa o nich v rámci série Circular Slovakia s Ivanom Tučníkom zo spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko, ktorá vyrába pivo a Jánom Trnkom zo spoločnosti Corplex, ktorá pre firmy vyrába vratné obaly na prevoz či uskladnenie tovaru a súčiastok.
Aký je váš názor na systém zálohovania nápojových obalov, ktorý na Slovensku začne čochvíľa platiť?
IVAN TUČNÍK: Z nášho pohľadu je to určite posun vpred. Do celého procesu sme boli vtiahnutí už od začiatku a veľmi aktívne na ňom participujeme. Myslíme si, že je to krok, ktorý môže Slovensko priblížiť k cirkulárnej ekonomike. Minimálne, v prípade nápojových obalov od budúceho roka dokáže zaistiť, že fľaša bude zrecyklovaná opäť do fľaše a plechovka opäť do plechovky.
Doteraz sa to nie vždy stávalo? Nie všetky fľaše alebo plechovky sa opäť premenili na nápojové obaly?
IT: Podľa štatistík, ktoré sú k dispozícií, a ktoré nie sú úplne presné sa na Slovensku vyzbiera približne 60 percent plastových fliaš. U plechoviek je to číslo ešte nižšie, pričom rôzne zdroje sa v názoroch rozchádzajú. Zálohový systém má ambíciu dosiahnuť až 90-percentnú recykláciu. Navyše, vyzbieraný materiál bude výrazne kvalitnejší, než zo žltých kontajnerov, ako je tomu teraz. Tým pádom bude oveľa ľahšie využiteľný do nového obalu.
Vypočujte si rozhovor ako podcast, ktorý pre vás pripravujeme v spolupráci s platformou Circular Slovakia.
Pán Trnka, vy sa nezaoberáte priamo obalmi na potraviny, ale je zálohovanie podľa vás dobrá cesta? Nemal by sa časom tento systém rozšíriť aj na iné obaly než tie nápojové?
JÁN TRNKA: Zavedenie zálohovania nápojových obalov som vnímal skôr, ako súkromná osoba, než pracovne, keďže sa zaoberáme inou oblasťou, ako sú nápoje. Ako súkromná osoba som to vnímal, a stále vnímam, ako úžasný krok, ktorý má zmysel, a ktorý má v podstate najmä edukatívny charakter pre verejnosť, pretože si v praxi začíname uvedomovať to, že určité typy obalov je dôležité recyklovať a opätovne ich používať. Má to význam pre celú spoločnosť.
Corplex sa venuje z veľkej časti transportným obalom. Keď som sa v predošlých dieloch podcastu Circular Slovakia rozprávala so zástupcami supermarketov, tak hovorili, že práve veľkú časť odpadu, ktorý sa u nich vytvorí tvoria práve tieto transportné obaly. Nevznikla nejaká diskusia aj týmto smerom, žeby sa postupne upúšťalo od jednorazových transportných obalov?
JT: Diskusie existujú. No sú rôzne väčšie či menšie prekážky, prečo zaviesť, alebo nezaviesť vratný obal do určitého logistického cyklu, najmä v oblasti retailu, teda maloobchodného predaja. Mnohokrát je to náročné, pretože spätná cesta obalu je komplikovaná. Nie je jednoduché obal správne zatriediť a vrátiť ho späť k producentovi, alebo k recyklačnej jednotke, tak aby mohol byť znovu použiteľný. Preto sa používa jednorazový obal, ktorý je ekonomicky výhodnejší pre spotrebiteľa a reťazec. Je jednoduchšie sa ho zbaviť. Nie sú za tým logistické výzvy.
Problémom je akoby rozdielnosť. Dodávateľ by mal iný typ obalov, ako spotrebiteľ. Museli by si ich roztriediť a odoslať po jednom svojim dodávateľom, podobne to zrejme funguje aj s fľašami.
JT: Áno, keď je viacero dodávateľov rovnakého produktu, tak je pomerne komplikované všetkých zjednotiť na používanie rovnakého typu materiálu a obalu.
Ako to funguje pri vratných fľašiach?
IT: Pokiaľ sa bavíme o vratných sklenených fľašiach, tak potom, ako fľašu vrátim v supermarkete, je roztriedená podľa jednotlivých pivovarov, pretože fľaše sú stále vlastníctvom pivovarov. Fľaša príde následne do pivovaru, vyčistí sa, aby spĺňala všetky hygienické parametre, znova sa naplní a ide opäť do predaja. Je to pomerne komplikovaný logistický systém, aby tento kolobeh mohol fungovať. V realite fungujeme systémom reverznej logistiky. To znamená, že keď dovážame nový tovar do predajní, tak zároveň vyzdvihneme prázdne fľaše, ktoré odvezieme späť do pivovaru.
Ako tento systém ovplyvní plánované zálohovanie ostatných fliaš?
IT: Dopad nebude žiadny. Okrem toho, že z pohľadu spotrebiteľov budú všetky obaly vracať do rovnakého automatu. Vo väčšine prípadov je to už na rozhodnutí obchodníka. No pri väčšine sa predpokladá, že bude jeden automat na všetky typy obalov. Na pozadí pôjde o dva samostatné paralelné systémy, ktoré nebudú nijak previazané.
Majú klienti záujem o vratné obaly?
IT: Sledujeme trend celkovo skôr k jednorazovým obalom, pretože ľudia kladú čím ďalej väčší dôraz na komfort a pohodlné obaly. Každopádne, pokiaľ si už niekto kúpi vratnú fľašu, tak ju aj vráti. Zhruba 95 percent fliaš, ktoré predáme sa nám vráti. Každá fľaša, ktorá je v obehu, sa v priemere otočí sedemnásťkrát.
V supermarkete mám stále častejšie problém nájsť dostatočný výber nápojov vo vratných obaloch, preto som sa pýtala či neklesá záujem zákazníkov.
IT: Na Slovensku sa zhruba polovica piva predá v plechovkách. Vratné fľaše tvoria 20 až 30 percent. Samozrejme, závisí to od konkrétneho typu piva. Rôzni výrobcovia majú rôzny prístup. My ako Plzeňský Prazdroj sa snažíme vratné fľaše podporovať. Podľa dát a všetkých informácií, ktoré máme sú z baleného piva vratné fľaše obalom, ktorý je najpriaznivejší k životnému prostrediu. Má najnižšiu uhlíkovú stopu a aj najnižší celkový dopad na životné prostredie. V posledných mesiacoch sa snažíme, čo najviac podporiť záujem o vratné fľaše, pretože z ekologického hľadiska v tom vidíme zmysel.
Pán Trnka, Corplex sa skôr venuje transportným obalom. Ako je to u vás so záujmom – kto všetko sú vaši klienti? Na aké oblasti priemyslu sa využívajú už teraz vratné obaly?
JT: Vratné obaly, konkrétne tie plastové, sa využívajú takmer vo všetkých odvetviach priemyslu, kde zhruba polovicu našich produktov odoberá automobilový priemysel. V tomto priemysle sa jedná o tisíce rovnakých produktov, ktoré prúdia k dodávateľom. Existujú tam logistické slučky, ktoré sú schopné balenie naspäť vrátiť, takže sa dá opakovane použiť, čo je vlastne cieľom. Prečo je na tento účel vhodnejšie použiť plast oproti jednorazovému kartónovému baleniu v podstate spočíva vo vlastnostiach plastového obalu. Keďže plast ako taký má úplne iné vlastnosti a schopnosti oproti kartónu – je odolnejší, napríklad voči vplyvom počasia, alebo voči mechanickým vplyvom. Tým pádom sa dá využiť opakovane, viacnásobne a má dlhšiu životnosť. Samozrejme, je aj recyklovateľný na konci životného cyklu.
Okrem automobilového priemyslu od nás obaly berie aj elektrotechnický priemysel a farmaceutický priemysel. Pričom farmaceutický priemysel je trošku špecifický, pretože tam to nie je len o vratnosti, ale najmä o hygiene, pričom plastové obaly poskytujú iné benefity v oblasti hygieny a čistoty. V podstate vo všetkých priemysloch sa naše obaly používajú aj na skladovacie procesy. Mnohokrát sa v rôznych skladoch dajú nájsť boxy, ktoré sa využívajú na uloženie tovaru. Plastová alternatíva by mala poskytnúť dlhšiu životnosť, a takisto benefit jednoduchej recyklácie. Vo všetkých odvetviach priemyslu sa dá nájsť bod, v ktorom vieme využiť vratný plastový obal. Len je to vždy o tom, nájsť spomínanú výhodu, okrem ekonomickej. Napríklad nájsť logistickú slučku a tým pádom mať možnosť uplatniť vratnosť obalu.
Spomínate, že nájsť ekonomickú výhodu by bolo to najjednoduchšie, takže je to niečo, čo je pre vašich klientov aj finančne zaujímavé. Nepoužívať neustále jednorazové obaly, ale možno tú prvotnú investíciu vložiť, a potom sa im to dokáže vrátiť.
JT: V porovnaní s jednorazovými kartónmi sú naše obaly drahšie. No musia poskytnúť dlhšiu životnosť, aby sa investícia vrátila. V tom je tá pointa. Nemôžeme sa tváriť, že je niečo lepšie z hľadiska environmentu, a preto si to musí zákazník zobrať. Takto svet zatiaľ nefunguje, bohužiaľ. Firmy pracujú pre zisk, takže zákazníkovi musia ukázať, že z toho plynie aj ekonomický benefit. Obal je síce drahší, ale tým, že ho zákazník používa dlhšie, viacnásobne, tak sa náklad na jednu prepravnú slučku, alebo náklad na jednu cestu znižuje. Ak máte obal za euro a použijete ho raz, tak vás jedna cesta stojí jedno euro. Ak máte plastový obal za desať eur, ale použijete ho päťdesiatkrát, tak vás jedna cesta stojí dvadsať centov.
Na svete sú rôzne štúdie, ktoré sa pozerali na životný cyklus obalov na nápoje a niekde v nich vyšli najlepšie vratné sklenené fľaše, inde zas jednorazové plechovky, ktoré sa dajú plne zrecyklovať. Ako to vyzerá v Slovenskom kontexte? Sklo je predsa ťažšie, taví sa pri vyššej teplote a pri jeho prevoze sa vozí v aute aj veľa vzduchu. Naozaj je to to najlepšie riešenie?
IT: Úplne najekologickejšie je čapované pivo. Všetko ostatné je iba horšia voľba. Na druhom mieste sú vratné sklenené fľaše. Pretože u skla je rozdiel v tom, že či je fľaša použitá opakovane, alebo či ide hneď na recykláciu. V prípade skla dochádza k paradoxu, aspoň z tých obalov, ktoré sme si nechali porovnať, že vratné sklenené fľaše sú ekologicky najpriaznivejší obal, pričom jednorazové sklenené fľaše sú najhoršou voľbou. Rozdiel je niekoľkonásobný. Ten súvisí s tým, že uhlíková stopa a environmentálna záťaž fľaše sa rozpustí aj v rámci opakovaní jej používania. Ako som už spomínal, vratná fľaša sa do obehu dostane v priemere sedemnásťkrát predtým, ako musí byť z nejakého dôvodu rozbitá a ide opätovne na recykláciu. To sa samozrejme prejaví v rámci celkovej environmentálnej záťaže, ktorú fľaša vytvára. Hneď po vratných sklenených fľašiach nasledujú plechovky. Podľa dát, ktoré máme k dispozícii je ich najväčším problémom na Slovensku to, že nie sú dostatočne vyzbierané a recyklované.
Obrovský rozdiel pri plechovkách znamená podiel recyklátov. Čím je vyšší, tak samozrejme ich dopad na životné prostredie klesá a rozdiel môže byť až 80 percent. To znamená, že v prípade plechovky so stopercentným podielom recyklátov hliníku, ktorý bol už použitý, sme schopní dosiahnuť až o 80 percent nižšiu uhlíkovú stopu. V prípade plastových fliaš máme pri pive jedno špecifikum. Aby bola PET fľaša vhodná pre pivo ako nápoj, musí mať vnútri membránu, ktorá je z iného materiálu. Tým pádom pivné PET fľaše nie je možné recyklovať z fľaše do fľaše, no dajú sa z nich vyrábať iné materiály, ako napríklad textílie do autopoťahov, alebo do kobercov. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli do konca tohto roku prestať pivo do PET fliaš stáčať. Pretože nie je to v súlade s našou ambíciou mať obaly plne cirkulárne. Do roku 2030 by sme sa chceli dostať do fázy, aby všetky naše obaly boli buď vratné, alebo stopercentne recyklovateľné, a aspoň z polovičky vyrobené recyklátov, čo v prípade PET fliaš za aktuálnych technických možností nie je možné.
Prečo musí byť v PET fľašiach pri pive membrána?
IT: Pivo je pomerne agresívny nápoj. Základnou rolou obalu je ochrániť daný produkt, ktorý je v ňom, aby sa zachovali jeho kvalitatívne parametre. Pivo je nápoj, ktorý je citlivý na svetlo, zmenu teploty, a zároveň je to nápoj, ktorý je pretlakovaný, takže obsahuje oxid uhličitý, a takisto alkohol. Keď sa to všetko dá dokopy, tak to nie je ideálna kombinácia. Fľaše, ktoré sa používajú na minerálku, nie sú schopné pivo dlhodobo uchovať v takom stave, aby sa zachovali dané parametre. Z tohto dôvodu musí byť vo vnútri veľmi tenká membrána, ktorú nevidíme, a ktorá je z iného materiálu. Tá spôsobuje obrovské problémy pri recyklácii, pretože aktuálne ju technicky nie je možné odobrať, respektíve, dá sa to, ale je to tak drahé, že to nedáva žiaden ekonomický zmysel. Tým pádom sa nikde vo svete nerecyklujú pivné fľaše z fľaše do fľaše.
Zrejme sa to líši podľa krajín aj podľa toho, že či je niekde v blízkosti recyklátor hliníka, a takisto sa to zrejme odvíja aj od toho, koľko kilometrov s nimi je potrebné cestovať.
IT: Kilometre zohrávajú marginálnu rolu v rámci celkového životného cyklu. Pretože, či už v prípade skla, alebo plechovky, kľúčová je jeho výroba. Súvisí to s energiou, ktorú je potrebné dostať do materiálu na to, aby ste surovinu vytvorili. Hovorí sa, že pokiaľ sa hliník vyrába z recyklátu, tak ušetríte až 95 percent energie, pretože v rámci prvotnej výroby funguje, ako zásobáreň energie, ktorá v ňom už ostáva uchovaná donekonečna. Pri skle je to veľmi podobné. Energia, ktorá je potrebná na jeho výrobu, je natoľko vysoká, že prepravné náklady, napríklad do Nemecka, nezohrávajú žiadnu rolu. Pokiaľ sa nám podarí zachrániť surovinu tak, aby mohla byť opätovne použiteľná, tak environmentálna výhoda je natoľko veľká, že vyváži aj dopady dopravy.
Ako je to pri transportných obaloch?
JT: Vždy je potrebné porovnávať balík baliaceho produktu, ktorý chcete použiť. Ak by sme porovnávali prepravu tisícok produktov, na ktoré potrebujem tisíc balení a chcem ich dopraviť tisíckrát, tak kartónových obalov potrebujem jeden milión. Zakaždým ich vyhodím, respektíve dám ich na recykláciu. Pri vratných obaloch potrebujem na tisíc produktov možno dvetisíc, alebo tritisíc kusov, ktoré vydržia desať ciest. Keď na konci porovnáme uhlíkovú stopu, ktorá vznikne pri výrobe miliónu jednorazových obalov a tridsaťtisíc vratných obalov, tak je menšia tá pri vratných obaloch. A to je prvotná výroba. Následne tu máme aj dopad samotnej recyklácie, ktorá je nejakým spôsobom energeticky náročná. V prípade vratných obalov je energetická náročnosť nižšia. Nie je tam taká vysoká spotreba vody, či energie. Pomer recyklácie, teda koľko materiálov vyťažím zo zničeného produktu, alebo produktu, ktorý dosiahol koniec svojho životného cyklu je vysoký – je to vyše 99 percent. Odpad, ktorý tam vzniká súvisí len s nečistotami, ktoré na seba naviažu drobné čiastočky plastu, tým pádom neprejdú cez filtre. Drvivá väčšina toho materiálu sa zrecykluje a používa sa opätovne do výroby nového produktu.
Pri výrobe vašich prepravných nádob využívate aj recyklát? Vyrábate to už aj s podielom recyklovaného materiálu?
JT: Áno, priamo v závode v Hurbanove, ale aj v ostatných závodoch Corplexu, ktoré sú v Európe. Máme recyklačné linky, čiže recyklujeme extrudovaný polypropylén a používame ho priamo do novej výroby. Tam to potom závisí od účelu, aký materiál potrebujeme vyrobiť. Keď je to jednoduchšie riešenie, ako preložky či predeľovače, tak je možné použiť vyšší podiel recyklátu. V prípade farmaceutického priemyslu sa nemôže použiť recyklát, pretože v tomto prípade by to nespĺňalo hygienické štandardy. Za minulý rok tvoril u nás recyklát zhruba 35 percent vyrobeného materiálu alebo vyrobených produktov.
Pozerali ste sa aj na dopravu? Stále vyhráva vratné riešenie aj v prípade, ak by sme ho museli voziť napríklad zo Slovenska do Bulharska?
JT: Určite vyhráva, pretože má nízky negatívny dopad na životné prostredie vo svojom životnom cykle. Čím väčšia vzdialenosť, tým väčšie množstvo musí byť prepravené. Nemôžete prepraviť za jednu europaletu materiálu z Bulharska. To nedáva zmysel ani recyklátorovi, ani odberateľovi, ktorý by chcel dať materiál na recykláciu. No v prípade, že sa bavíme o plnom kamióne, tak sa to oplatí. V podstate sa to platí z celej Európy.
Takže vaše obaly cirkulujú v rámci Európy?
JT: Áno, dodávame obaly v podstate od západu od Francúzska až po Rusko na východe a od severu od Poľska až po Turecko na juhu. Tým, že máme naše závody rozmiestnené na rôznych miestach v Európe, tak vieme použitý materiál stiahnuť na recykláciu.
Takže, keď sa poškodí obal od vás, tak si ho sami zrecyklujete?
JT: Áno, nemusí to byť len o poškodení, ale keď napríklad skončí výroba istého typu modelu auta a nový model má, dajme tomu, iný tvar dverí, musí sa na ne vyrobiť nový typ obalu a ten pôvodný sa môže stiahnuť na recykláciu. Dôležité je povedať, že obal na recykláciu odkupujeme. Je to tak aj motiváciou pre zákazníka. Samozrejme, aj pre nás to má ekonomický zmysel.
O koľko je recyklát lacnejší v porovnaní s primárnym materiálom?
JT: Je to desatinová cena.
Aj keď započítate náklady na recykláciu?
JT: Keď započítame náklady na recykláciu, tak je to povedzme 50 percent.
Spomínali ste, že vaši klienti primárne pozerajú na ekonomickú stránku vecí. Pokiaľ sa im to finančne neoplatí, tak nebudú investovať do vratného riešenia. Nájdu sa však aj takí, pre ktorých je ochrana životného prostredia taká zásadná, že prejdú do investícií a vratných obalov, aj keď by možno vnímali finančnú nákladnosť ako vysokú?
JT: Stretávame sa so zvyšujúcim záujmom. Mnohé firmy majú udržateľnosť medzi svojimi cieľmi alebo firemnými víziami. Počúvajú viac na argument environmentálneho dopadu a keď im je to vysvetlené správnym spôsobom, tak určite o to majú záujem a chcú to aplikovať do svojich procesov. Úprimne povedané, zatiaľ som sa nestretol s firmou, ktorá by to urobila so zvýšenými nákladmi iba kvôli tomu, že chráni životné prostredie. Budem rád, keď sa taká firma nájde a dokáže to.
IT: My si v niektorých prípadoch priplácame za to, aby sme mohli využiť ekologicky výhodnejšie riešenie. Ale čo si budeme hovoriť, ekonomická stránka vecí je veľmi dôležitá. Naša firma má ambiciózne ciele, chce byť do roku 2030 v rámci prevádzok uhlíkovo neutrálna. Zároveň pracujeme s celým naším odberateľsko-dodávateľským reťazcom, pretože náš ultimátny cieľ je byť uhlíkovo neutrálny naprieč celým týmto reťazcom. Veľký dôraz kladieme na partnerstvá s dodávateľmi, ale aj s odberateľmi. Pracujeme s poľnohospodármi, máme aktivity v oblasti vody, pretože pivo je samozrejme náročné na vodu; v oblasti odpadov a obaly sú jeden z kľúčových pilierov, ktoré sú súčasťou našej stratégie udržateľnosti. Pre nás je to na porovnateľnej vysokej úrovni dôležitosti, ako aj ekonomické výsledky.
Máte pocit, že to vnímajú aj vaši klienti, oceňujú to?
IT: Uvedomelosť z pohľadu Slovákov sa zvyšuje. Zisťujeme, že už to nie je niečo navyše, čo by sme mohli využívať ako nejaký zásadný benefit. V podstate sa to od nás dnes už vyžaduje. Najmä mladšia generácia požaduje, aby produkty, ktoré kupujú boli vyrobené s ohľadom na životné prostredie. Stáva sa to nutnosťou. Tlak sa stále zvyšuje. A iná cesta nebude.
Vratné fľaše, ktoré sú zo skla sú aj po predaji zákazníkovi naďalej vašou zodpovednosťou, v tom zmysle, že si ich musíte prevziať, následne umyť, znova naplniť a vrátiť späť do obchodu. Jednorazové obaly si zákazník kúpi a potom je len na ňom, ako s nimi vynaloží. Čo pre vás vychádza finančne výhodnejšie?
IT: Za obal nestrácame zodpovednosť, ani keď sa predá spotrebiteľovi. Práve, preto každý jeden výrobca nápojov musí mať uzatvorenú zmluvu s organizáciou zodpovednosti výrobcov. Musí odvádzať recyklačné poplatky (cez ktoré sa financuje triedený zber odpadu, pozn. red.) a tie nie sú úplne malé. Takže nás, samozrejme, zaujíma, čo sa s tým obalom ďalej robí. Obaly sú úplne kľúčová súčasť našej celkovej environmentálnej stopy. Čo sa týka finančnej stránky veci. Keď porovnám jednorazové obaly a pripravovaný systém zálohovania, tak systém zálohovania prinesie to, že sa na obaly prestaneme pozerať, ako na odpad. Začneme ich využívať ako cenné suroviny.
Hliník, ale aj PET pokiaľ je recyklovateľný, má nejakú hodnotu, za ktorú sú spracovatelia ochotní zaplatiť. Za plechovky, ktoré majú väčší podiel recyklátu si priplácame viac, čo je paradoxom, pretože ich výroba je lacnejšia ako výroba plechoviek z primárneho materiálu. Náklady máte aj s jedným, aj s druhým riešením. Určite by som neporovnával, či nás to stojí o desať percent viac, alebo desať percent menej, pretože na konci dňa to nie je relevantné. V prípade vratných fliaš sú obrovské investície na začiatku. Pretože fľaše, prepravky a všetky ďalšie veci musíme nakúpi. Potom odvádzame poplatky, ktoré súvisia s logistikou, takže výrobca má náklady v oboch prípadoch.
Ako to bolo v Corplexe, kedy ste sa začali uberať smerom k vratným riešeniam?
JT: Vratné plastové obaly existujú na trhu už pomerne dlho. Teraz sa im venuje len možno viac pozornosti. Na Slovensku pôsobíme od roku 2008, ale boli sme súčasťou nadnárodnej skupiny DS SMITH, čo je veľká baliarenská spoločnosť, ktorá sa primárne zaoberá kartónovými obalmi. Boli sme plastovou divíziou tejto spoločnosti. Pred dvomi rokmi sme sa odčlenili a vznikol Corplex (Corrugated plastics extrusion). Išli sme na trh s vlastnou kožou, ponúkať vlastný produkt. Celá pointa vratných obalov je v tom, že ich opakovane používate a na konci ich viete zrecyklovať. V našom prípade je to aj o tom, že obaly sú robené na mieru. Neponúkame typizované portfólio výrobkov, ale robíme ich pre každého zákazníka na mieru. Práve na tento aspekt sa sústredila celá vízia firmy a vybrali sme si z pilierov cirkulárnej ekonomiky, teda reduce, reuse, recycle. Všetky tieto heslá reprezentujú časť toho, čo robíme, ako to robíme, a prečo to robíme.
Aké ďalšie výzvy v najbližších rokoch vidíte?
IT: Myslím si, že príklon k cirkulárnej ekonomike bude silnieť naprieč všetkými odvetviami a môže to mať rôzne podoby. Zálohovanie je jedna z ciest. Keď sa pozrieme na iné európske krajiny, tak aktuálne funguje najmä na nápojové obaly. Do veľkej miery to súvisí s reguláciou. Európska únia má ambície, ktoré súvisia s cieľom stať sa uhlíkovo neutrálnym kontinentom. Dôraz na cirkulárnu ekonomiku a všetky opatrenia, ktoré s tým súvisia, samozrejme, vedú k tomu, že aj biznis na to musí reagovať. Na kľúčový balíček týkajúci sa cirkulárnej ekonomiky od Európskej komisie ešte čakáme. Ten môže do veľkej miery zamiešať kartami v tom, na aké oblasti, materiály a typy produktov bude kladený dôraz. V prípade zálohovania bol trend do veľkej miery urýchlený smernicou o jednorazových plastoch, ktorá členským štátom nastavila ciele zberu plastových fliaš, ale zároveň aj povinnosť primiešavať do obalov recyklát. Vo veľa krajinách to akcelerovalo diskusie aj kroky, ktoré viedli k zálohovaniu. Aktuálne je to vnímané, ako jediný systém, ako je možné tieto ciele dosiahnuť.
JT: Pre mňa by bolo veľkou výzvou do budúcnosti, keby systém vratných obalov dokázal celkovo zasiahnuť aj súkromný sektor. Pretože všetci kupujeme veľa tovarov, nechávame si ich privážať kuriérmi. Veľa tovarov dostávame v jednorazových obaloch. Asi každý z nás si už objednal sadu pohárov v krabici, ktorá bola naplnená niečím, čo absolútne nesúviselo s nákupom. Len preto, aby sa poháre nerozbili, vznikol aj vonkajší obal, ako odpad. Vznikla vnútorná výplň, ako odpad, ktorého sa koncový užívateľ musel zbaviť. Ešte aj samotné poháre boli zabalené v brandovanom obale. Keby bolo možné zmeniť tento systém tak, aby sme my ako koncoví užívatelia nedostávali s tovarom domov kopu odpadu, tak by to malo veľký dopad a veľa ľudí by si uvedomilo, že sa to dá aj bez všetkých zbytočných obalov.
Odoberajte náš podcast na podcastových platformách:
- Spotify: https://open.spotify.com/show/1S4Gc3VRfwSlRqlpSnt2Rz?si=pjxubmemTDS3J8A38rce5A
- Anchor: https://anchor.fm/ciernalabut
- Google podcasts: tu
Riešenie od Corplexu by bolo možno použiteľné aj v rozmáhajúcom sa sektore kuriérskych služieb. Často balík prevezmeme v mnohých obaloch, pričom by sme ho mohli pred kuriérom z transportného obalu jednoducho vybrať a obal mu vrátiť na ďalšie použitie?
JT: Áno, presne tak, ako ste to povedali. V súčasnosti sa to nevyužíva, pretože systém nie je takto nastavený. Ak k tomu príde, tak to urobí veľký rozdiel v tom, koľko odpadu produkujeme.
V USA už testujú v supermarketoch vratné obaly aj na drogériu či rôzne druhy potravín. Vedeli by ste si budúcnosť predstaviť aj takto?
JT: Myslím si, žeby sa to dalo uskutočniť, ale iniciatíva a systém musia postupne padať z hora od priemyslu, výrobcov, distribútorov cez finálnych predajcov až nakoniec váha zodpovednosti dopadne aj na koncového užívateľa.
IT: To už realitou niekde aj je. Bezobalové obchody, ktoré v podstate fungujú na princípe vratného obalu – buď si ho prinesiem, alebo si ho tam raz kúpim, a potom doňho dopĺňam, už existujú aj u nás. Nie je to až taká fikcia, len zatiaľ to nie je masovo rozšírené. Určite to nebude aplikovateľné na všetko, ale sú segmenty a typy produktov, pri ktorých táto cesta môže byť správnou cestou. Uvidíme, či to riešenie, ktoré je riešením teraz pre pár zapálených, nebude za pár rokov rozšíreným masovo a nebudeme si chodiť s dózami na cestoviny alebo fazuľu do supermarketu za dva roky všetci.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
