Schmögnerová: Ako odolať kríze? S lokálnou menou

Začnime minulosťou. Slovensko si vás najviac pamätá ako ministerku financií za ľavicovú stranu SDĽ z čias veľmi špecifických pre slovenskú ekonomiku. Spomeniete si na vaše prvé pocity v tomto úrade?

Dovoľte, aby som odcitovala jeden odstavec z pripravovanej knižky: „Na začiatku tlačovej konferencie po 300 dňoch na MF SR som ho hodnotila ako ministerstvo, kde sa do novembra 1998 „točili“ značné finančné prostriedky bez kontroly a utváral sa priestor na korupciu. Ministerstvo, v ktorom sa používali zastarané metódy riadenia. Ministerstvo, ktoré bolo známe svojím byrokratizmom a nemalou dávkou arogancie voči verejnosti. Ministerstvo, v ktorom rozhodovacie procesy boli neprehľadné a pracovná disciplína pokrivkávala.“

Ako ministerke sa vám podarilo zaviesť opatrenia, ktoré zregulovali ceny nájomného, cestovného, energií. Zaviedli ste dovoznú prirážku, znížili dane podnikateľom a naopak zvýšili DPH, nepriamo ste zvýšili spotrebnú daň z tabaku, alkoholu a palív. To neznie celkom ako ľavicová ekonomická politika…

Súhlasím s vami. Prevažná časť týchto opatrení bola súčasťou tzv. dvoch balíčkov, ktorými vláda širokej koalície reagovala na zdedený vysoký tzv. dvojitý deficit: štátneho rozpočtu a bežného účtu platobnej bilancie. Zvyšovanie spotrebných daní bolo už súčasťou aproximácie týchto daní k príslušným smerniciam EÚ. K uvedeným opatreniam nás nútili „trhy“, ktoré nás pokutovali neudržateľne vysokými úrokovými sadzbami pre štát i podnikateľskú sféru.

Za vášho ministrovania sa tiež odohrala reštrukturalizácia a privatizácia bánk. Ako spomínate na túto časť svojej práce?

Vysoké úrokové sadzby doma boli i výsledkom situácie v bankovom sektore. V r. 1997 SR zažila zatiaľ prvý tzv. run na banku – bola to „útok“ na Investičnú a rozvojovú banku (IRB). Počas vlády širokej koalície 1998-2002 padlo päť malých bánk a jedna stredne veľká banka. Tri najvýznamnejšie, dnes by ste ich nazvali systémové banky, VÚB, SLSP a IRB sa nám podarilo reštrukturalizovať a spolu so slovenskou časťou ČSOB a Poľnobankou nájsť pre nich renomovaných zahraničných investorov s veľkým trhom a bankovým know how. To, že bankový sektor v SR krízu 2006-2009 prežil bez ujmy je výsledkom rokov, kedy sa bankový sektor stabilizoval. Náklady na stabilizáciu bankového sektora sa už dávnejšie vrátili.

Je úžasné, keď môžete rozhodovať o peniazoch takto vo veľkom. Keď vaše rozhodnutia riadia ekonomiku celej krajiny, posúvajú ju dopredu. Ako časy svojho pôsobenia vnímate dnes?

Máte pravdu. Bolo to až humorné, keď som šplhajúc sa na Téryho chatu dávala mobilom pokyny, ako napríklad 5 miliárd presuňte tam, dve inam a pod. V retrospektíve to hodnotím tak, že rezort MF SR v tom období urobil obrovský kus roboty. Okrem reštrukturalizácie finančného sektora sa položili základy moderného riadenia verejných financií (napr. štátnej pokladnice, Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity), modernizovala sa daňová a colná správa, pripravila sa legislatíva v príslušných kapitolách ako príprava na vstup o EÚ, spolupodieľalo sa na splnení podmienok na vstup do OECD. Bez úsilia desiatok a stoviek zamestnancov rezortu by to nebolo možné.

Reformy vám v roku 2000 priniesli titul Najlepší minister financií udelený britským časopisom Euromoney. Ako ste sa mali ako žena v tomto ministerskom kresle? Navyše v pomerne maskulínnej vláde.

O ekonomickú „vládu“ sa v tom čase delilo MF SR s Národnou bankou Slovenska (NBS). Dnes po vstupe do eurozóny je funkcia NBS iná, ako bola v tom období. Znamenalo to, že pozícia ministra financií vo vláde bola silná. Bez ohľadu, kto by bol býval ministrom resp. ministerkou. Bývalý kancelár Rakúska Franz Wranitzky sa mi pred pár rokmi sťažoval, že ministri financií sú dnes (rozumej pred pár rokmi) iba účtovníkmi: počítajú iba „dal“ a „má dať“.

Z kresla ministerky ste odišli sama a tí, čo si mysleli, že kariéra výnimočnej ekonómky sa skončila, sa zmýlili. Pôsobil ste ako tajomníčka Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve a neskôr ako viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj. To sú dôležité posty. Čo pracovne robíte dnes?

V zahraničí som mnohé začala chápať inak. Pohľad zvonka na domáce udalosti je nenahraditeľný. Časový odstup mi pomohol širšie pochopiť i roky na MF SR. O tom práve dokončujem rozsiahlejšiu knihu. Rozbiehame už 6. ročník čsl. projektu Akadémie sociálnej demokracie, v ktorom vzdelávame budúcich nádejných sociálno-demokratických politikov. Pokiaľ bude objednávka, budem i naďalej vyučovať . A nechcem zabudnúť ani na OZ Proforum, ktoré má práve desať rokov a ktoré sa snaží o progresívne myslenie deliť s verejnosťou formou diskusií. Dúfajme, že sa nám podarí o ňom vydať i neveľkú publikáciu.

Kým ste boli vo vláde, varovali ste ľudí pred vkladaním peňazí do nebankoviek. Čas vám dal za pravdu. No dnes sú nebankovky zas silné. Prečo? Sme nepoučiteľní?

Nebankové finančné inštitúcie v tom čase zhromažďovali vklady od jednotlivcov a sľubovali ich vysoké zhodnotenie. Mali formu pyramídovej hry. Dnešné nebankovky poskytujú úvery za úroky, ktoré môžeme označiť za úžernícke. Úvery od nebankoviek sú želaným doplnkom tých, ktorí majú nízke dôchodky alebo nízke mzdy. Pokiaľ kúpyschopný dopyt časti domácností bude taký nízky ako dnes, budú nebankovky trpené. Krokom dopredu je ich regulácia, ktorá by zrejme mala zájsť ešte ďalej.

Čo hovoríte na lokálne meny? Napríklad živec, ktorému sa aj na Slovensku – vo Zvolene, Zaježovej a aj v Bratislave celkom darí?

Lokálne meny predstavujú tlak „zdola“ ako zlepšiť dnešný peňažný systém. Záleží od centrálnej banky a štátu ako sa k takýmto projektom postavia a aké prísne obmedzenia budú vyžadovať. Budú ich brať ako hrozbu alebo naopak ako obojstranne výhodné spolunažívanie, ktoré dokáže ekonomike štátu pomôcť a ušetriť ju pred najväčšími globálnymi otrasmi v budúcnosti. Francúzska vláda si v marci t.r. dala vypracovať rozsiahlu štúdiu o lokálnych menách vo Francúzsku a o tom, aké legislatívne podmienky by ich mohli podporiť. Lokálne meny chápe ako doplnok k euru.

Živec je výnimočná aktivita, lebo ak dobre viem, tak v krajinách V4 je takmer jedinečná tohto druhu. Existuje hranice prekračujúca regionálna družstevná mena na pohraničí Maďarska – Chorvátska a Maďarska – Rakúska, tkz. Blaufranc, o ktorej fungovaní ale viac neviem.

Budúcnosť lokálnych mien je tam, kde existuje silná dávka komunitnej súdržnosti. Neviem, či Bratislava je tým správnym miestom, skôr sa mi zdá, že nie. Veľké množstvo ľudí sa v Bratislave necíti doma. Skôr by sa dokázali zapáliť za zveľaďovanie a ekonomický rast v regióne, v ktorom majú svoje korene.

Myslíte si, že lokálne meny majú šancu na intenzívnejšiu budúcnosť? Kde sú ich najväčšie výhody a kde naopak ich slabiny?

To bude záležať od tlaku zdola a od „osvietenia“ politikov, či si ideu lokálnych mien dokážu osvojiť. Lokálne meny majú budúcnosť a v krajinách, v ktorých kapitalizmus funguje resp. nefunguje oveľa dlhšie ako u nás je trend lokálnych mien rastúci. Napríklad v Nemecku je ich vyše 60, rastie ich počet i v kolíske kapitalizmu vo Veľkej Británii.

Najväčšou výhodou lokálnej meny je jej odolnosť voči vonkajším faktorom: finančným krízam, kolapsom národných mien a pod. Ich druhou výhodou je podpora lokálnej ekonomiky. Regionálne resp. lokálne peniaze môžu byť naozaj účinnou zbraňou na to, aby z regiónov neunikali peniaze von, ale aby sa zostávali točiť v lokálnej ekonomike. Ak sa dobre nastavia pravidlá, tak sa rýchlosť obehu lokálnej meny vie zniekoľkonásobiť. Napríklad rýchlosť obehu eura v Nemecku je asi 2,7, zatiaľ čo obeh lokálnej meny Chiemgauer v Nemecku dosahuje rýchlosť 16 obrátok za rok. Tisíc euro za rok vyprodukuje objem transakcií v hodnote 2 700 eur, zatiaľ čo v tom istom čase môžeme hovoriť o objeme až 16 000 chiemgauerov.

Za nevýhodu považujem viazanie lokálnej meny na oficiálnu menu. Takýmto spôsobom sa jej potenciálne výhody oslabujú. Dnes to je ale podmienka, aby vôbec takúto menu, ktorá je v očiach zákona v skutočnosti ceninou, povolila centrálna banka. Výhody lokálnej meny oslabuje i to, že sa lokálne dane nemôžu platiť v lokálnej mene. Keby sa jej emitentom stala „lokálna vláda“, mohla by sa rozhodnúť akceptovať i platenie lokálnych daní v lokálnej mene.

Samozrejme sú tu riziká spojené so zakladaním a správou takejto meny. Väčšinou sa jedná o snaženie nadšencov, jednotlivcov, ktorých štát skôr nepodporuje ako podporuje. Takéto meny – ak nebude možné platenie lokálnych daní – budú mať stály problém s dôverou a je treba predpokladať, že veľké množstvo takýchto projektov bude neúspešné.

Kúpili by ste si vy sama živec? A platili by ste ním?

Ako konzervatívny „investor“ kúpila by som si ich iba za nižší obnos. Zatiaľ je totiž množstvo miest, kde možno s touto menou platiť, značne obmedzené. Ak by sa sieť obchodov a služieb rozrástla, tak určite by som si ich kúpila viac. A keby som žila napr. vo Zvolene, kde žijú najmä rodení Zvolenčania, mala by som motiváciu väčšiu.

Ako komentujete svetové dotláčanie peňazí a ich virtuálnu realitu – teda obchodovanie bez ich fyzickej prítomnosti?

Asi máte na mysli kvantitatívne uvoľňovanie. Záleží, ako a v čí prospech sa robí. Čoraz viac sa v tejto súvislosti hovorí o tzv. „QE for the people“. Je to opodstatnená požiadavka, lebo miesto toho aby sa peniaze použili na podporu rozvoja, t.j. pre ľudí, nafukujú sa nimi prevažne bankové rezervy. Pravdou je, že ECB je tajnostkárska: neudáva aký objem nákupov cenných papierov realizuje s bankovým a aký objem s nebankovým sektorom. Iba ak ECB nakupuje aktíva od nebankového sektora, je predpoklad, že sa viac rozhýbe ekonomika. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere od bánk, zlepšuje len ich likviditu. Ak majú banky pochybnosti o budúcej schopnosti firiem splácať pôžičky, ani zvýšené rezervy ich nemotivujú poskytovať viac úverov.

Okrem toho by bolo treba zamedziť, aby banky požičiavali v takom rozsahu do neproduktívnej sféry, resp. aby takmer výlučne úverovali produktívnu sféru. Neproduktívne úverovanie je nebezpečné, vytvára bubliny, ktorých prasknutie stiahne so sebou aj zdravú produktívnu sféru.

Pokiaľ narážate na krytie meny, nemyslím, že „v tom je pes zakopaný“. Krytie zlatom môže „ukrižovať“ ekonomiku na zlatom „kríži“. Hospodárstvo nemôže byť brzdené nedostatkom zlata alebo inej komodity, na ktorú by bola viazaná peňažná jednotka.

Peniaze nie sú všetko, vyplýva z indexu na hodnotenie úspechu krajiny Happy Planet Index. Ako vnímate takýto index?

Bývalý prezident Francúzska Nicolas Sarkozy požiadal pred niekoľkými rokmi viacerých známych ekonómov – medzi nimi i Josepha Stiglitza a Amartya Sena – aby „vylepšili“ HDP t.j. aby ho doplnili takým spôsobom, aby objektívnejšie odrážal dosiahnutú úroveň života spoločnosti. Francúzsko tradične v HDP na osobu nebolo na vrchole, no ak prihliadneme na iné hodnoty, napr. množstvo voľného času, starostlivosť o rodinu, úroveň zdravia a pod., patrilo medzi najúspešnejšie štáty. Výsledkom ich snaženia bola rozsiahla „Report by the Commission on the Measurement of Economic Performance and Social Progress“. UNDP – organizácia OSN používa tzv. Human Development Index, ktorý je zložitejší ako HDP. Pokusy o komplexnejší pohľad na hospodárske výsledky   a na ich efekty na spoločnosť treba iba uvítať. Happy Planet Index patrí medzi indexy, ktoré možno pokladať za vhodnejšie na hodnotenie dosiahnutých výsledkov ako je HDP. Mark Anjelski vo svojej knižke Economics of Hapiness o potrebe nahradiť HDP pojednáva na takmer 250 stranách.

Poďme do reality a na domácu pôdu. Ako vnímate spôsob, ktorým ľavicová vláda kormidluje slovenskú ekonomiku dnes?

Nedávate mi ľahké otázky! Vláda sa zameriava skôr na krátkodobé efekty ako na dlhodobé riešenia. Uvediem príklad. Krátkodobo je možné znížiť cenu elektrickej energie alebo plynu cenovou politikou. Nepochybne to uvíta väčšina domácností. Dlhodobé riešenie je ale napr. podporiť produkciu energií z dostupných obnoviteľných zdrojov, produkovať ju lokálne, t.j. „demokratizovať“ jej produkciu. Odpadnú náklady na dopravu energií, dosiahne sa energetická bezpečnosť a perspektívne sa rieši i tzv. energetická chudoba.

Ako to, že niektoré rezorty sú už desaťročia ako zakliate? Chronicky skloňované najmä školstvo a zdravotníctvo?

Je to otázka preferencií: čo podporiť zdrojmi vyčlenenými na tzv. fakultatívne výdavky. Je to prirodzene i otázka rozsahu fakultatívnych zdrojov. Škrtenie výdavkov zväčšuje súťaž medzi výdavkovými titulmi. Ak ale školstvo a zdravotníctvo, inými slovami vzdelanie a zdravie nie sú prioritami spoločnosti, takáto spoločnosť podkopáva svoju budúcnosť. Toho sme svedkami už dlhé roky.

Skončime civilne. Kto je Brigita Schmögnerová dnes? Kde býva, čím sa v súkromí zaoberá?

Už z predchádzajúceho nie je ťažšie uhádnuť, že nebývam vo Zvolene (ako poslankyňa som do Zvolena často chodila), ale v Bratislave. Darí sa mi ešte pomerne dosť pracovať. Ani vtáky ani zvieratá neodchádzajú do penzie. No penziu už niekoľko rokov poberám.

Viac o lokálnych menách a finančnej kríze sa dozviete na diskusii „Peniazmi proti kríze. Akými?„, ktorá sa uskutoční 10. decembra od 17:00 v BISLA. Moderovať bude Brigita Schmögnerová, hostia: Juraj Hipš, Marek Schmögner a Miroslav Gecovič. Pre potvrdenie účasti píšte na: [email protected]. Viac info na facebooku.

Páčil sa Vám tento článok? Podporte nás!