S tými našimi deťmi je to tak, že akonáhle si na niečo zvykneme, zmení sa to. Dobré, zlé, neutrálne, všetko. S nimi je to istá neistota.
Núti nás to napredovať a nezaspávať na rodičovských vavrínoch! Paráda, sem s tými zmenami, som odhodlaná mať pokoj až na dôchodku! Strašne sa naň teším a priebežne si prepočítavam čas do jeho začiatku…
Totiž, s veľkými deťmi sa už moc nedá dohodnúť a s malou sa ešte nedá dohodnúť. Platí to vo veľa oblastiach, ale výborne sa to ukazuje pri oblečení. A ak som si voľakedy nahovárala, že u nás sa oblečenie nerieši, že je to oblasť, ktorú máme v pohode, tak v poslednom čase nastala zmena. Samozrejme k môjmu rozčarovaniu viacnásobná.
So “starými deťmi” sa už nedá dohadovať, vyjednávať a ani uplácať, čo sa oblečenia týka, a kupovať im niečo (podľa mňa) perfektné som už dávno vzdala. Presne viem, kedy to bolo… Úplne nadšená som kúpila Amélii parádne zlaté lesklé tenisky (extra bonus bol, že boli nové z obchodu, značkové a stáli iba 8 Eur) a ona doma pozerala striedavo na ne, na mňa, na ne, na mňa a akosi fakt nemohla uveriť, že ich má nosiť a ešte aj byť šťastná, či nebodaj vďačná.
Vilo má zopár obľúbených kúskov, väčšina, samozrejme, v čiernej farbe a prísne značkové. Nakúpiť si nové veci je ochotný iba výnimočne a vlastne iba bezo mňa. Tak to máme vybavené. Len tak z diaľky tuším, že nakupuje s otcom alebo švagrinou, vyberá si drahé kúsky a tie potom nosí do zodratia/vyrastenia. Aspoň, že tak…
Dominikin štýl obliekania dlhodobo neviem identifikovať a liezť jej do neho fakt nemám odvahu, stačí, že deťom mnou porodeným sa netriafam. Vidím, že ona má širokú škálu a teší ma, že aj s Améliou sú fanynky second handov a swap výmien, ktoré spolu navštevujeme.
U báb je ešte dobrá kapitola vlasy. To už sme tak ďaleko, že ich babka poprosila, aby jej vždy pred stretnutím poslali fotku, aké majú aktuálne účesy, aby neodpadla. Vraj mala párkrát na mále.
No a Júlia, to je extra trieda. Veci pre ňu dostávame po sesternici s veľmi dobrým vkusom a 2 malými dcérkami a plus ešte kamošky mi nosia rôzne módne vychytávky. V podstate by mohla byť módna ikona na našom ihrisku, keby si to netrebalo obliekať.
Čudujem sa, že susedia na nás ešte nezavovali sociálku, Júlia niekoľkokrát za deň jačí ako týrané dieťa. Keď niekam odchádzame, dávam si 10-minútovú rezervu na znovuoblečenie ňou vyzlečených vecí. Má zopár obľúbených kúskov, ktoré však nie sú do každého počasia a nesúvisia s tým, ako vyzerajú. Sú to gumáky a pršiplášť.
Boli dni, počas ktorých chodila zásadne iba v pršiplášti a gumákoch. A aby to nebola iba denná aktivitka, v noci neznáša pyžamo, takže buď boj o jeho oblečenie vyhrám, alebo spí nahá. A jasné, že prikrytie paplónom spôsobí zobudenie.
Keby to niekoho zaujímalo, do dôchodku mi zostáva ešte 20 a pol roka.