fbpx
Enviro

Bežecké podujatia sú obrovským zdrojom odpadu. Matúš sa to rozhodol zmeniť a organizuje preteky bez odpadu

MATÚŠ PAVLOVIČ je triatlonista, ktorý sa snaží žiť bez odpadu. Preto mu nedalo, že sa ho na bežeckých pretekoch vyprodukuje kopa. V rámci svojho štúdia na Sokratovom inštitúte sa to rozhodol zmeniť a spolu s kamarátom organizuje prvé bežecké preteky bez odpadu Less Waste Run.

Článok sme na konci aktualizovali o konečné množstvo jednotlivých druhov odpadu po pretekoch

Aký problém pre životné prostredie predstavujú bežecké preteky? Máš prehľad, koľko odpadu na jednom takom preteku vznikne?

Mám to odsledované z praxe. Ešte ste ani neodštartovali a už máte v ruke igelitku, v ktorej je viacero letákov, ktorých počet závisí od počtu reklamných partnerov, perá, potítka či kľúčenky. Väčšinu z toho si buď vôbec nepozriete a odhodíte rovno, alebo ich vlastne nepotrebujete. Potom odštartujete a v závislosti od dĺžky behu máte pri trati občerstvovacie stanice, kde si môžete dať vodu – väčšinou v plastovom kelímku. Aj pred behom väčšinou dostanete nejakú fľašu s nápojom a fľašu alebo plechovku dostanete aj po ňom.

Takže to máte jednu igelitku s reklamnými predmetmi, tri až päť kelímkov na vodu, dve fľaše a prípadne aj plechovku. Keď si to vynásobíme počtom účastníkov, ktorých je povedzme 6-tisíc, tak sa dostávame k desiatkam tisícom spotrebovaných predmetov. Je pekné, že si to odbehneme, v cieli sa odfotíme a fotky dáme na instagram. No nikto už nefotí to, čo v meste ostane po pretekoch.

Aj keď je pravda, že povedomie sa začína meniť a ľudia na to stále viac reagujú. Organizátori sa to snažia promptne upratať, ale nie vždy sa podarí vyzbierať všetko – môže to odfúknuť vietor, alebo to ľudia odhadzujú na miestach, kde to nikto nevyzbiera. Najlepšie je minimalizovať množstvo odpadu, ktorý potom nikto zbierať nemusí. A druhá vec – koľko čistej pramenitej vody zbytočne vytečie do kanála. Z PET fľaše si bežci odpijú a nedopitú ju odhodia. To, že vody zatiaľ máme na Slovensku dostatok, neznamená, že by sme ňou mali plytvať.

matus-robo-less-waste-run
Matúš (vľavo) s kamarátom Robom organizujú prvé bezodpadové preteky. FOTO – Archív MP

Pre mnohých je dostatočným riešením, že na plastové poháre a fľaše zriadia triedený zber odpadu. Čo na to hovoríš?

Aj toto je jeden zo spôsobov, no v našej filozofii nie je hodnotovo najvyššie. Pre nás je v prvom rade dôležité zamerať sa na prevenciu – na to, aby odpady ani nevznikli. Nevýhodou recyklácie plastov je, že boli primárne vyrobené z neobnoviteľných zdrojov, teda z ropy. Navyše, recyklačný proces má len zhruba sedem fáz, v ktorých sa plast dá zrecyklovať a potom skončí v “najlepšom” prípade v spaľovni. Ak už odpad vytvoríme, je lepšie, keď je vyrobený z obnoviteľných zdrojov a dá sa znovu zhodnotiť prostredníctvom kompostovania.

Rozhodol si sa teda zorganizovať beh bez odpadu. Ako na tvoj nápad reagovali ľudia, ktorí majú skúsenosti s organizáciou pretekov?

Hovorili, že taký beh by bol super, ale nevedeli si predstaviť, ako ho zrealizovať. Takže myšlienku všetci podporili, ale nikto sa do nej neodvážil pustiť. S kamarátom Robom sme sa nad tým zamysleli a s týmto nápadom sa mi podarilo dostať na štúdium na Sokratovom inštitúte, kde som si ho určil za svoj študentský projekt. Spolu teda hľadáme spôsoby, ako sa to urobiť dá. Nejde nám o to, aby to bol úplne zero waste beh – aj preto sme ho nazvali Less Waste Run. Uvedomujeme si, že na veľkých behoch, kde sú tisícky až desaťtisíce účastníkov nie je ľahké byť bez odpadu. No chceme ukázať, ako toho odpadu vyprodukovať čo najmenej.

Je pekné, že si to odbehneme, v cieli sa odfotíme a fotky dáme na instagram. No nikto už nefotí to, čo v meste ostane po pretekoch.

Ako konkrétne teda idete množstvo odpadu zmenšiť?

Tá predbehová fáza, v ktorej väčšinou dostanete igelitky s darčekmi, bude taká, že u nás si zaplatíte a nedostanete nič. (úsmev) Zato v cieli sme pre prvých 200 pretekárov pripravili hodnotnú znovupoužiteľnú fľašu s logom behu a ostatní sa môžu tešiť na zdravé a chutné občerstvenie v peknom poháriku. Na samotný pretek dostanete čip, ktorý však nie je jednorazový. Po behu ho vrátite a môže sa používať znova. Štartové číslo bude tiež možné použiť aj na ďalších ročníkoch preteku. Občerstvenie pri trati by malo byť v umývateľných pohároch, aké sa používajú na hudobných festivaloch.

Nie je pri občerstvovaní riešením, že si každý donesie svoju vlastnú fľašu alebo pohárik? Ultrabežci to robia bežne. Niektorí dokonca dostanú trest, ak si vlastný pohár zabudnú priniesť.

Je to presne jedno z riešení, ktoré by sme chceli podporiť. Chceme preto mať odkladací  priestor, kde si bežci budú môcť svoje fľaše uskladniť a po behu vyzdvihnúť a použiť. Samozrejme, nemôžeme to očakávať ihneď od všetkých. Chceme, aby súčasťou tohto behu mohli byť aj tí, ktorí nemajú silné ekologické povedomie. Budeme radi, ak si ľudia prinesú vlastnú fľašu, ale ak si ju neprinesú, nič sa nedeje. Riešenie pre nich budeme mať aj my. Možno ich to inšpiruje k tomu, že na ďalšom preteku budú od organizátora žiadať, aby si mohli priniesť a uložiť svoju fľašu. Takto by sme chceli našu myšlienku šíriť ďalej.

Dostanú bežci v cieli medailu? Mňa celkom irituje, že mi ju na konci behu zvyknú nanútiť, hoci som sa neumiestnila. Potom sa mi doma zbytočne kopia. No pre mnohých je práve medaila akousi inšpiráciou, aby na preteky chodili.

Ako som teda už spomenul vyššie, v cieli máme pripravené fľaše a občerstvenie miesto medaile. Chceme im dať darček, no nebude to medaila, ktorú si doma zavesia a možno ich nejakú dobu pomkne k tomu, aby behali. My  chceme ľudí inšpirovať k tomu, aby si z našich pretekov odniesli príklad dobrej praxe aj do bežného života a aj takto prispeli k redukcii odpadov.

medaily
Bežná zbierka medailí priemernej bežkyne, autorky rozhovoru, vážila 1,3 kilogramu. FOTO – Archív autorky

Nemalo by to byť tak, že človek ide na preteky kvôli zážitku a nie kvôli darčeku?

To je presne motto nášho behu. Znie takto: jediné, čo má po behu ostať, je dobrý pocit. My tam ideme kvôli nemu – nie kvôli veciam, ktoré si donesieme domov a buď ich nepoužijeme, alebo ich stratíme či rovno vyhodíme alebo, ako v mojom prípade, skončia v šuflíku alebo v skrini.

Množstvo odpadu vzniká na pretekoch kvôli reklame. Bežecké podujatia sú pomerne veľký biznis, kde na každom rohu vidieť bannery sponzorov. Ako to budete riešiť vy?

Tiež to súvisí s našou filozofiou „menej odpadu”. Ľudia sú už unavení z reklamného odpadu a smogu, ktorý je dnes naozaj všade. Tiež máme sponzorov, ktorých chceme prezentovať, ale rozhodli sme sa robiť len online marketing a na mieste pretekov mať minimum reklamy. Skôr ju chceme koncentrovať na jednej veľkej instagramovej stene, kde budú uvedení všetci sponzori. Ľudia tak budú vidieť, že toto sú spoločnosti, ktoré sú za udržateľné riešenia, vďaka ktorým sme nemuseli oplagátovať a obannerovať celý beh. Nie je to univerzálne riešenie pre všetky podujatia. No verím, že to môže inšpirovať aj iných v tom, aby sa vybrali udržateľným štýlom aj v reklamnom svete a redukovali reklamný smog.

Jediné, čo má po behu ostať, je dobrý pocit.

Súhlasili firmy, ktoré vás sponzorujú, s tým, že nebudú mať všade logá?

Oslovovali sme primárne firmy, ktoré udržateľne už nejakým spôsobom fungujú a majú blízko k ekológii – nemali s tým teda problém. Veď aj preto súhlasili s tým, že naše preteky podporia. Samozrejme budeme mať stánkarov, ktorí budú mať svoje stánky označené svojimi značkami, ale to je pochopiteľné a tomu sa nebránime.

Ako na nápad reagujú bežci, majú oň záujem?

Keďže je to náš prvý ročník, nevedeli sme, aká bude jeho popularita. Vedeli sme, že zero waste a beh sú teraz trendom, no neboli sme si istí, či to bude fungovať aj spolu. Sme však príjemne prekvapení, aký veľký záujem je o naše podujatie a budeme sa tešiť, ak príde čo najviac ľudí.

sokratov-institut-prihlasenie
Chceli by ste na Sokratovom inštitúte študovať aj vy? Prihláste sa do konca apríla na www.sokratovinstitut.sk

Aká je očakávaná návštevnosť?

Z organizačného hľadiska sme si stanovili, že minimálny počet bežcov je 500 a maximálny, ktorý budeme vedieť organizačne zvládnuť, je 1500. Veríme však, že sa naša myšlienka postupne rozšíri ďalej aj na iné preteky.

Sú nejaké podobné behy v zahraničí?

Nenašli sme žiaden beh, ktorý bol postavený na bezodpadových základoch. Jediný podobný beh sme našli v Singapure, ani ten  však nie je úplne zero waste. Pri všetkej skromnosti si teda dovolíme tvrdiť, že sme prvé podujatie tohto druhu –  ak nie v Európe, tak na Slovensku.

Dnes je v bežeckej komunite ďalší nový trend – takzvaný plogging, kedy ľudia počas behu zbierajú odpadky. Ako to vnímaš?

V tomto prvom ročníku sme ho do pretekov nezakomponovali, ale radi by sme ho spropagovali a ľudí podporili v tom, aby si to vyskúšali. Na preteky môžu trénovať aj s ploggingom, sám som si to už niekoľkokrát vyskúšal. (smiech)

Ako bolo na pretekoch? Pozrite si vo videu:

Na pretekoch sa zúčastnilo približne 400 účastníkov. Vyprodukovali nasledovné množstvá odpadu:

  • komunálny odpad – 2 litre (použité papierové vreckovky, neidentifikovateľný obal,…)
  • plastový odpad – 3 litre (cca 4 PET fľaše, fólie, červeno-biela označovacia páska, jeden kartónový obal na nápoje)
  • papier – cca 15kg do zberu, ostatné kartóny z ovocia boli využité ako info tabule – REUSE, drobné papieriky neznámeho pôvodu – od účastníkov toho ale bolo cca 2 litre, podobne ako komunálny odpad)
  • bioodpad – cca 50 litrov/ 32 kg (káva, banánové šupky, nezjedené kornútky na kávu)
  • kompostovateľný riad – 500 ks PLA pohárov zo smoothie, cca 300 ks drevených lyžičiek, cca 120 ks papierových pohárov na kávu.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner