fbpx
Spoločnosť
red

Diskusia Sokratovho inštitútu: Prečo aktivisti vstupujú do politiky?

Kauza Pezinská skládka. Ochrana Tichej a Kôprovej doliny. Mestské zásahy na premenu verejných priestorov. Nadácia Charta 77. Roky sa im venovali ako občianski aktivisti. Dosiahli reálne zmeny a získali medzinárodné ocenenia. Dnes majú pocit, že ako angažovaní odborníci v treťom sektore narazili na strop a rozhodli sa preto vstúpiť do politiky.

ZUZANA ČAPUTOVÁ – nositeľka prestížne Goldmanovej ceny za boj proti pezinskej skládke, ERIK BALÁŽ – ochranár a oceňovaný dokumentarista, MATÚŠ VALLO – architekt a tvorca Mestských zásahov a MARTIN GIERTL – aktivista za ľudské práva diskutovali o tom, pokiaľ sa dajú presadzovať zmeny zdola a kedy nastáva moment, keď aktivizmus už nestačí a aký dopad na nich malo rozhodnutie vstúpiť do politiky.

Diskusiu organizoval vzdelávací program Sokratov inštitút, ktorý vzdeláva a rozvíja spoločenských lídrov – mladých ľudí, ktorí svojou prácou prispievajú k riešeniu problémov vo svojich obciach a mestách, prinášajú do nich nové nápady. Obdobne, ako začínali hostia diskusie.

Vo videu nájdete:

  • Ako a pokiaľ sa dajú robiť zmeny zdola?
  • Prečo politiku vnímame ako špinavú a ako to zmeniť?
  • Stanú sa z aktivistov politici alebo angažovaní odborníci v politike?


V diskusii odznelo:

„Narazil som na strop aktivizmu.“

Matúš Vallo

„Pochopil som, že oni to neurobia.“

Erik Baláž

„Ohlásite vstup do politiky a akoby ste mali prenosnú chorobu.“

Zuzana Čaputová

„Pre mňa bola agenda výzvou“.

Matúš Giertl

„Ľudia stále frflú, že zle je. Dobrí ľudia do politiky nemôžu ísť, ale zlí politici neurobia zmeny.“

Erik Baláž

„Musíme urobiť kus práce na tom, aby slovo politika nebolo vnímané ako špinavé.“

Matúš Vallo

„Posuňte záujem o veci verejné.“

Matúš Giertl

Profil autora:

Názory

juraj-hips
Juraj Hipš

Rebríčky najlepších škôl ničomu nepomáhajú

Keď koncom januára zverejnili hitparádu škôl, stál som pri chlapčekovi v roztrhanej bunde. Jeho rodičia si rebríček INEKO nikdy neotvoria. Riešia to, ako nakŕmiť svoje deti. Rodičov zaujímalo, či sú na škole domáce úlohy. Lebo doma nemajú elektrinu a dcérka by si ich v zime nemohla robiť, keďže sa skoro stmieva.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Asi sa stávame krajinou bez kultúry

Predstavte si, že ako manažér dostanete na riadenie firmu. Celkom veľkú, so stovkami zamestnancov a množstvom pobočiek. Aj by sa patrilo obehnúť ju celú, aby ste sa zoznámili s tým, čo všetko kto robí, ale, no, nedá sa všetko. Tak pozriete len niečo. Keďže ani všetkému dokonale nerozumiete a nechcete byť za sprostáčika, pre istotu sa veľmi s ľuďmi nerozprávate a neriskujete, že by ste nerozumeli, čo vám hovoria.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Ochrancovia hodnôt

O hodnotách sa dnes rozpráva veľa. Ako sa v dnešnom svete vytrácajú, ako chýbajú hodnotovo pozitívne ukotvené vzory, či ako ľahko a často vieme skĺznuť k zjednodušovaniu a popieraniu hodnôt pre „vyššie ciele“.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Toto nie je len o galérii, musí sa to skončiť

Jedna z prvých kníh, ktoré ma od detstva spájali s babičkou, boli Matějčekove Dejiny umenia. Trávili sme pri nich hodiny. Poznala som ich skoro naspamäť. Vtedy sa začala moja láska k výtvarnému umeniu. Po tom, čo som doštudovala žurnalistiku, prepadol ma smutný pocit, že už nebudem vôbec chodiť do školy. Rozhodla som sa preto skúsiť ešte jednu vysokú školu, ktorá ma bude ukrutne baviť.

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner