fbpx
Enviro

Jednorazové fixky sa podpíšu nielen na bielu tabuľu

Začiatkom 21. storočia sa na Slovensku začali používať jednorazové popisovače a pomaly vytlačili z cesty biele kriedy. Tabule miznú zo škôl a nahrádzajú ich magnetické tabule. Používanie fixiek je novodobý fenomén, ktorý sa však nepriaznivo podpisuje na životné prostredie.

Fixky sú obľúbené vďaka ľahkosti ich používania a zotierania tabule. Drvivá väčšina popisovačov je však určená na jednorazové využitie. Hneď ako fixka prestane písať, čaká ju priamy let do smetného koša, odkiaľ pokračuje na skládku. Tam následne trávi ešte dlhé storočia.

Nie je také jednoduché zistiť, kam máme fixku vyhodiť. Skladá sa totiž z viacerých materiálov a väčšinu komponentov tvorí plast. Tekutá časť je zmiešanina farbív a rozpúšťadla. Špička fixky je vyrobená z pórovitých vlákien (väčšinou vyrobených zo zlisovanej látky). Rozpúšťadlom pre fixky na tabuľu je poväčšine látka vyrobená z petroleja. Veľké množstvo fixiek je preto toxické. Toxicita fixiek predstavuje nebezpečenstvo nielen pre životné prostredie, ale aj zdravie človeka (vdychovanie či požitie je nebezpečné).

fixky-recyklacia
Fixky v školách postupne nahrádzajú kriedu. Je však problém ich recyklovať. FOTO – EB

Jednorazové fixky sa nedajú vôbec rozobrať (ak pri sebe práve nemáte kladivo) a nedajú sa recyklovať. Slovenský hlavný výrobca jednorazových fixiek, Centropen, píše: „Zátky popisovača sú privarené k plášťu fixky na základe bezpečnostného predpisu EÚ a preto sa nedajú znova naplniť bez poškodenia obalu.“ Fixky teda znovu naplniť nedokážu. „Opätovné spracovanie plastu pre nás nie je možné, pretože plast je znečistený (potlač, pozostatky náplne vnútri plášťa),“ dodáva Centropen. Fixky sú teda vážnym problémom.

Množstvo odpadu je prekvapujúco veľké, americká firma hľadá riešenia

Na Obchodnej akadémii v Trnave sa ročne minie viac ako 100 kusov fixiek. Fixky sa tu však nepoužívajú v celej budove, ale len v niektorých triedach. Množstvo je aj tak alarmujúce. Každá fixka obsahuje priemerne 20 gramov plastu, ročne teda v koši skončí asi 2 kg plastu. Na prvý pohľad sa môže zdať, že to nie je až tak veľa.

V Trnavskom kraji však máme 149 stredných škôl. Ak by každá škola používala fixky iba čiastočne, podobne ako Obchodná akadémia v Trnave, ročne by v koši skončilo takmer 300 kilogramov plastu. Z fixiek teda vzniká obrovské množstvo odpadu – plastu, ktorý nemá ďalšie využitie. Riešením sú plniteľné fixky, ktoré na rozdiel od jednorazových umožňujú tento odpad minimalizovať.

O znečisťovaní vie svoje aj výrobca fixiek v USA, ktorý zaviedol pre svojich zákazníkov recyklačný program – zákazníci, ktorí si kúpia produkty od tejto firmy, ich môžu poslať späť na recykláciu. Premieňajú starý plast na palivo.

Táto iniciatíva pomáha žiakom na školách, aby pochopili dôležitosť úlohy mládeže v ochrane životného prostredia. Preto sa začali sústreďovať na výrobu produktov zodpovednejším spôsobom.

fixky-recyklacia
Na jednej škole ročne minú zhuba 100 fixiek. V celom meste to je za rok až 300 kíl nerecyklovateľného plastu. FOTO – EB

Fixky sú populárne, nie však tie recyklované

Tí, ktorí sa s fixkami stretávajú najviac, žiaci a učitelia, vyjadrili svoje názory na tému používania a recyklácie fixiek. V anonymnom dotazníku odpovedalo 35 študentov. Väčšina žiakov používa v škole výhradne fixky na tabule. Takmer tri štvrtiny z nich sa však ešte nestretli s plniteľnými fixkami. Z odpovedí teda vidíme, že fixky sú využívané, avšak tie plniteľné nie sú veľmi populárne. Napriek presile jednorazových fixiek si 90 % žiakov myslí, že fixky by sa mali recyklovať. Takmer polovica opýtaných (48 %) si myslí, že fixky sa dajú recyklovať.

Majorita žiakov hlasovala, že jednorazové fixky predstavujú problém a používanie plniteľných fixiek na ich školách by veľmi uvítali. Súhlasí s nimi aj vyučujúci: „Fixky sú úžasná vec, pretože vyriešili problém s prašnosťou kried. Problémom je, že jednorazové fixky sú veľmi neekologické,“ hovorí Dana Bohunická, učiteľka na obchodnej akadémii. „Udivuje ma, že v dnešnej dobe recyklácie sú fixky stále jednorazové,“ dodáva pani učiteľka. Žiaci a učitelia si uvedomujú, že environmentálna zodpovednosť by sa mala šíriť nielen medzi školskými stenami, ale aj mimo nich.

Viackrát použiteľné fixky sú dostupné, ale drahé

V papiernictvách sa predávajú taktiež fixky, ktoré sú opakovane použiteľné. Niektoré firmy predávajú fixky aj s fľašou atramentu, takže ich môžete znova naplniť alebo nahradiť tuhu v popisovači za novú, keď sa vypíše. Takéto tuhy sa dajú samostatne zakúpiť nielen na internete, ale aj v kamenných papiernictvách. Plast fixky teda použijeme viackrát a nevyhadzujeme jednu za druhou. Prekážkou v obchodoch je však ich malá ponuka.

Plniteľné fixky tvoria v regáloch minoritu, takže zákazník nemá veľmi na výber. V trnavskom Papiernictve sa na rozdiel od jednorazových nepredávajú v kusoch, ale v celých baleniach, čo môže odradiť zákazníka. Ten si následne radšej kúpi jeden kus jednorazovej fixky. Prekážku predstavuje aj cena. V slovenských školách pravdepodobne aj kvôli cene zvyčajne používajú len jednorazové fixky. „Plniteľné popisovače sme vyrábali v rokoch 1999 – 2006. Pre malý záujem sme však výrobu ukončili,“ píše firma Centropen. V minulosti sa teda nestretli plniteľné fixky s podporou. Je možné, že ľudia dnes o plniteľné popisovače prejavia väčší záujem?

Aj napriek dostupnosti plniteľných fixiek vyplynul z analýzy internetových obchodov smutný výsledok. Ekonomickosť vyhráva nad ekologickosťou. Cena jednorazovej fixky sa pohybuje v priemere od 0,65 € do 1,50 €. Cena dopĺňateľných fixiek sa ale môže vyšplhať výrazne vyššie – za jeden kus plniteľnej fixky zaplatíme približne 1,50 € až 4,60 €. Aj napriek tomu, že ľudia by chceli používať plniteľné fixky, suma za tieto produkty ich odrádza. „Tuhy v plniacich fixkách vydržia kratšie a platíme za ne oveľa viac,“ vyjadril sa Jaromír Flaškár, učiteľ na základnej škole v Púchove. Výber teda závisí hlavne od cenovky aj napriek tomu, že veľa ľudí by chcelo chrániť životné prostredie.

fixky-recyklacia
Plniteľné fixky sú drahšie. FOTO – EB

Novodobý boom recyklácie fixky obišiel

V dnešnej dobe je čoraz viac populárne kupovať výrobky s označeniami BIO, rozložiteľné atď. Tieto označenia nás oboznámia s faktom, že to, čo kupujeme, je šetrné k prírode. Environmentálne orientovanie firiem sa viac a viac objavuje v reklamách a je teda aj lákadlom pre zákazníkov. Táto vlna recyklácie však nezasiahla fixky, možnosť ich recyklácie je veľmi málo známa. Na Slovensku je príkladom snahy recyklovať firma Curaprox, ktorá zbiera použité zubné kefky a vo výrobe ich znova používa.

Aj napriek tomu, že množstvá vyhodeného plastu sú veľké, na Slovensku sa firmy zatiaľ nepokúsili o nápravu znečisťovania prostredia a ani o rozvoj plniteľných fixiek. S väčšou ponukou rastie aj dopyt. Práve preto by investícia do plniteľných fixiek Slovensku pomohla environmentálne rásť.

Tento text vznikol v rámci programu Mladí reportéri pre životné prostredie. Prečítajte si o ňom viac na www.mladireporteri.sk

dve-percenta-cierna-labut

Kľúčové slová:

odpad

Profil autora:

Študentka Obchodnej akadémie v Trnave a reportérka v rámci programu Mladí reportéri pre životné prostredie.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner