fbpx
Enviro

Zmenšovať množstvo plastového odpadu v moriach bude deti učiť knižka o veľrybe Gréte

Na Slovensku vznikla nová ilustrovaná kniha pre deti. Nie je však hocijaká, ale prostredníctvom príbehu o veľrybe Gréte deti naučí o nebezpečenstve, ktoré pre prírodu predstavuje plastový odpad.

„Nápad vznikol v mojej hlave, asi takmer dva roky dozadu. Čoraz častejšie správy o tom, ako odpadky ohrozujú živočíchy v moriach, ako nebezpečný je nadmerný rybolov pre zachovanie rovnováhy v oceánoch, ako vysychajú korálové útesy, ma doviedli k myšlienke, že musím niečo urobiť, lebo z tých správ mi bolo zakaždým do plaču,“ hovorí autorka nápadu na knihu a zakladateľka malého vydavateľstva Egreš Zuzana Mitošinková.

Ročne skončí v mori 8 miliárd ton plastu a hrozí, že do roku 2050 bude v moriach viac plastov ako rýb. Podľa Svetového fondu na ochranu prírody ubudlo na planéte za posledných 40 rokov 56 % voľne žijúcich živočíchov a do roku 2020 sa tento počet zrejme zvýši o 9 %.

kniha-greta
Gréta vyšla vo vydavateľstve Egreš, objednať si ju môžete online. FOTO – Nora a Jakub

Veľryba Gréta je speváčka, no jedného dňa stratí hlas. Namiesto krásnych tónov vylúdi iba zachrapčané chrrrrrr. V podmorskej ambulancii zistí, že chorobu jej spôsobili plastové odpadky, ktoré do mora nepatria. „Samozrejme, ako v každej rozprávke, i tu sa to skončí dobre,“ hovorí Zuzana.

„Ľudia sa budú musieť popasovať so všetkými haraburdami, ktoré im zvieratká z mora vrátia naspäť. Vzniká tu vlastne výborný priestor na diskusiu medzi dieťaťom a rodičom či pedagógom. Ako sa vysporiadať so všetkým odpadom? Myslím, že toto bude veľká téma budúcnosti a pripraviť na to treba už deti,“ tvrdí vydavateľka.

V závere knižky sa deti aj rodičia dozvedia, ako nepripraviť ďalšie veľryby o hlas a k tonám plastov (nielen) v mori neprispievať. „Nosiť si napríklad vlastnú tašku na nákupy, sklenenú fľašku do školy či nebaliť niektoré potraviny do plastových vreciek,“ vymenúva Zuzana.

Celý príbeh od autorky Andrey Gregušovej je podaný hravou, citlivou a pútavou formou s jemnými ilustráciami od ukrajinskej ilustrátorky Nastie Sleptsovej. “Snažili sme sa nemoralizovať, ale vytvoriť príbeh, ktorý bude pre deti vtipný, nenásilný a zároveň poučný. Myslím, že to je ten najlepší spôsob, ako prinútiť nielen deti, ale i dospelých k zamysleniu sa a zmene,” dodáva vydavateľka.

kniha-greta
Aj kniha o Gréte má dobrý koniec. FOTO – Nora a Jakub

Kniha Gréta je vďaka svojmu zameraniu na problematiku plastov v oceáne unikátom nielen na Slovensku, ale aj v okolitej Európe. „Verím, že má potenciál presadiť sa aj v ďalších krajinách, nakoľko je tá téma naozaj vážna. Ako upozorňuje nedávno vysielaný nový seriál Blue Planet II od BBC, stav oceánov je najhorší v histórii ich sledovania a sú veľmi ohrozené ľudskou činnosťou,“ hovorí Zuzana.

Na vydanie ilustrovanej knihy zbieralo vydavateľstvo Egreš peniaze cez portál Startlab. Podarilo sa im vyzbierať 177 percent potrebnej sumy od 318 ľudí. Aj úspech tejto kampane ukazuje, že o záchranu oceánov je záujem aj na vnútrozemskom Slovensku.

„Záujem o tému je aj nie je. Mám pocit, že narastá skupina ľudí, ktorá sa zaujíma o túto problematiku a zvyšuje sa i povedomie o bezobalovom spôsobe života a dokonca existujú obchody, ktoré ponúkajú alternatívne výrobky priateľské k životnému prostrediu. Nájsť sa dajú i blogy, kde vám poradia, ako žiť ohľaduplnejšie,“ popisuje Zuzana.

Zároveň však dodáva, že pre bežnú populáciu je minimalizácia odpadu stále neznáma oblasť. „Stačí zájsť do supermarketu a nazrieť ľuďom do košíka, drvivá väčšina má všetky potraviny v plastových sáčkoch, aj tie, ktoré by nemuseli. Vôbec nemyslia na dôsledky, žeby to mohlo niekomu ublížiť,“ hovorí.

Niektorí ľudia na nápad knihy o Gréte reagovali, že sa ich to netýka. Na Slovensku predsa nemáme more, tak ako by sme ho mohli znečisťovať? „Myslím, že problematika sa týka každého, aj ľudí vo vnútrozemí. Lebo každý z nás prispieva svojou činnosťou nielen k lokálnym, ale i globálnym problémom životného prostredia. A každý z nás je závislý od prírody, nie ona od nás. A príroda je i oceán a more.“

V súčasnosti svoj odpad triedi zhruba 10 % obyvateľov Slovenska, preto asi nemôžeme očakávať, že zrazu všetci začnú žiť bezobalovo. “Na začiatok možno stačí, aby boli inšpirovaní aspoň k tomu, že z nákupného centra namiesto štyroch igelitiek zo štyroch obchodov odídu len s jednou,” uzatvára vydavateľka.

dve-percenta-cierna-labut

Kľúčové slová:

odpad

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner