Zviera už bude živý tvor aj pred zákonom

Doba sa mení, nastupujú nové technológie, máme neuveriteľné možnosti, vzdelávanie bez hraníc, naše túžby sa reálne napĺňajú. Všemožne sa myslí na človeka, jeho pohodlie, jeho budúcnosť. Niektoré postoje sa ani s vývojom doby doteraz takmer vôbec nezmenili. Jednou z nich je vnímanie zvierat ako necítiacich bytostí, zaobchádzanie s nimi ako s vecou, či zákulisným dianím v cirkuse. Toto všetko by sa však v roku 2018 malo zmeniť novým zákonom.

Novela zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorú predložilo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka spolu s ministerkou Gabrielou Matečnou, prinesie značné systémové zmeny. Podľa slov ministerky sa Slovensko v ochrane zvierat konečne zaradí medzi kultúrne krajiny. Podobnú novelu zákona sa pritom snažili presadiť už v roku 2014, keď ju na schválenie predostrela SaS na čele s poslankyňou Annou Zemanovou. Vtedy však koalícia návrh nepodporila.

Zákon, ktorý s ministerstvom pripravovali združenia na ochranu zvierat, kynológovia a veterinári, bude upravovať definíciu zvieraťa, povinnosť čipovať psy či trestnoprávnu zodpovednosť chovateľov a majiteľov zvierat. Ako hovorí Anna Zemanová, zatiaľ zverejnený návrh nie je podľa nej dostatočný, no dúfa vo zmenu.

Jeden zákon, veľa zmien

Asi najvýraznejšou zmenou, ktorú novela zákona prinesie, bude nová definícia zvieraťa. Už nebude viac vnímané ako vec, ale  stane sa aj pred zákonom živým tvorom schopným vnímať zmyslami. Táto zmena by mala zlepšiť domáhanie sa práv zvierat v prípadoch ich týrania či zanedbávania.

Otázka množenia psov v chovných staniciach, v ktorých žijú plemená určené na množenie a následný predaj v nevyhovujúcich podmienkach, je ďalším z okruhov novely. Zistenie, že Slovensko patrí na popredné miesto množiarenskej mafie kšeftujúcej so šteniatkami psov, bolo podľa Anny Zemanovej hnacou silou na vypracovanie tejto novely. Práve množenie psov považuje za najzávažnejší problém a ako hovorí, čím viac sa zaoberá danou problematikou, tým častejšie sa stretáva aj s obchodom s inými zvieratami pašovanými v neľudských podmienkach – napríklad chránenými druhmi papagájov či plazov.

V boji proti množiteľom má pomôcť povinné čipovanie psov a registrácia psov aj ich vlastníkov. Túto zmenu pozitívne vníma organizácia na ochranu práv zvierat Sloboda zvierat, ktorá spravuje aj bratislavský útulok pre zvieratá. Tie k nim často prichádzajú choré, zanedbané a ich stav si vyžaduje liečbu, očkovanie, či dokonca operácie.

Po novom budú mať majitelia povinnosť začipovať zviera najneskôr do 12 týždňov od narodenia, pre súčasne žijúce psy najneskôr do roku 2020. Povinná registrácia a evidencia psov v Centrálnom registri spoločenských zvierat uľahčí kompetentným zásah proti ich množeniu.

,,Naším cieľom je povinným čipovaním psov dosiahnuť do niekoľkých rokov stav, keď nebudeme mať preplnené útulky a stratené psíky sa budú rýchlo vracať majiteľom,“ uvádza tlačová správa ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka slová ministerky.

,,Ani najlepšie zákony nestačia, ak zlyháva ľudský faktor“

Slobodu zvierat a jej pôsobenie netreba predstavovať. Jej Linka proti krutosti pomôže ročne približne 700 týraným a zanedbaným zvieratám, uvádza Silvia Čaňová zo sekcie kampaní. A to neberie do úvahy zvieratá z ulíc, ktoré sú vyhodené alebo stratené.

Trestným činom nie je len vedomé týranie zvieraťa, ale aj zanedbanie starostlivosti, čo je v našej krajine častým javom. ,,Ani najlepšie zákony nestačia, ak zlyháva ľudský faktor – polícia, vyšetrujúci policajt a prokurátor, ktorí očividný a dôkazmi podložený prípad týrania vyhodnotia ako priestupok na pokutu,“ myslí si Čaňová.

Spomínaná novela v jednom z jej okruhov hovorí práve o túlavých zvieratách a pomoci útulkom. Obciam bude zo zákona vyplývať povinnosť registrovať ich do Registra odchytených túlavých zvierat. Zároveň im nebude prikazovať zriadenie útulku, zmluvu budú môcť uzatvoriť s už existujúcim útulkom či karanténnou stanicou v ich okolí.

,,Problémom stále je, že mnohé obce nemajú aj napriek zákonnej povinnosti žiadne zmluvy na odchyt túlavých zvierat a žiadne zmluvy s útulkami či karanténnymi stanicami na ich ustajnenie. Zákon dokonca prikazuje obciam aj finančnú spoluúčasť na zriadení a chode útulku,“ hovorí Čaňová a dodáva, že odchyty sa doteraz zvykli riešiť pokútnymi šarhami, poľovníkmi či dokonca odstrelmi psov.

Cirkusové pozlátko sa odkrýva

Jednoznačne najlepšia show na celom svete, mláďa slona, elektrické svetlo rovnajúce sa 12 slnkám či 15 obrovských slonov ako kolosálna pyramída. Už v 19. storočí lákal plagát ľudí, aby sa prišli pozrieť do cirkusu na ,,celý svet pod stanom.“

Tento svet reflektorov, zábavy pre ľudí a neuveriteľných zvieracích kúskov pretrval až dodnes. Aká je však realita cirkusov so zvieratami? Malý životný priestor oproti prirodzenému teritóriu niekoľko stoviek kilometrov štvorcových v prírode, provizórne prostredie s minimom podnetov, či transporty v stiesnených a zle odvetrávaných vozidlách na veľké vzdialenosti. Drezúra a výcvik sú bežnému človeku skryté, no tajomstvo úžasných vystúpení sa verejnosti postupne odhaľuje napríklad prostredníctvom videí na internete.

Novela o veterinárnej starostlivosti sa zameriava aj na cirkusové zvieratá. Vybrané druhy ako levy, tigre či slony na Slovensku v cirkusoch nebudú môcť vystupovať a cirkusanti sa budú musieť registrovať. Ministerstvo tvrdí, že jeho cieľom nie je diskriminácia cirkusov, ale ochrana divo žijúcich zvierat pred ich zneužívaním.

,,Pamätám si ten deň veľmi presne, bolo to skoro na jar v roku 2012. Práve sme sa dozvedeli, že Grécko ako prvá krajina EÚ schválilo úplný zákaz používania zvierat v cirkusoch na svojom území. Samozrejme, tému sme sledovali už dlho, avšak toto bol impulz, aby sme sa pokúsili urobiť s tým čosi aj doma,“ popisuje Silvia Čaňová zo Slobody zvierat. Vytvorili tak hromadnú kampaň s názvom Cirkus bez zvierat.

,,Na rozdiel od drvivej väčšiny krajín v EÚ sme na Slovensku nemali žiadny právny predpis, ktorý by upravoval podmienky zvierat držaných v cirkusoch. Nikde nie je definovaná veľkosť výbehu, výbava ustajnenia daného druhu. Všetko stojí na úsudku inšpektora veterinárnej správy. Ak sa rozhodne, že lev má dostatok priestoru, tak napíše, že váš podnet je neopodstatnený.“

Totálne zákazy, ale aj čiastočné obmedzenia. Ako je to v Európe?

• Spomedzi našich ,,susedov“ už väčšina prijala opatrenia týkajúce sa cirkusových zvierat.
• Pre Poľsko, ako píše portál Four Paws, platí celoštátny zákaz vystupovania divo žijúcich zvierat narodených vo voľnej prírode.
• Česká republika stanovila celoštátny zákaz vystupovania novonarodených primátov, tuleňov, veľrýb (okrem delfínov), nosorožcov, hrochov a žiráf.
• V Maďarsku je zakázané trénovať mláďatá primátov a slonov, rovnako ako aj zvieratá chytené vo voľnej prírode.
• Európske združenie na ochranu divožijúcich zvierat, ENDCAP, vo svojej správe hovorí, že Rakúsko sa stalo prvou krajinou Európy, ktorá zakázala divožijúce zvieratá v cirkusoch.
• Ukrajinský portál Kyiv Post sa vo svojom príspevku zaoberal incidentom, ktorý sa stal minulý rok v meste Pryluky. Tam počas turné cirkusu Kobzov utiekla z nezamknutej klietky levica a napadla pracovníka cirkusu. Levica bola následne zastrelená. Toto gesto šokovalo ukrajinských aktivistov za práva zvierat. UAnimals začalo s protestami a kampaňou na sociálnych médiách, ktoré pokračovali aj v tomto roku.
• Zatiaľ posledným európskym štátom, ktorý sa pridal k úplnému zákazu zvierat v cirkusoch, sa stalo v novembri 2017 Taliansko.

Okrem Slobody zvierat proti vystupovaniu živých zvierat v cirkusoch vystupuje aj iniciatíva Nerob cirkus, ktorej protesty s transparentmi v poslednom čase vídať priamo pred začiatkom predstavenia v cirkuse. Ľuďom smerujúcim do cirkusu sa snaží povedať, za čo všetko si platia a čo podporujú svojím príchodom na predstavenie. Marcel, člen iniciatívy a organizátor protestov, poukazuje na rôznorodosť reakcií ľudí: ,,Okoloidúce autá nás zdravia trúbením, posádka auta palcom hore. Ľudia prechádzajúci okolo vyjadrujú uznanie, že bojujeme za niekoho iného, nielen za seba. Niektorí zástancovia cirkusov sú proti tomu, aby sme sa zastávali zvierat, keď oni sa na ich väznení bavia.“

Niektorí návštevníci cirkusu sa protestujúcimi nechali presvedčiť a priamo pred pokladňou sa otočili, prevažovala však ich ignorácia. Rodičia väčšinou podľa Marcela deťom nevedia vysvetliť, čo je zlo a dobro. Ako sám zo skúseností tvrdí, deti zlo chápu a výhovorka, že deti zlu a dobru nerozumejú a nevedia, ako im to majú vysvetliť, slúži iba na to, aby sa deťom nemuseli aspoň na chvíľu venovať.

Cirkusantom sa protestujúci pred ich bránami nepáčia. ,,Cirkusanti bývajú násilní, vulgárni a nevidia nikoho okrem seba a peňazí. Takmer vždy zavolajú políciu v nádeji, že sú v starom filme, kde cirkus všetci vítajú. Tiež sa stalo, že cirkusanti použili hadice s vodou, aby sa pokúsili umlčať iný názor,“ popisuje Marcel.

Voči novele zákona o veterinárnej starostlivosti je však aktivista viac-menej skeptický. Samotný zákon myslenie ľudí podľa neho ešte nikdy nezmenil a zvieratá bude každý vnímať tak, ako doteraz. Časť ľudí si bude naďalej myslieť, že majú málo práv, pričom tá druhá sa bude odvolávať na cirkusové tradície.

Miesto, kde zvieratá môžu byť šelmami

,,Proti samotným cirkusantom nič nemám. Nech ukážu, že sú to perfektní artisti. Nech ukážu sami, čo dokážu a nie zneužívať na to nejaké divožijúce zvieratá,“ hovorí Klaudia Kollár, majiteľka záchrannej stanice, v ktorej končia aj zvieratá z cirkusov, s názvom Malkia Park.

Ako hovorí, Malkia Park vznikol na základe ich prvej zachránenej levice Malkie, ktorej sa stala adoptívnym rodičom. Levica sa narodila so zlomeným chvostom a matka ju odvrhla. Vybudovali pre ňu veľkú voliéru a rozhodli sa ďalej pomáhať takýmto mačkovitým šelmám.

Prišli však na to, že to nebude také jednoduché, keďže na Slovensku nemáme žiadne cirkusy a všetky prichádzajú z Čiech, Maďarska či Talianska. Museli preto vždy čakať, ktorý cirkus sa chce zbaviť už pre nich nepotrebného zvieraťa a potom ho odkúpiť. Takto odkúpili aj medvede z cirkusu, ktoré už len žili v klietke o rozlohe iba 60 metrov štvorcových.

Dnes má Malkia Park cez 50 zvierat (z toho 44 mačkovitých šeliem, 2 medvede a 7 vlkov), ktoré nemôžu byť pustené do voľnej prírody, pretože by tam neprežili. Každé z nich bolo už pre majiteľa nepotrebné alebo sa oň nemohol starať.

Kollár hovorí, že ju poburuje jednanie cirkusov. „Chytáme sa za hlavu, ako môžu vôbec za takéto zvieratá pýtať peniaze, keď ich tak veľmi milujú. Prečo ich nedajú niekde na dožitie? Veď ich už napríklad 20 rokov drezúrovali a týrali,“ tvrdí. Naráža aj na prostredie, v ktorom zvieratá v cirkusoch žijú. Vo voľnej prírode žijú zvieratá vo veľkých priestoroch, ale to, že žijú v zajatí, ešte neznamená, že musia automaticky žiť v zlých podmienkach. Avšak malé klietky sú pre ňu práve príkladom týrania.

Na samotné cirkusy má majiteľka záchrannej stanice vyhradený názor. Žiadna šelma podľa nej nebude dobrovoľne robiť to, čo chceme. ,,Chcem vidieť, ako ju vycvičia bez toho, aby ju zbili. Šelmy chcú prirodzene chňapnúť, poškriabať, uhryznúť. Aj keď je jasné, že sa o ne cirkusanti starajú. Oni nepotrebujú stereotyp, ale rôzne iné podnety na to, aby sa správali ako šelma a nie ako skrotená domáca mačka,“ popisuje.

V Malkia Park ukazujú, ako končia takéto zvieratá. Príkladom môžu byť medvede z cirkusu, ktoré si tam našli druhý domov. Jazdili na kolobežkách. Dnes, aj napriek tomu, že už nemusia nič robiť, zvyknú chodiť dookola. „Dúfam, že novela ministerstva zmení vnímanie zvierat ľuďmi a budú aj naďalej šíriť osvetu svojim návštevníkom, ako vyzerajú zvieratá z cirkusov a ako sa majú prirodzene správať, aj keď sú v zajatí. Má im byť dopriate, aby sa správali ako šelmy a mali dostatočný priestor pre život,“ uzatvára Kollár.