V mestách sa rozšíril nový fenomén – namiesto namáhavého odhŕňania snehu lopatou ho mnohí zasypú množstvom posypovej soli. Tej sú na niektorých miestach až hrubé vrstvy. Aký má nadmerné solenie vplyv na životné prostredie a aké sú voči nemu alternatívy?
Po kraji ulice pomaly ide malá dodávka s otvorenou korbou a za ňou dvaja pracovníci v reflexnom oblečení s lopatami, ktoré by sa mali používať na odhŕňanie snehu. Sneh však neodhŕňajú. Nedá sa, pretože už po ňom dva dni chodili ľudia a stala sa z neho hrubá ľadová vrstva. Lopatami teda z auta naberajú soľ a hojne ňou posýpajú zľadovatenú ulicu.
Toto nie je príklad nesprávneho prístupu ku zimnej údržbe, ale realita bratislavskej Obchodnej ulice. Sobotňajšie sneženie nie všade odhrnuli, za dva dni sa tak z ulice stalo klzisko, ktorého ľad by museli najprv rozbiť.
Soľ na lenivosť
Nadmerné solenie vidno po celom meste. Stalo sa akousi náhradou za prácnejšie, ale ekologickejšie odhádzanie snehu lopatou. Našu lenivosť si však odnesú stromy a rastliny, ktoré majú v meste už beztak ťažký život, ale aj psie labky, podrážky našich topánok, podvozky áut či dokonca aj oceľové konštrukcie stavieb – napríklad mostov.
Podľa pokusu, ktorý robila Správa tatranského národného parku sa na meter štvorcový cesty za sezónu použije niekedy aj desať kilogramov soli. Tá sa následne dokáže rozšíriť až do stometrového okruhu okolo cesty a z normálneho potoka urobiť slanú vodu. „Po topení snehu bolo zistené také zasolenie vody odtekajúcej priamo z cesty ako u morskej vody,“ povedal Juraj Švajda z TANAP-u.
Ako toto dokáže príroda spracovať? Len veľmi ťažko. Podľa údajov z rakúskej environmentálnej poradenskej organizácie Die Umweltberatung majú chemické posypy veľa nežiaducich účinkov. Menia pôdu, škodia rastlinám, predovšetkým tým na okraji komunikácií (napríklad stromovým alejam), znečisťujú vodné toky aj pitnú vodu, dráždia labky zvierat, zvyšujú prašnosť ovzdušia a zosilňujú koróziu betónových a oceľových nosníkov stavieb a karosérií automobilov. „Polovica poškodení automobilov hrdzou je spôsobená posypovými materiálmi,“ píše Umweltberatung vo svojej príručke Sneh a ľad – horúca téma (čítajte tu).
Stromy hladujú
Najhoršie na soľ reagujú rastliny a stromy, ktoré ju spolu s vodou prijímajú priamo z pôdy.
„Soľ výrazne ovplyvňuje pH pôdy – pôdna reakcia sa mení na alkalickú a ovplyvňuje príjem živín,“ vysvetľuje odborníčka na stromy Eva Lalinská.
„Zmena pH pôdy má vplyv na jej celkovú kvalitu, obsah živín, štruktúru a hlavne na presun živín k drevine. To má za následok pomalší rast nadzemnej časti stromu, ale aj koreňov, neskorší nastúp vegetácie, teda neskoré razenie, ale aj defoliáciu – predčasné žltnutie listov a ich predčasné opadanie počas vegetácie, nekrózy a celkové zníženie vitality drevín,“ hovorí Lalinská. Strom v už beztak stresujúcom mestskom prostredí môže v dôsledku nadmerného solenia aj zomrieť. Ihličnaté stromy si pritom soľ v metabolizme držia aj štyri až šesť rokov.
Najhoršie je, ak sa presolený sneh a ľad z ciest a chodníkov kopí okolo koreňov stromov. „Vtedy je koncentrácia soli v pôde extrémna!“ upozorňuje odborníčka.
Rôzne druhy rastlín majú rozličnú hranicu tolerancie soli v pôde, slanomilných rastlín však na Slovensku veľa nerastie. So solením ciest sa tak postupne začína počítať pri novej výsadbe. „Na výlučne uličné výsadby sa šľachtia nové kultivary drevín s väčšou odolnosťou na posypový materiál, ale vadí to viac či menej každému stromu,“ uzatvára Lalinská.
Soliť len v krajných prípadoch
Solenie chodníkov je zakázané na ručne udržiavaných chodníkoch v Prahe, vo Viedni zas nesmiete soľ sypať v okruhu desiatich metrov od zelene a stromov. Bratislava celomestsky používanie chemických posypov nezakazuje, len v obmedzenom režime sa smú používať v Starom Meste, Novom Meste či Karlovej Vsi.
„Prvoradé je zhŕňanie snehu,“ vraví hovorkyňa Starého Mesta Nora Gubková. O týchto nariadeniach však málokto vie a ešte menej ľudí ho kontroluje. „Najviac sťažností od obyvateľov na neadekvátne solenie bolo na zastávky MHD a Obchodnú ulicu, avšak ani jedna plocha nie je v správe mestskej časti,“ píše hovorkyňa Starého Mesta Nora Gubková.
„Mestská polícia v zimnom období kontroluje podľa VZN predovšetkým to, či zodpovedné subjekty zabezpečujú schodnosť chodníkov. Ak tieto boli pokryté vrstvou snehu a ľadu, tieto skutočnosti boli zadokumentované a odstúpené na riešenie príslušným inštitúciám,“ odpísal nám hovorca mestských policajtov Peter Pleva. Kontrola solenia bude zrejme až druhým krokom, keď bude väčšina chodníkov bezpečne prechodná.
Ak vo vašom okolí zaznamenáte nadmerné solenie, obráťte sa na príslušný miestny úrad. Spoločný tlak pomôže hľadať alternatívy v podobe ekologických postupov na likvidáciu snehu a ľadu na našich uliciach.
Alternatívy?
Na zľadovatený povrch je možné použiť aj kamenná drvina, či piesok. Tie však spôsobujú problémy inde – upchávajú kanalizačné vpusty a na jar ich treba pozametať. Používať sa zvykla aj škvára, ktorá však obsahuje síru a zvyšuje prašnosť ovzdušia.
Najvhodnejším postupom teda je manuálne odhŕňanie snehu a jeho následné zdrsnenie inertným posypom, ktorý na jar z komunikácií upraceme.
Alternatívu k soleniu našli napríklad v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto, ktorá vymenila obyčajnú soľ za horninu zeolit. Ten sa pri rozklade v pôde stáva hnojivom a nedráždi psie labky. Používa sa napríklad aj ako podstieľka do mačacích toaliet.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
