„Sme fér farma, lebo hovoríme otvorene, prečo sú naše veci také lacné. Napríklad na produkciu kakaa do tejto čokolády boli využívaní detskí otroci,“ hovorila predavačka v našom pokusnom stánku na trhu, kde sme predávali podozrivo lacnú kávu, čokoládu, kakao, banány aj vajcia. Koľkí ľudia nakúpili a ako reagovali, keď zistili dôvody nízkej ceny?
Nemali by sme sa pýtať, prečo sú veci také drahé, ale prečo sú také lacné! S týmto krédom otvorilo Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica stánok s lacnými potravinami pred Starou tržnicou v Bratislave. Na Deň nenakupovania sme tak chceli ľuďom ukázať, že ako spotrebitelia majú silu zmeniť pracovné podmienky či požadovať ochranu životného prostredia od firiem, od ktorých nakupujú.
Nízka cena na úkor iných
Pod značkou Fér farma sme ponúkali štyri banány za 0,40 euro, čokoládu za 0,50 euro, kávu za 2 eurá, kakao za 0,60 centov či šesť vajec za 0,40 euro*. „Informujeme férovo o všetkom, čo sa pri produkcii našich výrobkov deje a vy sa rozhodujete, či to podporíte alebo nie,“ prízvukovala predavačka Fér farmy zákazníkom.
53 ľudí napriek vedomiu, že nákupom podporujú ničenie životného prostredia, detskú prácu, týranie zvierat či nízke mzdy zamestnancov, naše produkty kúpilo. Predaj nám dokonca išiel tak rýchlo, že zhruba za hodinu sme museli obchod zavrieť. „Či nám zákazníci skutočne uverili, že týrame deti, nevieme odhadnúť. Mnohí však hovorili, že takto je to bohužiaľ v každom obchode a nemajú silu to zmeniť,“ hovorí Petra Ježeková zo Živice.
„Nekúpil som si u vás nič, lebo mi to príde strašné,“ hovoril jeden z mladých mužov, ktorí sa pri stánku zastavili. Okrem neho nákup v našom stánku odmietli ešte ďalší traja ľudia a jedna rodina tovar vrátila.
Informačný bonus
„Po zakúpení tovaru sme zákazníkov posielali za oponu do oddelenej zadnej časti stánku, kde sme im sľúbili bonus od firmy. Bonusom boli informácie o pozadí lacných výrobkov a možnostiach, ako tomu predísť,“ vysvetľuje Ježeková. Nikto z ľudí, ktorí si tovar kúpili a prišli za oponu nepovedal, že by mu na tom nezáležalo.
Za najväčší problém však považovali nedostatok alternatív. Väčšina z nich nepoznala certifikát férového obchodu Fair Trade, ktorý zaručuje producentom dôstojnú odmenu za ich výrobky. „Informovanie a vzdelávanie o Fair Trade produktoch a bio produktoch sa na Slovensku začalo šíriť už pred 15 rokmi. Napriek tomu ľudia o týchto produktoch málo vedia a nerozumejú tomu, prečo by mali za ne platiť viac,“ hovorí Zuzana Dovalová z CEEV Živica.
ČO JE TO FAIRTRADE?
Fair Trade (v preklade „férový obchod“) je druh obchodovania podporujúci malých výrobcov a ich zamestnancov, ako aj celé komunity z krajín globálneho Juhu, napr. z Afriky, Južnej a Strednej Ameriky či Ázie. Princípom férového obchodu je minimalizácia medzičlánkov, čiže priekupníkov na ceste výrobku od pestovateľa či výrobcu po spotrebiteľa. Väčšina zisku z predaja produktu tak ide jeho pôvodcom. Férový obchod zaručuje producentom spravodlivé výkupné ceny a dlhodobé zmluvy a dohliada na to, aby sa pri výrobe a spracovávaní dodržiavali aspoň základné bezpečnostné, sociálne a environmentálne štandardy. Znamená to napríklad, že na plantáž chodí raz do týždňa doktor alebo že deti pracujúce na plantáži môžu ísť po práci do školy a podobne.
Fair Trade umožňuje výrobcom priamy prístup na trhy priemyselných krajín. Vylúčením medzičlánkov z obchodného reťazca môžu producenti zvyšovať svoje príjmy a vymaňujú sa tak zo závislosti od koncernov a nadnárodných obchodných spoločností.
Úlohou organizácií propagujúcich Fair Trade je aj informovať občanov bohatších krajín o neprijateľných podmienkach, za akých prebieha bežný globálny obchod a dať im dovozom fair-trade výrobkov možnosť prispieť k riešeniu problémov na menej rozvinutom Juhu.
Prekážkou v kúpe etickejšej a ekologickejšej varianty býva pre mnohých práve vyššia cena. Slováci sa stále cítia ako chudobný národ, napriek tomu, že vo svetovom rebríčku krajín podľa HDP sme na 39. mieste zo 185. „Zaplatiť o niečo viac za nákup, ktorý prispeje k tomu, že kvôli nám netrpia iní sa však oplatí,“ hovorí Ježeková.
Na tom sa zhodli všetci návštevníci nášho sobotňajšieho stánku. Veríme, že nadobudnuté vedomosti využijú pri najbližšom nákupe!
Viac informácií o férovom obchode nájdete na stránkach nášho projektu Za férové ovocie!
*Všetok tovar bol v skutočnosti bio a/alebo Fair Trade.
Projekt Za férové ovocie! je finančne podporený zo zdrojov Európskej únie. Za obsah tohoto projektu je výhradne zodpovedná organizácia Oxfam Nemecko a nemôže byť za žiadnych okolností zvažované, že odráža postoje Európskej únie.
Pozrite si, aké sú nákupné preferencie Slovákov podľa nášho mini dotazníka, ktorý vyplnilo 8 ľudí.
Ako nakupujete potraviny?
- Impulzívne, rozhodujem sa v obchode, podľa toho, čo ma osloví (2 ľudia)
- Nákup si čiastočne plánujem, rozhodujem sa aj podľa letákov a zliav (1 človek)
- Nakupujem premyslene, len čo potrebujem, bez ohľadu na zľavy (5 ľudí)
- Potraviny kupujem od malo-výrobcov, „z dvora“, prípadne si dopestujem (1 človek)
Čo si pri nákupe všímate? (môžete vyznačiť aj viac odpovedí)
- Dátum spotreby (4 ľudia)
- Cena (4 ľudia)
- Krajinu pôvodu (dôraz na lokálnosť) (7 ľudí)
- Zloženie. Prosím dopíšte dôvod (3 ľudia – vegetariáni, zdravie, celiakia)
- Či je produkt certifikovaný (Bio, Fair Trade, EKO)
- Sezónnosť pri zelenine (1 človek)
- Obal. Prosím dopíšte dôvod (1 človek)
Čo je pre vás pri produkcií tovaru neakceptovateľné?
- Detská práca (vykorisťovanie detí do 14 rokov, bez nároku na mzdu) (5 ľudí)
- Poškodzovanie životného prostredia (napr. výrub lesov, znečisťovanie vodných tokov a pod.) (3 ľudia)
- Utrpenie zvierat (5 ľudí)
- Nízka mzda pre producentov a výrobcov (4 ľudia)
- Vysoká predajná cena (3 ľudia)
Koľko by ste boli ochotný zaplatiť, ak by bol tovar produkovaný s ohľadom na potreby výrobcu, zvieratá a životné prostredie?
- Vajcia (10 ks) – 3 eur, 2,50 eur, 2 eur, 1,50 eur
- Kakao (250 g) – 10 eur, 2 eur, 1,80 eur
- Čokoláda (100 g) – 3 eur, 2 eur, 1 eur, 1,60 eur
- Banány (1 kg) – 5 eur, 1 eur, 1 eur, 1,60 eur
- Nezaujíma ma vplyv na producentov, zvieratá či životné prostredie – Nikto 🙂
