Mestské deti v Berlíne majú vlastné farmy. Učia sa tam láske k prírode

Krátko popoludní som vyzdvihla svoje dve deti v škôlke, odviezla sa s nimi autobusom cez preplnený Berlín a pracne vyhľadala zapísanú adresu. Ocitli sme sa pred nenápadnou bránou. Je zamknutá a žiaden zvonček nevidím.

Rozmýšľam, či webová stránka nebola neaktuálna a zvažujem, aký alternatívny program pre deti vymyslím. Vtedy vyjde z domu muž. „Áno, „Kinderbauernhof“ je tu, ale vchod má z druhej strany.“ Asi na mne spozoroval zdesenie z predstavy, že musím s dvoma malými deťmi opäť obchádzať celý blok, lebo hneď dodal: „Veď ja vám odomknem.“

Poníky, ovce a husy uprostred mesta

Pomedzi staré, ošarpané murované domy postupujeme do vnútorného dvora. Stajne a smrad trusu naznačujú, že pozemok je určený pre zvieratá. Miesto však pôsobí opustene. Brána za nami sa zavrie a mňa premkne hrôza z myšlienky, ako sa dostaneme von.

Prvé živé bytosti, ktoré stretneme, sú dve husi. Prichádzame ich smerom, očakávam, že sa nám vyhnú. Naopak, vrhnú sa na nás a začnú ďobať do kočíka. Obaja chlapci začnú plakať a keď sa husi snažím odtlačiť, uhryznú aj mňa. Miesto duchov a dve agresívne husi – aj ja sa začínam cítim ako hus, že som deti zobrala práve sem.

Kráčame ďalej a medzi stajňami konečne zahliadnem človeka. Je milý a povie nám, že ďalej sú aj poníci a kozy. Už to konečne vyzerá lepšie. Areál pôsobí ako zmes farmy a ľavičiarského squatu; vidíme ďalšie zvieratá a dve pankerky, ktoré fajčia pred jediným rekonštruovaným domom na pozemku. Neskôr si na webovej stránke prečítam, že ho renovovali v roku 2004 a miestna detská farma tým prvýkrát po tridsiatich štyroch rokoch existencie získala priestor s kúrením a prívodom vody.

Starší syn si obzerá poníkov a kozy, potom sa obaja vrhnú na hračkárske autá ležiace v mláke po daždi. Sú spokojní a ja som rada, že som im vzala gumáky. Mám čas si toto zvláštne miesto obzerať a nachádzam otvorenú skriňu s nahádzaným oblečením a knihami, evidentne miestny second-hand.

Keď okolo nás prejdú ovce, už ani nie som prekvapená. O chvíľu vojde ďalšia matka s dieťaťom. Ukáže sa, že je pôvodom z Čiech, i keď už dlho žije v Nemecku. Vraj bývajú v okolí a so svojim trojročným synom sem chodieva často. „Keď je pekné počasie, býva to tu plné detí,“ vraví mi. V priebehu hodiny sa zozbiera ďalších päť rodín a ja sa začnem cítiť komfortnejšie. Náročná výprava sa postupne premenila na príjemný výlet.

Kus prírody v betónovej púšti

Detská farma „Kinderbauernhof Mauerplatz“ vznikla v roku 1981 z iniciatívy miestnych rodín a označuje sa ako najstaršia detská farma v Berlíne. Dobrovoľníci vyčistili opustený pozemok, postavili na ňom stajne a priviedli prvé zvieratá. Cieľom bolo „zabezpečiť pre deti z veľkomesta kúsok zelene v betónovej púšti“, ako dnes uvádzajú na svojej webovej stránke.

Nebol to ojedinelý projekt, ale začínajúca vlna. Myšlienka sa uchytila a v súčasnosti funguje v Berlíne vyše desať detských fariem, pričom mnohé z nich vznikli v 80-tych rokoch. Napríklad detská farma Moritzhof využila voľné priestranstvo, ktoré sa uvoľnilo pádom berlínskeho múru.

https://www.youtube.com/watch?v=NFwZRrU5w24

Vstup do detských fariem býva zadarmo. Fungovanie im umožňujú najmä príspevky od mesta a projektové financovanie. Niekedy za poplatok ponúkajú napríklad jazdenie na poníkoch či občerstvenie v podobe kávy a koláčov. Pre prilákanie individuálnych darcov ponúkajú možnosť prevziať sponzorstvo za konkrétne zviera. Veľkú časť práce robia dobrovoľníci a mnoho detských fariem zapája deti v školskom veku, ktoré sa týmto spôsobom učia starať o zvieratá.

Naše deti si obľúbili detskú farmu v Görlitzerparku. Tá na webovej stránke tvrdí, že nápad na jej vznik sa objavil ešte ku koncu 70tych rokov, i keď realizácia bola dlhoročným procesom. Rovnako ako Mauerplatz je uprostred Kreuzbergu, alternatívnej a multikultúrnej časti niekdajšieho Západného Berlína.

V Görlitzerparku, v ktorom v sobotu doobeda pravidelne nachádzame desiatky pohodených fliaš z predošlého večera, by človek naozaj nehľadal malú rodinnú oázu. Akonáhle však vojdeme za plot detskej farmy, ocitneme sa v inom svete. Okolo nôh pobehujú sliepky a na neveľkom priestore je možné nájsť samostatné ohrady pre králikov, ovce, kozy, somáre aj kačky s husami. Detská farma má tiež vlastné komunitné priestory so sociálnym zariadením a jedálňou, v ktorej každú nedeľu ponúkajú wafle s džemom a nutelou.

Učiť láske ku zvieratám

Na detskej farme v Görlitzerparku si možno za 50 centov kúpiť papierový sáčok s kockami zlisovaného sena na kŕmenie oviec a kôz. Naše dve mestské deti vo veku tri roky a jeden a pol roka veľmi rýchlo prešli od strachu zo zvierat k ich nadšenému kŕmeniu. Dnes tu plačú len vtedy, keď sa im minie krmivo.

Od nedávna chodíme aj ku králikom, kam bežní návštevníci nemajú prístup. Za pravidelný malý príspevok sme sa stali sponzormi drobného hnedého králika s bielymi ušami. Volá sa Jerry, jeho fotka visí aj u nás doma v detskej izbe a chlapci sa tešia, keď mu pôjdu znovu zaniesť čerstvú mrkvu. V našej súčasnej situácii je to jednoduchšie, ako mať domáce zviera priamo v byte.

V Berlíne stretávame mnohých rodičov, ktorí chcú, tak ako my, svojim deťom priblížiť prírodu. Takisto na Slovensku máme veľa priateľov, pre ktorých je život v meste normou, ale vzťah k prírode dôležitou hodnotou.

Detské farmy uprostred veľkomesta nenahradia pobyty v lese ani na vidieku a z bežných návštevníkov určite neurobia skúsených gazdov. Umožňujú však uprostred 3,5-miliónového mesta naučiť deti nebáť sa kŕmenia oviec. Netušíme, v akom svete budú naše deti vyrastať a dospievať. Som si však istá, že viesť ich k láske k zvieratám je vhodné v každej dobe.