Aleje stromov označovali dôležité cesty už za Márie Terézie. Dnes však postupne miznú. Zákon totiž nedovoľuje stavať pevné prekážky blízko cesty a cestári sa o aleje často nestarajú. Stromy pri cestách pritom pomáhajú navigovať, znižovať rýchlosť, tienia a robia krajinu krajšou, vymenúva v rozhovore ich funkcie LADISLAV BÍRO.
Čo sú to aleje? Ako ich rozlíšiť od parkov či stromoradí?
Aleja je aspoň dvojrad stromov, ktorý kopíruje po oboch stranách nejakú komunikáciu. Na Slovensku poznáme aj stromoradie, to je však tvorené iba jednou líniou stromov. Aleja má šancu dosiahnuť prekrytie korún nad cestou, a teda urobiť akýsi tunel. Mala by byť z drevín jedného druhu aj veku vysadených v rovnakých odstupoch od cesty aj medzi sebou. Pre toto často dochádza ku rozporom pri obnove historických alejí, kedy vám jeden alebo desať stromov vypadne. Rieši sa, či vyrúbať celú aleju a vysadiť nové stromy, aby sa zachovali podmienky definície aleje, alebo vyrúbať len tie nevyhovujúce a dosadiť nové stromy. Hlavne prechádzať sa pod storočnou alejou, kde sú tie stromy rovnako staré a rovnako veľké, je iný pocit, ako keď je každý strom iný. Túto dilemu je veľmi ťažké zodpovedať.
Okrem estetickej, či pocitovej funkcie majú aleje určite aj iné funkcie.
Najmä na západ od nás sa v histórii sadilo mnoho alejí. Bolo veľmi populárne nimi spájať rôzne letohrádky, aby bol pán pekne v tieni, keď medzi nimi išiel v koči. Takže vytvárajú na ceste tieň, čo dnes ocenia najmä stále početnejší cyklisti. Prípisom Márie Terézie bolo prikázané sadiť stromy pri cestách, ktoré viedli na hrad, teda takzvaných hradských. Tam sa sadili dlhoveké stromy, aby bolo dlho v krajine jasné, ktorá je dôležitá cesta. Pre cesty nižších kategórií bolo dovolené roľníkom sadiť ovocné stromy, aby z nich potom mali aj úžitok a mohli zbierať ich plody.
Dnes sa už ale v kočoch nejazdí. Aké funkcie môžu mať aleje dnes, napríklad pre šoférov?
V súčasnosti sa vo Francúzsku aj v Británii robilo viacero výskumov o tom, ako strom pri ceste vplýva na šoféra. Akonáhle máte v pravidelných rozostupoch popri ceste stromy alebo inú prekážku, tak síce idete 70 km/h, ale podvedome máte pocit, že idete 90 km/h. Stromy sa vám totiž v zornom poli mihajú popri oknách. Takže ak aj chcete jazdiť rýchlo, ste uspokojení aj pri nižšej rýchlosti. Stromoradia teda majú v tomto smere veľmi pozitívny efekt na zníženie nehodovosti, pretože čím nižšia rýchlosť, tým menšie riziko nehody.
Zároveň, keď som sa rozprával s profesionálnymi šoférmi o tom, ako vnímajú aleje oni, hovorili, že im stromy popri ceste pomáhajú napríklad v hmle alebo zlej viditeľnosti predvídať, kadiaľ pôjde cesta, keď ju nepoznajú. Tak isto to oceňujú cestári, najmä počas takzvanej bielej tmy, kedy tak husto sneží, že vlastne nevidíte pred seba ani nič naokolo.
Zelená línia stromov tak isto pôsobí ako vetrolam, čo jednak oceňujú šoféri, ale pomáha to aj poľnohospodárom ako prevencia pôdnej erózie. Ochraňuje to tú najvrchnejšiu a najúrodnejšiu časť pôdy. Okrem toho má aleja nepopierateľnú ekologickú funkciu ako hniezdny biotop pre vtáčiky alebo hmyz. A ľudia z nej môžu mať úžitok v podobe ovocia či orechov.
Do stromu pri ceste sa však dá veľmi ľahko vraziť.
Samozrejme, môže dôjsť k tomu, že šofér, ktorý neprispôsobí svoju jazdu stavu vozovky alebo premávke, môže do stromu naraziť. Je to však to isté, ako keby tam bol stĺp verejného osvetlenia alebo akýkoľvek iný predmet. Keď šoférujete, musíte jazdiť tak, aby nedošlo k havárii. Ten strom vám pred auto neskočí, on tam len stojí. (smiech)
V realite sa stromom podľa štatistík zrazí minimum áut. Napriek tomu dopravní experti často tvrdia, že sú nebezpečné.
Zrážka so stromom tvorí možno menej ako jedno percento nehôd. Okrem toho nie je vedená presná štatistika, v ktorej by sa zrážka so stromom sledovala. Taká kolónka neexistuje. Na druhej strane, každá jedna takáto kolízia v ľuďoch vzbudí veľmi negatívne emócie. Samozrejme, každá smrť človeka je tragédiou a strom je ten, na ktorého vieme hodiť vinu. Policajt potom automaticky nariadi, aby ten strom bol vypílený, lebo doňho niekto nabúral a môže povedať, že sa snažil niečo spraviť, aby sa to už neopakovalo.
Tak isto by ale mohli potom zbúrať každý dom, do ktorého niekto nabúra alebo zrušiť všetky lampy či zvodidlá. To je zvláštna logika.
Je to aj pre mňa zvláštne, ale zas chápem policajtov, pre ktorých je toto možnosť, ako zmieriť bolesť pozostalého. Rozumiem, z čoho vychádzajú. Veľký problém na Slovensku je ten, že cestári netušia, koľko stromov majú v správe, v akom stave ich majú a čo s nimi majú robiť.
Väčšinu alejí na Slovensku majú v správe cestári, je to tak?
Áno. Podľa technických noriem by ste pri ceste mali mať nejaký voľný priestor a až potom stavbu alebo niečo iné. V realite to tak nie, v minulosti sa stavali cesty rôzne. Tie normy teda nie je možné úplne splniť. Vzdialenosti pevnej prekážky od cesty by podľa vyhlášky mali byť 15 metrov, čo je úplne šialené. Keby toto malo byť naplnené, tak nemáme popri cestách žiadne stromy.
Čiže strom je v zákone braný ako pevná prekážka.
Áno a nie je braný ohľad na jeho funkcie, ktoré som menoval na začiatku. Je vnímaný ako niečo, čo pri tej ceste stojí, neskáče to, neuhne to a nevie to predvídať prípadnú zrážku. V sedemdesiatych rokoch bola skoro pri každej ceste aleja. Cestári mali svoje vlastné škôlky stromov, starali sa o ne, sadili nové. Mali ľudí, ktorí vedeli, ako sa starať o tie stromy a starali sa o ne. Po revolúcii toto celé skončilo a príčinou zlého stavu zelene na Slovensku je to, že sa jej dlhé roky nikto nevenoval. Keď prišiel na Slovensku do jedného parku známy zahraničný arborista, tak povedal, že to tu vyzerá ako domov dôchodcov bez lekárskej starostlivosti. Stromy dožívajú a hocijaký Jano v gumákoch s motorovou pílou príde a povie, že tento konár musí ísť dole, lebo jemu sa to tak zdá. Pri ich údržbe nie sú rešpektované znalosti záhradníkov a arboristov, ktorí vedia, ako strom orezať tak, aby bol vitálny a neohrozoval.
Čo sa nesprávnou starostlivosťou o stromy stane je, že strom je po nej ešte nebezpečnejším ako bol predtým.
Presne tak. V súčasnosti uvažujeme, ako školiť zamestnancov cestných správ, aby sme mohli aj tomu Janovi v gumákoch vysvetliť, že starostlivosť o strom má určité pravidlá a že sú určité postupy, ktoré sú preňho fatálne. Napríklad rezná rana v priemere desiatich centimetroch na orechu je preňho do desiatich rokov s veľkou pravdepodobnosťou likvidačná. To je jedna z vecí, ktorú mnohí nevedia. Orech po takomto oreze musí ísť o pár rokov dole.
Viem si predstaviť, že zástupcovia cestárov vám povedia, že stromy sú to posledné, na čo majú peniaze, veď sa pozrite, aké sú tu výtlky. Nie je to celé len otázkou nedostatku financií?
Súhlasím. Ale tak isto sa môžu ozvať aj učitelia, zdravotníci… Je to určite otázkou finančného podvýživenia a dlhodobého nezáujmu. Keď dlho odkladáte problém, tak narastie. O stromy sa musíte starať, čo stojí peniaze a preto každý od toho dáva ruky preč. Strom sa potom vníma len ako prekážka. Dôležité je napríklad učiť deti o význame stromov v krajine. Aleje môžu byť aj spôsobom, ako si vybudovať vzťah k miestu, kde žijeme. Mnohí cestujeme po svete a nepoznáme poriadne vlastnú krajinu. A práve cez príbehy alejí, alebo rôzne pamätné stromy, či ovocné sady môžete spoznať a pochopiť, kde máte korene.
Ako akútny je stav alejí na Slovensku? Stáva sa často, že ich vyrúbu celé?
Závisí to od toho, kto je vlastníkom komunikácie. Správca a vlastník sú dve rôzne veci. Od kategórie ciest závisí, či ju spravuje obec alebo župa. Napríklad v banskobystrickom kraji to bolo za posledné roky veľmi zlé a na cestách v správe župy sa vyrúbalo množstvo alejí, pričom nik netuší, koľko presne. Fyzicky nie je možné pre jedného človeka zmapovať všetky pne. Najmä, keď nevieme, aký je východiskový stav. Nevieme, aký je pri alejách zdravotný stav, druhové zloženie, majetkovo-právne vzťahy či možnosti ich ochrany. V Českej republike vyrobilo združenie Arnika spolu so študentmi výbornú databázu alejí na príklade nemeckého ostrova Rujana, kde je asi najviac alejí, ktoré majú stovky rokov.
Takže na Slovensku nevieme, koľko alejí máme, ani v akom sú stave.
Nie.
Potom sa ale ťažko robí rozpočet na ich údržbu, keď to nevieme.
Určite. Správcovia majú síce hrubé odhady, ale to nestačí. Smutné je, že zákon o ochrane prírody a krajiny je vlastne zákon o ochrane prírody a ochrana krajiny v ňom nie je skoro vôbec ošetrená. Niečo také, ako krajinný obraz a krajinný ráz a teda napríklad právne konanie, pretože niekto vyrúbal aleju a zničil tým krajinný obraz sa na Slovensku nestane. Rieši sa to len ako výrub jednotlivého stromu.
Nie je potom porušenie Medzinárodného dohovoru o krajine, ktorý sme podpísali?
Áno, ale tam nie sú žiadne penalizácie. Je to dobrovoľný záväzok, krásna brožúra s obrázkami, ale je písaný pre spoločnosť, ktorá je uvedomelá. A keď vidíte povedzme tie výtlky na našich cestách, tak sa o tie stromy nebude starať tak skoro nikto. Najmä ak k tomu nie je jasná spoločenská objednávka.
Keď vyrúbe správny orgán aleju, nahradí ju, či nie?
Nie. Podľa zákona by ste pri ceste nemali stavať prekážky.
Vy ste sadili aleju v Zemianskej Olči. To ste spravili protizákonne?
Sadili sme to pri účelovej komunikácii. Toto vidíme ako cestu, sadiť stromy pri účelových či poľných cestách. Chceme takto ukázať, že ten strom do krajiny patrí.
Čiže nová aleja sa naozaj pri ceste nedá posadiť?
Výklad zákona je strašne nejasný. Razíme ale teóriu, že ľahšie je postarať sa o aleju, ktorá tam už je, ako sadiť novú. Túto jeseň ideme v obci Lipové sadiť aleju pri ceste tretej triedy. Miestni sa už veľmi tešia. Keď sa vám totiž podarí presvedčiť všetky dotknuté správne orgány, tak sa to dá. Musíte ich ale presvedčiť, že sa im to oplatí. Napríklad v okolí Piešťan robí OZ Kvas kampaň, že za pár rokov bude možné z plodov ovocných alejí robiť práve ten kvas. Výskumy totiž dokazujú, že odkedy sa nepoužíva olovnatý benzín, ovocie rastúce pri cestách je úplne jedlé. Prečo by sme to teda nevyužili? Na už spomenutom nemeckom ostrove Rujana sa spojili obce, ktoré vyrábajú z ovocia z alejí regionálne džemy a robia si tak reklamu.
Ako sa o aleje starajú v iných krajinách? Je to lepšie ako u nás?
V Českej republike je pozitívnych príkladov veľa. Ľudí vzdeláva združenie Arnika a tak isto tam bol v minulom projektovom období operačný program životné prostredie nastavený na zelenú infraštruktúru. Bol teda priamo nastavený na ošetrenie, obnovu a výsadbu alejí v krajine, ale aj iných zelených prvkov tak, aby boli znižované dopady zmien klímy a zvyšovanie biodiverzity. Výsledky tohto programu sú veľmi dobré.
Čo všetko musia stromy pri cestách ustáť? Okrem toho, že sa o ne na Slovensku nestaráme.
Veľkým problémom je soľ. To je najhorší činiteľ, ktorý úplne zmení schopnosť stromu prijímať vodu a tým pádom aj živiny z pôdy. Osmotický tlak pri zasolenej pôde funguje úplne ináč. Potom na hraniciach s poľnohospodárskou pôdou býva problémom orba, počas ktorej stromom často rozorajú korene. Predstavte si, že z jednej strany je strom orezaný od cesty, z druhej strany ho oreže poľnohospodár. Zrazu vám ostane 2D strom, ktorý je z jednej strany zasolený a z druhej strany mu rozorávajú korene. Ten chudáčisko tam už dlho nevydrží.
Vo všeobecnosti sú aleje v takom stave, že by ich ešte bolo možné zachrániť?
Myslím si, že áno. Prekvapilo ma však, že máme len sedem chránených alejí, čo je neskutočne málo, a navyše sú v hroznom stave. Sú chránené ako jednotlivé stromy a nie ako celá aleja, teda krajinotvorný prvok. Možno by stálo za to, navrhnúť za chránené aj ďalšie aleje, ktoré si zaslúžia starostlivosť. Napríklad v Liptovskom Hrádku je krásna aleja, ale nie je chránená.
Čo môžu ľudia urobiť, aby stromy vo svojom okolí ochránili?
Môžu sledovať, čo sa okolo nich deje. Tým myslím aj úradnú tabuľu svojho miestneho úradu, kde bývajú zverejnené výrubové konania. Môžu sa tak isto stať členmi komisií svojej obce a budú tak pri zdroji informácií. Tak isto starostovia môžu využiť právo dať ku oznámeniu o výrube pripomienky. Dokážu ten výrub obmedziť.
LADISLAV BÍRO je krajinný ekológ. Vyštudoval Fakultu ekológie a environmentalistiky na Technickej univerzite vo Zvolene a pôsobí v združení Slatinka. Rád sa prechádza a je.
Zaujíma Vás téma alejí? Príďte na odborný seminár Aleje a stromoradia – ich plánovanie, obnova a údržba organizovaný v rámci VIII. ročníka Víkendu otvorených parkov a záhrad.
Uskutoční sa v piatok 10.6.2016 od 9:00 v bratislavskej Univerzitnej knižnici.
Bližšie informácie nájdete tu: https://www.facebook.com/events/262289827448289/
Na podujatie je potrebné sa zaregistrovať.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
