Od 1. januára 2025 vstúpila do platnosti povinnosť pre všetky slovenské obce zabezpečiť triedený zber textilu. Zavedenie tejto povinnosti však odhalilo množstvo problémov – chýbajú kapacity na spracovanie, náklady znášajú výlučne samosprávy a podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) štát neposkytol dostatočnú metodickú ani finančnú podporu. Kľúčom k riešeniu má byť rozšírená zodpovednosť výrobcov.
Zodpovednosť prenesená na obce
Hoci niektoré samosprávy zber textilného odpadu poskytovali už pred začiatkom roka 2025, podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozefa Božika sa dnes zber realizuje takmer v každej obci. Obyvatelia najčastejšie využívajú kontajnery, ktoré umožňujú nepretržitý prístup k odovzdaniu nepotrebného oblečenia. Ich vyprázdňovanie prebieha podľa predsedu v intervaloch od štyroch do ôsmich týždňov, v závislosti od veľkosti obce. V niektorých prípadoch obce poskytujú aj zberné dvory alebo organizujú sezónne zbery.
Za najväčší problém prenesenej zodpovednosti na obce označuje predseda ZMOS fakt, že náklady na zber textilu znášajú výlučne obce. „Financovanie triedeného zberu textilu musia hradiť zo svojich finančných zdrojov,“ uvádza v stanovisku. Ďalším problémom je podľa neho aj nedostatočná infraštruktúra – vyzbieraný textil sa hromadí, pretože chýbajú kapacity na jeho spracovanie. Výsledkom je, že aj dobre vytriedený textil končí na skládkach, čo je podľa Božika nelogické a neefektívne. „Textilu, ktorý sa dá opätovne použiť, je veľmi veľa a stretávame sa s tým, že už ho nechcú ani zariadenia sociálnych služieb alebo v podobných inštitúciach,“ priznáva.
Príručka od ministerstva prekvapila nielen samosprávy
Situáciu podľa predsedu ZMOS skomplikovala aj zmena postoja zberových spoločností po vydaní metodickej príručky pre obce k nakladaniu s textilom ministerstva životného prostredia. „Vo viacerých mestách dokonca nastala situácia, že spoločnosti, ktoré zbierali textil bezplatne, tento zber spoplatnili,“ vysvetľuje.
Božik kritizoval metodickú príručku už v roku 2024. Dokument nazval nedostatočným, pretože neriešil kľúčové otázky – financovanie a organizáciu zberu. „Ministerstvo prenieslo celú zodpovednosť za zber textilu na samosprávy,“ uviedol vtedy Božik. Dnes priznáva, že príručka prekvapila nielen samosprávy, ale aj zberové spoločnosti a spracovateľov textilného odpadu, nakoľko podľa jeho slov pracovali na rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV – povinnosť výrobcu, ktorý uvedie na trh obalové a neobalové výrobky, postarať sa o nich počas všetkých fáz ich životného cyklu – pozn. red.).
Dodnes podľa neho rezort životného prostredia na túto kritiku zásadne nereagoval, hoci požiadavky samospráv pozná. ZMOS však očakáva, že dôjde k ich premietnutiu do legislatívy. Ministerstva životného prostredia sme sa okrem iného pýtali, či zvažujete legislatívne úpravy, ktoré by lepšie zadefinovali parametre triedeného zberu textilu, rezort však nereagoval ani po viacerých výzvach.
Nevedia, čo s vyzbieraným odpadom
Obce sa na združenie často obracajú s praktickými otázkami. Riešia najmä frekvenciu zberu, spôsob zabezpečenia zberných nádob a predovšetkým problém, čo robiť s vyzbieraným textilným odpadom. Božik upozorňuje, že nové povinnosti prichádzajú v čase konsolidácie verejných financií, čo pre obce znamená ďalšie zaťaženie rozpočtov.
Miroslava Futrikaniča, riaditeľa slovenskej recyklačnej spoločnosti SK-Tex, niektoré obce už koncom roka 2024 žiadali, aby ich zbavil vyzbieraného textilu. Okrem nedostatočnej recyklačnej kapacity takisto kritizoval novoročnú povinnosť – len vyzbierať a vytriediť odpad z textilu.
Riešením má byť rozšírená zodpovednosť výrobcov
ZMOS dlhodobo presadzuje zavedenie spomínanej rozšírenej zodpovednosti výrobcov aj pre textil. Tento systém, ktorý funguje aj pri iných zložkách triedeného odpadu, by preniesol náklady zo samospráv na producentov textilných výrobkov. „Zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov v textile by sa finančné náklady, ktoré teraz znášajú samosprávy, preniesli na výrobcov,“ vysvetľuje Božik.
S presunutím zodpovednosti na RZV v podstate súhlasí aj odborníčka na textilný odpad Ľubica Vargová z organizácie zodpovednosti výrobcov Natur-Pack. Výrobcovia by platili organizáciám zodpovednosti výrobcov tak, ako to robia aj pri iných prúdoch odpadov – papieri, plaste, skle, kove či nápojových kartónoch –, ktoré potom hradia triedený odpad v obciach a mestách. „Obce a mestá už finančne neprispievajú na farebné kontajnery,“ vysvetľovala nám ešte minulý rok.
Recyklátor Futrikanič sa takisto prikláňal k tomu, že by textilný odpad namiesto samotných obcí mal riešiť systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Už koncom roka 2024 pre náš portál povedal: „Ak to spravíme nedostatočne, teda dáme obciam len povinnosť vyzbierať a vytriediť, problém sa nevyrieši. Vznikne nám síce kopa vyzbieraného a vytriedeného odpadu, ale o veľkej časti z nej nebudeme vedieť, kam pôjde.“
Podľa Božika je tiež potrebné vybudovať dostatočnú infraštruktúru, aby bol systém funkčný. Aktuálne existujú na Slovensku len dve triediace linky na textil, čo je podľa predsedu nepostačujúce vzhľadom na množstvo odpadu. Podľa dostupných údajov, ktorými disponuje ZMOS, vzniká na Slovensku približne 15 800 ton textilného odpadu ročne, niektoré odhady hovoria až o stotisícoch tonách. Väčšina pochádza z domácností, menšia časť z priemyselnej výroby.
Aby sa zber textilu stal udržateľnou a efektívnou súčasťou obehového hospodárstva na úrovni samospráv, musí byť podľa ZMOS-u postavený na troch pilieroch:
1. jasne definovanom legislatívnom rámci,
2. finančnom zabezpečení prostredníctvom RZV a
3. dobudovanej infraštruktúre pre triedenie a spracovanie odpadu.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
