Kompostovanie nie je len ekologický trend, ale aj prirodzený spôsob, ako znížiť množstvo odpadu a obohatiť pôdu o cenné živiny. Správne kompostovanie sa začína už doma. Ako správne kombinovať zelené a hnedé zložky, vyhnúť sa nepríjemnému zápachu či neželaným zvieracím hosťom? Objavte kľúčové zásady efektívneho kompostovania a premeňte kuchynské zvyšky na výživu pre vašu záhradu.
Na základe manuálu pre obce o Zbere biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu od ministerstva životného prostredia mala každá obec zabezpečiť od 1. júla 2021 zbernú nádobu pre každú domácnosť najmenej s objemom 2 400 litrov. Ako v nej správne kompostovať potravinové zvyšky?
Prečo kompostovať?
„Kedysi som si kompost predstavovala ako smradľavú, lepkavú, špinavú, zložitú a príliš odpornú kopu svinstva. Zistila som, že nič z toho nie je pravda,“ píše vo svojej knihe Domácnosť bez odpadu Bea Johnsonová. Aktivistka a propagátorka bezodpadového života proces kompostovania prirovnáva k recyklácii organických látok. „Príroda recykluje kompostovaním. Rozkladajú sa pri ňom organické zložky a živiny z nich sa vracajú do pôdy,“ vysvetľuje Johnsonová. Kompostovanie považuje za logické riešenie, ako minimalizovať kuchynský odpad, ktorý podľa nej tvorí v domácnostiach tretinu všetkého vyprodukovaného odpadu.
Ak kuchynské zvyšky nekompostujeme doma alebo nevyhodíme do hnedej nádoby, ale do nádoby na zmesový odpad, pravdepodobne skončia na skládke odpadu alebo v prípade Bratislavy a Košíc v Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO). „Skládky sú jeden z najväčších producentov metánu a výraznou mierou prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Takže koniec koncov domácnosť, ktorá vyhadzuje všetko na skládku, ubližuje sama sebe, ale aj všetkým ľuďom okolo seba,“ hovorí odborníčka na odpady Martina Gaislová.
Vhodné miesto
Pre kompostovanie v záhrade alebo na dvore rodinného domu je ako prvé dôležité správne umiestnenie kompostéra. Americká agentúra na ochranu životného prostredia EPA za najvhodnejšie miesto na uloženie záhradného kompostéra považuje také, ktoré je celoročne ľahko dostupné.
Krátku donáškovú vzdialenosť odporúča aj občianske združenie Priatelia Zeme – CEPA. Radí tiež, aby bol kompostér priamo spojený s pôdou, aby sa doň mohli dostať napríklad dážďovky alebo iné mikroorganizmy, ktoré pomáhajú pri rozklade biologických zvyškov. Taktiež odporúča polotieň a závetrie, čo zabezpečuje, aby sa kompost nevysušil. Zároveň ho treba chrániť pred intenzívnymi zrážkami pomocou priedušného krytu alebo striešky. Podľa spoločnosti JRK zodpovednej za poradenstvo a dodávanie technológií pre slovenské kompostárne by miesto nemalo byť v blízkosti zdroja pitnej vody ani v záplavovom území.
Zelené a hnedé áno
Odborníci na odpad sa zhodujú, že zdravý a výživný kompost môže vzniknúť len vtedy, keď viete, čo do neho môžete „vyhodiť“. Vhodné biologické zvyšky do záhradného kompostéra EPA delí na takzvané „zelené“ a „hnedé“. Zelené zvyšky sú bohaté na dusík. Sú to napríklad šupky zo zeleniny a ovocia, odrezky trávy, kávová usadenina, papierové filtre, papierové čajové vrecká a podrvené škrupiny z vajíčok.
K hnedým zvyškom, bohatým na uhlík, EPA priraďuje suché lístie, stonky a vetvičky rastlín, skartovaný papier (nelesklý, nefarbený), drvený kartón (bez voskového náteru, pásky alebo lepidla) a neošetrené drevené triesky.
„V kompostovisku je možné kompostovať skoro všetky netoxické a chemicky neošetrené organické odpady, ktoré vznikajú v domácnosti a na záhrade,“ uvádza CEPA. Podľa nej môžu do kompostéra ísť aj malé množstvá varených jedál. Takisto črepníkové kvety, vysušené kytice, zemina, konáre, zhnité ovocie, popol z dreva, hnoj, vlasy, perie, papierové obrúsky a servítky či výkaly od malých hospodárskych zvierat.
Bez chlpatých návštevníkov
Naopak k potravinovým zvyškom, ktoré by sa nemali vyhadzovať do záhradného kompostéra podľa EPA patrí napríklad mäso, ryby, kosti, syry, mliečne výrobky, tuky, oleje, mastnota a varené jedlo vo veľkom množstve. Práve tieto zvyšky môžu podľa EPA prilákať zvieratá. S tvrdením súhlasí aj CEPA: „Nevhodné kompostovanie niektorých druhov odpadu môže prilákať škodlivý a dotieravý hmyz, ale aj hlodavce. To spôsobuje zvýšenie rizika výskytu chorôb a patogénnych mikroorganizmov prenosných na človeka. Treba zabrániť ich šíreniu,“ uvádza na svojom webe.
Za možnú hrozbu CEPA považuje aj slimáky, ktoré môžu naklásť vajíčka do kompostu. Podľa nej im môžete zabrániť zvýšením teploty v komposte a to primiešaním čerstvej pokosenej trávy. V prípade výskytu múch radí, aby sa potravinový odpad alebo výkaly hospodárskych zvierat od jari do jesene na komposte zakryli zeminou, hotovým kompostom alebo zahrabali hlbšie.
Pri výskyte vínnych mušiek CEPA odporúča nazbierané zvyšky potravín posypať kamennou múčkou, zeminou alebo vyzretým kompostom. Podľa nej je tiež dôležité zabezpečiť priechod vzduchu v kompostéri a trochu ho odkryť. „Čerstvé kuchynské zvyšky premiešame so suchým uhlíkatým materiálom a zakopeme ich aspoň desať – pätnásť centimetrov pod povrch kompostovej kopy,“ uvádza.
V neposlednom rade upozorňuje, že v blízkosti kompostu sa môžu nachádzať aj iné živočíchy ako piskory, myši a ježkovia. „Vo väčšine prípadov stačí zvýšená aktivita s kompostom – jeho prehodenie a polievanie na to, aby sme ich odplašili. Je dobré uvedomiť si, že viaceré z týchto zvierat sú pre našu záhradu užitočné, pretože sa živia hmyzom, larvami a slimákmi,“ uvádza. V prípade psov a mačiek treba kompostér zatvoriť a nevhadzovať do neho živočíšne zvyšky potravy, ktoré by ich lákali.
Okrem spomínaných kuchynských zostatkov, ktoré nepatria do kompostéra, EPA pridáva aj rastliny a trávu ošetrené chemickými látkami, agresívne buriny so semenami, choré a škodcami napadnuté rastliny, ošetrené alebo natreté drevo, odpad po psoch a mačkách, prach zo sušičky či lesklý papier.
Štyri zásady a chyby kompostovania
Dôležitou časťou správnej starostlivosti o záhradný kompost sú podľa JRK štyri kroky. Prvou zásadou je veľkosť materiálov a potravinových zvyškov, ktoré chcete vložiť do kompostéra. Mali by byť nasekané na menšie časti vo veľkosti do piatich centimetrov.
Druhým pravidlom je správny pomer spomínaných hnedých a zelených biologických zostatkov, ktoré by podľa JRK mali byť jedna ku jednej. Tretím pravidlom by malo byť pravidelné prevzdušňovanie kompostu jeho premiešaním. Posledným krokom by mala byť kontrola vlhkosti. „Ak je kompost veľmi suchý, kompostovanie sa spomaľuje. Ak je veľmi vlhký, začína hniť a zapáchať,“ radí na svojom webe JRK.
Novinárka Lauren David sa pýtala odborníkov, aké sú signály, že s kompostovaním nie je niečo v poriadku. K hlavným príznakom priradili zápach, rozmočenosť hmoty, ale aj to, že sa s ňou nič nedeje – nepremieňa sa na kompost. Jednou z príčin môže byť nepomer spomínanej zelenej a hnedej zložky. „Ak hromada vyzerá byť vysušená alebo sa nepremieňa na kompost, možno budete musieť pridať viac zelene. Ak zapácha ako odpad alebo zdá sa byť príliš mokrá, je to signál, aby ste pridali viac hnedého odpadu,“ píše David.
Výsledok?
Podľa britskej charity RHS, ktorá sa venuje záhradníctvu, môže kompost zrieť šesť mesiacov až dva roky. Počas teplých mesiacov je kompostovanie rýchlejšie, pričom v zimnom období sa proces spomaľuje. Urýchleniu procesu podľa nej pomáha pravidelné miešanie hmoty. Zrelý kompost opisuje ako tmavohnedú pôdnu textúru a jej vôňu prirovnáva k vlhkému lesu. RHS upozorňuje, že nie zo všetkého materiálu sa stane kompost. „Neskompostované kúsky môžete pridať do ďalšej dávky kompostovacieho materiálu,“ radí.
Výsledkom kompostovania je organická hmota, ktorá sa dá použiť ako mulč, pôdny kondicionér alebo zložka kompostu. Gaislová vidí v používaní kompostu viacero výhod: „Kompost nevráti pôde iba zdravie, ale je aj zásobárňou živín pre pestované rastliny. Je ako taká špongia, v ktorej sú schované živiny a rastliny si ich berú podľa toho, ako potrebujú. Okrem toho je aj zásobárňou vody. Keď do pôdy pridávame kompost niekoľko rokov po sebe, je pórovitejšia a dokáže lepšie absorbovať vodu a odvádzať ju do podzemných vôd,“ ukončuje.
Tento text vznikol v rámci série Zachráň zvyšky, ktorú podporila Nadácia Tesco v rámci projektu Záchranári jedla.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a tiež redaktorkou online magazínu Romano fórum. Spravuje sociálne siete mimovládnej organizácii Živica. Pochádza z malého mesta, kde organizuje výmeny oblečenia. Je spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venuje klimatickým a zvieracoprávnym témam. Knihomoľka, ktorá má záľubu v cestnej cyklistike.
