Keď koncom januára zverejnili hitparádu škôl, stál som pri chlapčekovi v roztrhanej bunde. Jeho rodičia si rebríček INEKO nikdy neotvoria. Riešia to, ako nakŕmiť svoje deti. Rodičov zaujímalo, či sú na škole domáce úlohy. Lebo doma nemajú elektrinu a dcérka by si ich v zime nemohla robiť, keďže sa skoro stmieva.
S mamou sme sa dívali ako naše deti korčuľujú. Hovorí mi, že sa už teší domov, lebo vstávala o štvrtej. Musela deťom ešte navariť obed a potom ísť do práce, kde robí na zmeny. Bol víkend. Toto sú skutočné príbehy skutočných detí. Tisíce takýchto žiakov a žiačok navštevuje naše školy. A mnohé učiteľky a učitelia robia obrovský kus práce pre tieto deti, ktoré neuvidíte na vrcholoch rebríčka.
Rebríček s najlepšími výsledkami žiakov som ani neotvoril. Ako rodič nebudem vyberať pre svoje dieťa školu podľa toho, ako exceluje v celonárodných testovaniach a predmetových olympiádach. Záleží mi aj na tom, aby bolo dieťa v priateľskom prostredí, stretávalo sa s rozmanitými deťmi, ktoré by v ňom rozvíjali empatiu a ľudskosť. To v rebríčku nenájdete.
Ako pedagóg nepovažujem tieto súťaže medzi školami za nič prínosné. Každá škola má iné podmienky. Niekde chodia deti, ktorých rodičia si môžu dovoliť platiť doučovanie aj študijné pobyty v zahraničí. Inde chodia deti, ktoré prídu nevyspaté do školy, lebo ich v noci pohrýzol potkan.
Ako človek, ktorý sa roky venuje vzdelávaniu nevidím žiadny zásadný prínos v tomto hodnotení. Bez hlbšej analýzy nemá veľkú výpovednú hodnotu. Akurát naplní médiá zavádzajúcimi titulkami o najlepších školách. Miesto týchto hitparád sa poďme radšej venovať tomu, ako pomáhať všetkým deťom bez ohľadu na to, kde sa narodili. Tieto rebríčku tomu nepomáhajú.
Články z rubriky NÁZORY
Profil autora:
Zakladateľ a bývalý riaditeľ Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica. Pôvodne učiteľ v Bratislave, dnes obyvateľ lazov na Zaježovej. Programový riaditeľ a zástupca zriaďovateľa modelovej školy ALMA vo Zvolene.